11 jednoduchých spôsobov, ako reagovať na text o úmrtí

Dostať textovú správu od priateľa alebo blízkeho človeka, v ktorej vám oznámi, že niekto zomrel, je jedna z najhorších situácií, aké si dokážete predstaviť. Ak ste poznali osobu, ktorá zomrela, pravdepodobne sami prežívate šok a smútok. Ale aj keby ste ich nepoznali, stále je to ťažká situácia. Je ťažké vedieť, ako reagovať alebo čo povedať niekomu, kto prežíva niečo, čo môže byť také bolestivé. Preto sme tu na wikiHow zozbierali niekoľko nápadov, ktoré môžete použiť na to, aby ste niekomu, kto smúti za stratou, pomohli priniesť útechu a vcítiť sa do jeho situácie.

Metóda 1 z 11: „Je mi ľúto vašej straty.“


Toto je najzákladnejší spôsob, ako vyjadriť sústrasť. Môžete tiež skúsiť jednoducho povedať: „Je mi to ľúto.“ Ak sa ocitnete v rozpakoch, môžete dodať: „Neviem si predstaviť, čím prechádzate,“ alebo „Nemám slov.“[1]

  • Ak ste boli blízki aj osobe, ktorá zomrela, môže vám byť trápne povedať „vaša strata“, keďže ste stratili aj človeka. Namiesto toho môžete skúsiť niečo ako: „Je mi to veľmi ľúto, že to počujem“ alebo „To veľmi bolí, keď to počujem“.“
  • Oslovenie osoby menom môže vyvolať osobnejší a vážnejší dojem. Môžete napríklad povedať: „Ach, Sarah, je mi tak ľúto tvojej straty. Neviem si predstaviť, čím si prechádzaš.“

Metóda 2 z 11: „Je mi veľmi ľúto vášho priateľa/člena rodiny.“


Použitím mena zosnulej osoby uznáte a potvrdíte smútok. Nebojte sa povedať meno zosnulej osoby – keď ho budete počuť, nebude to tak bolieť ako keď ho nebudete počuť. Čo môže bolieť, je pocit, že na niekoho, koho kedysi milovali, už nikdy nemôžu spomínať. Keď poviete meno zosnulej osoby, dáte priateľovi alebo blízkej osobe najavo, že si na ňu spomínate a ste otvorení rozhovoru o nej.[2]
Dôveryhodný zdroj
Harvardská lekárska fakulta
Vzdelávacia stránka Harvard Medical School pre verejnosť
Prejsť na zdroj

  • Môžete napríklad povedať: „Bolo mi veľmi ľúto, keď som sa dozvedel o Megan. Viem, že ste si boli blízki a vždy som obdivovala vaše priateľstvo.“
  • Ak váš priateľ prišiel o člena rodiny, môžete namiesto mena osoby použiť jej príbuzenský vzťah. Zvyčajne sa vám to bude zdať vhodnejšie, ak ste danú osobu nepoznali tak dobre. Môžete napríklad povedať: „Je mi veľmi ľúto tety Jenny. Aj keď som ju nikdy nestretol, viem, ako blízko si k nej mal, keď si vyrastal.“

Metóda 3 z 11: „Chceš sa o tom porozprávať?“


Ľudia, ktorí smútia, často považujú za upokojujúce hovoriť o smrti. Môže sa to zdať protichodné, ale veľa ľudí sa pri úmrtí rozpráva, aby ho spracovali. Ak osoba zomrela náhle, rozprávanie o nej môže pomôcť smútiacemu pochopiť, čo sa stalo.[3]

  • Môžete napríklad povedať: „Je mi ľúto Cartera – viem, že ste boli blízko. Som tu, kedykoľvek sa o nich budeš chcieť porozprávať.“

Metóda 4 z 11: „Neviem si predstaviť, aké je to pre vás ťažké.“


Umožnite osobe hovoriť bez toho, aby ste ju súdili alebo jej radili. Každý reaguje na stratu inak. Ak bola strata nečakaná alebo náhla, osoba je pravdepodobne v šoku a ani nedokáže poriadne pochopiť, čo sa deje. Dobrým spôsobom, ako tu pre nich byť, je slúžiť im ako zvuková doska a umožniť im ventilovať sa. Povzbuďte ich, aby viac hovorili, a dajte im najavo, že je bezpečné s vami hovoriť, že nebudete súdiť ani kritizovať nič, čo povedia.[4]
Dôveryhodný zdroj
HelpGuide
Nezisková organizácia zameraná na poskytovanie bezplatných zdrojov duševného zdravia a wellness založených na dôkazoch.
Prejsť na zdroj

  • Predpokladajme napríklad, že váš priateľ neustále opakuje detaily, ktoré viedli k smrti jeho spolubývajúceho. Môžete povedať: „Viem, že je to také ťažké pochopiť. Boli tu len pred niekoľkými dňami. Venujte mu všetok čas, ktorý potrebujete na rozhovor.“
  • Súčasťou cyklu smútenia je aj hnev, takže váš priateľ môže prechádzať obdobiami frustrácie na osobu, ktorá zomrela. Vyhnite sa tomu, aby ste ich opravovali alebo im hovorili, aby sa nehnevali – je to zdravá súčasť procesu. Len ich povzbuďte, aby to pustili von.

Metóda 5 z 11: „Dovoľ mi, aby som ti dnes pripravila večeru.“


Navrhnite niečo, čo môžete urobiť, aby ste danej osobe uľavili. Keď niekto smúti, mnohé bežné životné úlohy sa môžu zdať zdrvujúce. Ponuka na vykonanie týchto úloh je konkrétnym spôsobom pomoci. Skúste radšej vymyslieť niečo konkrétne, čo môžete urobiť, než všeobecné vyhlásenie o tom, že ste tu pre ňu, ak vás bude potrebovať – pre niekoho, kto smúti, môže byť ťažké požiadať o pomoc.[5]
Dôveryhodný zdroj
HelpGuide
Nezisková organizácia zameraná na poskytovanie bezplatných zdrojov duševného zdravia a wellness založených na dôkazoch.
Prejsť na zdroj

  • Môžete napríklad povedať: „Dnes ti na večeru objednám pizzu. Len mi dajte vedieť, kedy ju chcete doručiť.“
  • Hoci je poskytnutie jedla často najjednoduchším spôsobom pomoci, je to aj niečo, čo robí veľa iných ľudí. Môžete tiež ponúknuť, že prídete k nim a pomôžete im upratať dom alebo vyprať bielizeň – veci, ktoré pravdepodobne idú bokom, keď niekto smúti.
  • Ak sa osoba, ktorá vám napísala SMS, bude starať o vybavenie, bude mať v dňoch a týždňoch po úmrtí veľa práce. Dajte osobe vedieť, či máte nejaké skúsenosti s riešením takýchto vecí – môže to byť obrovská pomoc.

Metóda 6 z 11: „Nemôžem si pomôcť, ale myslím na odchod vlastného priateľa/člena rodiny.“


Ak ste tiež stratili niekoho blízkeho, povedzte mu o svojej skúsenosti. Môže to byť upokojujúce, pretože im to ukáže, že je možné prekonať svoj smútok a pokračovať v živote. Aj keď je proces smútenia každého človeka iný, spolucítenie nad podobnou stratou im ukáže, že nie sú sami.[6]

  • Môžete napríklad povedať: „Keď počujem o Jánovi, nemôžem si pomôcť, ale musím si spomenúť, aké to bolo, keď zomrel môj strýko. Tiež mal náhly infarkt.“
  • Dávajte si pozor na prirovnania. Neporovnávajte stratu človeka so stratou domáceho maznáčika, aj keď ste ho možno veľmi milovali – môže to vyslať veľmi zlý signál.
  • Pamätajte, že aj keď možno viete, aké to je stratiť niekoho, na kom vám záležalo, nikdy nemôžete presne vedieť, ako sa cíti iný človek. Proces smútenia je u každého iný. Uistite sa, že to pochopí, a to tak, že poviete niečo ako: „Viem si len predstaviť, ako sa teraz cítite, ale viem, ako som sa cítil, keď mi zomrel strýko. Chcel by si o tom hovoriť?“

Metóda 7 z 11: „Chcel by si niečo urobiť neskôr?“


Udržujte svoje plány flexibilné a netlačte na neho. Keď niekto smúti, môže mu pomôcť, keď sa na chvíľu dostane z domu – ale je nepravdepodobné, že by sa sám chopil iniciatívy. Ak sa chystáte robiť niečo zábavné, pozvite ich, aby išli s vami. Nerobte z toho veľkú vec a nedávajte im zabrať, ak odmietnu.[7]
Dôveryhodný zdroj
Harvard Medical School
Vzdelávacia stránka Harvard Medical School pre verejnosť
Prejsť na zdroj

  • Napríklad môžete povedať: „Hej, Sarah a ja ideme dnes večer na zmrzlinu, ak by si chcel ísť so mnou? Môžeme vás vyzdvihnúť.“
  • Ak spočiatku odmietnu, môžete povedať: „Dobre, no – ponuka platí. Dajte nám vedieť, ak si to rozmyslíte.“ Potom im môžete opäť napísať, keď budete mať namierené von, a povedať im: „Hej – ideme na tú zmrzlinu. Ak sa na to stále necítite, možno by sme vám mohli priniesť nejaké.“

Metóda 8 z 11: „Len som chcel, aby ste vedeli, že na vás myslím.“


Aj keď daná osoba príliš nereaguje, stále ju kontrolujte. Napíšte danej osobe aspoň každý druhý deň, aby ste zistili, ako sa jej darí. Možno neodpovedia na každú správu, ktorú im pošlete, ale aj tak ich posielajte ďalej. Tým im poviete, že ste na nich nezanevreli a že na nich myslíte.[8]

  • Ak na internete uvidíte vtipný obrázok alebo video, ktoré vám ich pripomína, môžete sa o ne tiež podeliť. Ľudia, ktorí smútia, sa stále radi smejú a môže to byť práve to, čo v tej chvíli potrebujú.
  • Po úmrtí sú ľudia často veľmi zaneprázdnení a navyše smútia nad stratou. Nemusia mať veľa času na to, aby si s vami pokecali – aj keď chcú. Môžete povedať: „Hej, viem, že máš milión vecí na práci, ale chcel som ti len povedať, že na teba myslím a mám ťa rád. Som tu, kedykoľvek budeš potrebovať chvíľu na vydýchnutie.“
  • Niektorí ľudia sa však radi držia v ústraní a nemajú chuť sa s nikým rozprávať. Ak sa práve toto deje s vaším priateľom, môžete povedať: „Hej, viem, že sa ti teraz nechce s nikým rozprávať. Chcem len, aby si vedel, že som tu pre teba, kedykoľvek.“

Metóda 9 z 11: „Vezmite si toľko času, koľko potrebujete.“


Nechajte človeka prežívať smútok vlastným spôsobom. Ak priateľovi poviete, že by mal prestať plakať alebo že je čas ísť ďalej, riskujete, že sa mu odcudzíte. Namiesto toho im povedzte, že je v poriadku, že sa cítia tak, ako sa cítia, a že by sa za to nemali hanbiť.[9]
Dôveryhodný zdroj
Harvard Medical School
Vzdelávacia stránka Harvard Medical School pre verejnosť
Prejsť na zdroj

  • Môžete napríklad povedať: „Viem, že ste si boli s Adamom veľmi blízki a neviem si predstaviť, čím si prechádzate. Urobte si čas.“
  • Je rovnako pravdepodobné, že osoba sa ešte nedostala do bodu, keď sa môže konečne pustiť. Nepomôže, ak im poviete, že sa potrebujú len poriadne vyplakať alebo že to potrebujú dostať zo seba. Namiesto toho môžete povedať: „Každý sa lieči svojím vlastným tempom. Verím, že robíte to, čo potrebujete, ale ak budete niečo potrebovať, som tu.“

Metóda 10 z 11: „Už dlho som o vás nepočul. Ako sa držíte?“


Ukážte osobe, že ste tu stále pre ňu a že vám na nej záleží. Keď niekto zomrie, jeho blízki sú často zavalení správami, telefonátmi a návštevami. Ale väčšina ľudí sa prestane hlásiť pár týždňov po pohrebe. Vtedy opadne šok a nával prvotnej smrti a začnú mať pocit, že niekoho naozaj potrebujú.[10]

  • Ak sa vám už dlhšie neozval, snažte sa ho osloviť. Ľudia, ktorí smútia, často chcú mať niekoho pri sebe, ale neprejavia iniciatívu. Môžete napríklad povedať: „Ahoj, už dlho som o tebe nepočul. Chceš si dať šálku kávy a dohnať to??“
  • Nebojte sa spomenúť smrť. Tým im dáte najavo, že vám nevadí, keď o tom budú hovoriť. Môžete napríklad povedať: „Viem, že máš ťažké obdobie, odkedy ti zomrela teta. Čo keby sme si išli pozrieť ten nový film od Marvelu? Moja liečba.“
  • Zaznamenajte si konkrétne výnimočné dni, napríklad narodeniny osoby, ktorá zomrela, alebo nejaké výročia. Smútok bude v tieto dni ostrejší a hlbší.[11]
    Pošlite svojmu priateľovi alebo milovanej osobe v týchto dňoch textovú správu, v ktorej napíšte niečo ako: „Viem, že dnešok je pre teba obzvlášť ťažký. Môžem ťa pozvať na kávu?“

Metóda 11 z 11: „Premýšľali ste o rozhovore s terapeutom?“


  • Strata môže niekedy viesť k vážnejšiemu problému. Bezprostredne po smrti sa ľudia, ktorí smútia, často cítia zmätení, odlúčení, nahnevaní, vinní a smutní. Ak sa však tieto pocity mesiace po smrti zintenzívnia, osoba možno bude potrebovať pomoc odborníka na duševné zdravie. Tu je niekoľko vecí, na ktoré si treba dať pozor: [12]
    Dôveryhodný zdroj
    HelpGuide
    Nezisková organizácia zameraná na poskytovanie bezplatných zdrojov duševného zdravia a wellness založených na dôkazoch.
    Prejsť na zdroj

    • Extrémne sústredenie sa na smrť s vylúčením všetkého ostatného
    • Zanedbávanie osobnej hygieny
    • Zneužívanie alkoholu alebo drog
    • Stiahnutie sa od ostatných, reči o otupenosti alebo neschopnosti sa z čohokoľvek tešiť
    • Rozprávanie o samovražde alebo vlastnej smrti
  • Odkazy