3 jednoduché spôsoby, ako naučiť písať vety

Napísať dobrú vetu je ťažké a naučiť to ostatných môže byť ešte ťažšie! Napriek tomu, či už ste rodič, učiteľ alebo iný inštruktor, ukázať žiakovi alebo žiakom, ako písať vety, je nesmierne cenné a veľmi obohacujúce. Začnite tým, že im predstavíte veľmi základné vety ako stavebné kamene, a potom im poskytnite tvorivé, ale štruktúrované pokyny na pridávanie zložitosti a detailov do ich viet. Nikdy nepotláčajte ich túžbu písať, ale tiež zdôrazňujte dôležitosť kvality jednotlivých viet – vrátane ich zámeru a vplyvu – nad kvantitou viet.

Metóda 1 z 3:Zavádzanie písania viet


Začnite, keď žiak vie napísať abecedu a identifikovať hlásky slov. Rôzni žiaci sú pripravení rozvíjať zručnosti písania viet v rôznom čase, ale táto kombinácia je dobrým meradlom pripravenosti. Ak váš žiak dokáže vybrať zvuky slov, ktoré počuje, a vyjadriť ich zapísaním kombinácií písmen, zvyčajne môže začať vytvárať jednoduché vety.[1]

  • Niektorí žiaci môžu byť v tomto bode približne vo veku 5 – 6 rokov.
  • Takmer vo všetkých prípadoch by sa učenie písania malo odohrávať v postupnosti: písmená, slová, vety, odseky, eseje a ďalšie.


Používajte diktát a požiadajte žiaka, aby si zapísal, čo hovoríte. Pomaly a zreteľne hovorte jednoduché vety, ktoré používajú kombinácie písmen a zvukov, ktoré váš žiak pozná. Podľa potreby danú vetu zopakujte, zatiaľ čo váš žiak pracuje na jej zapísaní. Ponúknite im pomoc, ak sa zaseknú, ale prvky ako pravopis a interpunkcia nechajte na neskôr.[2]

  • Môžete napríklad použiť túto vetu: „Kocúr si sadol na rohož.“
  • Písanie namiesto písania je prijateľné na základe potrieb a okolností vášho žiaka. Napriek tomu mnohým žiakom prospieva písanie rukou, pretože si zvyčajne vyžaduje aktívnejšie zapojenie.


Poraďte žiakovi, aby si prečítal svoju vetu pri dopĺňaní jednotlivých slov. Inými slovami, pred napísaním ďalšieho slova vo vete by si mali prečítať reťazec slov, ktorý doteraz napísali. To im pomôže uvedomiť si dôležitosť správneho poradia a štruktúry vo vete.[3]

  • Žiak môže prečítať rozpracovanú vetu nahlas alebo sám pre seba.
  • Pri vzorovej vete – „Mačka sedela na rohoži“ – by mal žiak napríklad prečítať „Mačka sedela“ predtým, ako napíše „na.“


Usmerňujte žiaka pri používaní veľkých písmen, medzier a interpunkčných znamienok. Po napísaní vety, ktorú ste nadiktovali, sa k nej vráťte a prečítajte si ju spolu s nimi. Okrem prípadných pravopisných chýb alebo chýb v prepise konštruktívne upozornite na všetky problémy s písaním veľkých písmen, medzerami a interpunkciou. Veďte ich k správnej odpovedi, ale nechajte ich, aby ju sami vytvorili.[4]

  • Napríklad: „Nezabudnite, že veta musí začínať veľkým písmenom. Ktoré malé písmeno je podľa vás potrebné zmeniť na veľké?“
  • Alebo: „Vidíte nejaké miesta, kde je medzi slovami príliš veľa medzier?? Ako by ste to mohli napraviť?“

Metóda 2 z 3:Budovanie zručností žiaka


Uveďte jednoduché vety a určte ich zložky. Kľudne začnite s niečím mimoriadne jednoduchým, napríklad „Pes utiekol.“ Poukážte na prvky, ktoré z tejto vety robia vetu, ako sú podstatné meno a sloveso, ako aj písanie veľkých písmen a interpunkcia. Povedzte žiakom, že táto veľmi jednoduchá veta bude základom pre oveľa podrobnejšiu, informatívnejšiu a kreatívnejšiu vetu.[5]

  • Začínanie s veľmi jednoduchými príkladovými vetami dáva žiakovi väčší priestor na tvorivosť pri ich rozširovaní.
  • Každý sa učí svojím vlastným tempom, ale dieťa vo veku okolo 7-8 rokov môže byť na toto cvičenie pripravené.


Brainstormujte spôsoby, ako odpovedať na otázky „kde“, „kedy“, „prečo“ a „ako“. Napíšte tieto 4 podnety na tabuľu alebo na hárok papiera a požiadajte o niekoľko navrhovaných odpovedí na každý z nich. Alebo, ak váš žiak potrebuje trochu viac pomoci, uveďte zoznam možných návrhov odpovedí pre každý.[6]

  • Napríklad pri otázke „Pes utekal“ by ste mohli skončiť takto:
    • Kde?: „v parku“, „na chodníku“, „pred dverami“
    • Keď?: „včera“, „keď ma uvidel“, „keď som prišiel“
    • Prečo?: „dostať loptu“, „pretože bol nadšený“, „privítať ma doma“
    • Ako? „rýchlo“, „s odskokom“, „šťastne“


Dopĺňajte do vety po jednej odpovedi. Požiadajte žiaka, aby si vybral jednu z navrhnutých odpovedí a zapojil ju do vety. Nechajte na nich, aby sa rozhodli, kam majú ísť, a podľa potreby im ponúknite len ľahké usmernenie. Nechajte ich napísať a prečítať vám rozšírenú vetu.[7]

  • Napríklad: „Pes bežal rýchlo.“


Skontrolujte, či sú vety jasné, a potom ich ďalej rozširujte o ďalšie odpovede. Ak sa veta zhoduje v štruktúre aj zrozumiteľnosti, vyzvite žiaka, aby zopakoval postup s jednou z ďalších odpovedí. Požiadajte ich, aby pokračovali krok za krokom, kým nevložia po jednej odpovedi „kde“, „kedy“, „prečo“ a „ako“. Pokračujte v čítaní a počúvajte rozširujúcu vetu spoločne, aby ste sa uistili, že zostáva jasná.[8]

  • Ponúknite im možnosť, aby sa v prípade potreby zlepšili. Ak váš žiak napísal napríklad „Rýchly pes bežal“ namiesto „Pes bežal rýchlo“, môžete sa spýtať: „Beží rýchly pes vždy rýchlo?? Ak nie, ako môžeme urobiť jasnejším, že tentoraz bežala rýchlo?“


Precvičte si „spájanie viet“ tak, že budete spájať jednoduché vety. Popri pridávaní komponentov do jednej jednoduchej vety pracujte na spájaní viacerých jednoduchých viet, aby ste vytvorili zložitejšiu vetu. Táto metóda opäť posilňuje potrebu štruktúry a zrozumiteľnosti pri tvorbe viet.[9]

  • Dajte svojmu žiakovi napríklad tieto vety: „Pes utiekol“ a „Prišiel som domov“.“ Podľa potreby ich usmernite, aby vymysleli kombináciu typu: „Pes sa rozbehol, keď som prišiel domov.“ Potom môžu vetu ďalej konkretizovať odpoveďami na otázky ako predtým, napríklad: „Pes šťastne pribehol k dverám, keď som sa vrátil z práce.“

Metóda 3 z 3:Pomáhame žiakom stať sa spisovateľmi


Zamerajte sa na budovanie kvality písania namiesto kvantity písania. Učitelia plávania nepredstavia žiakom len nejaký plavecký spôsob a potom im nedajú pokyn, aby skočili do bazéna a robili kolá, kým v tom nebudú dobrí. Rovnako tak nezavádzajte žiaka len so základmi vety a potom ho nepustite k množstvu „voľného písania“.“ Namiesto toho sa snažte o rovnováhu medzi podnecovaním ich tvorivosti pomocou príležitostí na písanie a poskytovaním priebežného vedenia, spätnej väzby a inštrukcií.[10]

  • Poskytovanie usmerňovaných inštrukcií, keď váš žiak napíše 5 viet, je prospešnejšie ako nechať ho napísať 25 viet bez usmernenia.
  • Toto je dobrá rada pre žiakov, ktorí majú 5, 15, 25 a viac rokov!
  • To neznamená, že by ste mali odrádzať od kreativity tým, že im poviete, aby nepísali. Namiesto toho zdôraznite, že je dôležité vytvoriť každú vetu tak, aby bola jasná, informatívna a štruktúrovaná. Vyzvite ich, aby do každej vety vložili veľa kreativity!


Použite „zámerné cvičenie“ na zameranie sa na konkrétne zručnosti a potreby. Aj v tomto prípade platí, že viac nemusí byť nevyhnutne lepšie. Namiesto všeobecných podnetov na písanie, usmernení a spätnej väzby prispôsobte hodiny nácviku písania žiakovi tak, ako je to len možné. Váš žiak môže potrebovať viac praxe napríklad pri štruktúrovaní viet, aby boli zrozumiteľné, a menej pri formátoch, ako je interpunkcia a písanie veľkých písmen.[11]

  • Ak učíte triedu plnú žiakov, nie je možné navrhnúť úplne individuálny nácvik písania pre každého z nich. Jednotlivé prvky však môžete podľa potreby individualizovať.


Zdôrazniť význam plánovania a revidovania ako súčasti písania. Pomôžte žiakovi zistiť, že samotné napísanie vety je často tou najjednoduchšou časťou písania viet! Dajte im možnosť a usmernenie, aby strávili dostatok času plánovaním svojho písania vopred a jeho následnou revíziou. Nechajte ich vidieť, že dobrá veta je výsledkom úplného, viacstupňového procesu.[12]

  • Napríklad namiesto toho, aby ste žiaka požiadali len o napísanie 5 viet na danú tému a ukázali vám ich, nechajte ho ukázať vám svoju brainstormingovú reláciu, počiatočný plán písania a prvý návrh a potom mu poskytnite spätnú väzbu, aby mohol svoje písanie opraviť a posilniť.

  • Pri hodnotení práce žiaka zdôraznite jeho zámer, vplyv a publikum. Neignorujte gramatické chyby a podobne, ale ani sa na ne nezameriavajte ako na jediné. Preskúmajte prácu svojho žiaka tým, že mu položíte otázky, ak je to možné počas individuálnej diskusie. Pýtajte sa otázky, ktoré im umožnia prísť s odpoveďami na to, ako posilniť svoje písanie, najmä v oblastiach, ako sú tieto:[13]

    • Zámer. Napríklad: „Prečo chcete, aby čitateľ vedel o psovi toto??“
    • Vplyv. Napríklad: „Viete si predstaviť nejaký spôsob, ako by ste mohli jasnejšie vyjadriť, ako je tu pes nadšený??“
    • Publikum. Napríklad: „Povedali ste, že to píšete pre svoju mladšiu sestru, že?? Existuje spôsob, ako pre ňu zrozumiteľnejšie vyjadriť „ohraničene vzrušene“?“
  • Odkazy