3 spôsoby, ako byť dobrým rečníkom

Existuje všeobecne citovaná štatistika, podľa ktorej sa ľudia vo všeobecnosti boja viac verejného prejavu ako smrti. Predstava vystúpenia s prejavom pred pozorným publikom je pre väčšinu ľudí nervy drásajúca predstava. Našťastie to nemusí byť. Byť skvelým rečníkom je zručnosť, ktorá sa učí rovnako ako každá iná. Keď dobre ovládate svoj hlas a sebaprezentáciu, sebadôvera pri verejnom vystupovaní má tendenciu klesnúť na svoje miesto.

Metóda 1 z 3: Vyjadrenie svojho názoru


Počúvajte nahrané prejavy. Ak sa chcete stať skvelým rečníkom, mali by ste mať najprv predstavu o tom, čo znamená byť skvelým. Slávne prejavy sa stali takými čiastočne preto, lebo rečník vedel, ako z toho, čo hovorí, vyťažiť čo najviac pocitov a významov. Venujte pozornosť pauzám, ktoré robia, slovám, ktoré zdôrazňujú, a stabilnému tempu, ktorým vystupuje väčšina slávnych rečníkov.

  • Jedným z najznámejších prejavov je „Mám sen“ Martina Luthera Kinga ml. Toto nie je jeho len prejav, ale je to jeden z jeho slávnejších prejavov.
  • Ďalší významní verejní rečníci: Winston Churchill, Dwight Eisenhower a John F. Kennedy.
  • Počúvajte Ted Talks a pozrite si príklady skvelých rečníkov. Toto je obzvlášť užitočné, ak prednášate prejav s časovým obmedzením, keďže Ted Talks majú maximálne 18 minút.


Hovorte pomaly. Ako verejný rečník by ste nikdy nemali cítiť potrebu ponáhľať sa s prezentáciou. Keďže úzkosť má tendenciu nútiť ľudí hovoriť oveľa rýchlejšie, ako by hovorili normálne, mali by ste si byť vedomí svojho tempa reči. Dbajte na to, aby ste vedome hovorili pomaly. Ak sa váš prejav odohráva vo zvládnuteľnejšom tempe, bude pre vás ľahšie cítiť, že máte všetko pod kontrolou.[1]

  • Hovoriť pomaly neznamená hovoriť monotónne. To, že si dávate načas, neznamená, že musíte byť nudní. Najlepší verejní rečníci udržiavajú stabilné tempo reči a čas navyše využívajú na to, aby do svojho vystúpenia vložili viac výrazu.


Minimalizujte výplňové slová a koktanie. Medzi výplňové slová patria napríklad „ako“ a „um“.“ Sú to slová, ktoré existujú len pri živej prezentácii, pretože myseľ rečníka potrebuje sekundu na to, aby dobehla zvyšok prejavu. Takéto a iné slovné prešľapy sú najčastejšie dôsledkom úzkosti. Hoci je úzkosť úplne prirodzená a dá sa očakávať, je dobrým znamením, že potrebujete spomaliť. Rečník, ktorý hovorí naozaj pomaly, je lepší ako rečník, ktorý sa cez dôležité repliky zadrháva.

  • Ak sa potrebujete uprostred prejavu na chvíľu spamätať, urobte pauzu.[2]
    Zatiaľ čo výplňové reči vašu prezentáciu len znehodnotia, pauza môže dať publiku čas na premyslenie toho, čo ste povedali.
  • Ak sa zastavíte, obráťte to na vtip. Povedzte niečo ako: „Moja pamäť bola oveľa lepšia, keď som si tento prejav precvičoval pred svojím psom, Samuelom.“


Zdôraznite alebo zopakujte obzvlášť dôležité repliky. Aj keď ste prešli každé slovo svojho prejavu s jemným hrebeňom, budú tam riadky, ktoré sú najdôležitejšie pre hlavnú myšlienku, o ktorej hovoríte. V prípade týchto obzvlášť dôležitých viet je veľmi dôležité, aby ste na ne nejakým spôsobom upozornili. Môžete to urobiť tak, že ich budete hovoriť pomalšie, hlasnejšie alebo zopakujete tú istú vetu dvakrát.

  • Vaše publikum to okamžite zachytí a bude si dávať väčší pozor, aby si tento bod zapamätalo.
  • Dobrým príkladom je opakovanie slov „I have a dream“ (Mám sen) v reči Martina Luthera Kinga ml.prejav „Mám sen“.


Vyjadrujte emócie prostredníctvom skloňovania. Aj keď sa môžete cítiť veľmi nervózne, keď idete do prejavu, v skutočnosti vám to môže uľahčiť, ak si dovolíte emocionálne sa spojiť s témou a vyjadriť sa. Zvyšovanie a znižovanie hlasu na vyjadrenie určitých pocitov dokáže veľmi zaujať publikum. Vo všeobecnosti platí, že ľudia majú radi pocit, že k nim hovorí človek s červenou krvou. Správať sa ako robot sa môže zdať ako bezpečná cesta, ak ste z prejavu nervózni, ale oveľa ďalej sa dostanete, ak budete k publiku úprimní.

  • Vyhnite sa monotónnemu prednesu. Tento prístup je bežný u ľudí, ktorí kládli príliš veľký dôraz na rutinné zapamätanie si riadkov reči a nenechali si priestor na organickú kvalitu.
  • Ďalším dobrým dôvodom, prečo sa vyhnúť monotónnemu prednesu, je to, že svoje publikum jednoducho unudíte. Stratia záujem o to, čo chcete povedať.
  • Uistite sa však, že máte pod kontrolou svoje emócie. Vyhnite sa prílišným emóciám, slzám alebo skutočnému plaču. Môžu to byť znaky toho, že nie ste pripravení verejne diskutovať o danej téme.


Pauza pre efekt. Podobne ako pri technike zdôrazňovania daného slova, aj dobre umiestnené ticho môže povedať veľa. Pauzy je dobré umiestniť po vyslovení obzvlášť ťažkej alebo dôležitej myšlienky alebo medzi relatívne nesúvisiace body, aby slúžili ako akási prestávka v odseku. Pauza tiež dáva publiku možnosť prejaviť uznanie. Aj keď nepotrebujete teplo, členovia publika budú cítiť väčšiu dôveru vo vaše schopnosti, ak uvidia, že vás ostatní ľudia v dave povzbudzujú.

  • Využite prestávku. Využite ju na to, aby ste popadli dych, ustálili dýchanie a zhrnuli si myšlienky.
  • Nezabudnite udržiavať očný kontakt s publikom. Nestrácajte toto spojenie!


Interagujte s publikom. Prejavy sa dajú naučiť naspamäť, ak je na to dostatok času a praxe, ale skutočne nadaný rečník využije časti svojho prejavu ako príležitosť komunikovať priamo s publikom. Ak má niekto z publika otázku, bolo by premárnenou príležitosťou na ňu neodpovedať. Na publikum zapôsobí vaša ochota hrať mimo knihy a komunikovať zdanlivo spontánne.[3]

  • Publikum nebude s rečníkom komunikovať, ak sa už nevyskytli nejaké stávky. Ak chcete, aby publikum aktívne reagovalo, musíte ho zaujať tým, o čom hovoríte.[4]
  • Pokúšať sa sám zapojiť publikum je vždy riziko. Nemôžete kontrolovať, čo povie člen publika, a budete musieť improvizovať odpoveď na čokoľvek, čo povie. Ešte horšie je, že ak nedostanete žiadnu reakciu od publika, budete sa ako prezentujúci cítiť trápne.[5]
    Vyhnite sa tomu, aby ste poslucháčov stavali do pozoru alebo im kládli príliš veľa otázok.
  • Oznámte publiku, či budete mať na konci svojho prejavu možnosť položiť otázky a odpovedať na ne. Počas rozprávania sa vyhýbajte otázkam alebo komentárom, pretože by to mohlo narušiť vaše posolstvo.

Metóda 2 z 3: Maximalizácia reči tela


Zachovajte pevný postoj. Pevné držanie tela je jedným z najvýraznejších znakov sebadôvery. Stačí povedať, že je to pohľad, ktorý budete chcieť mať vždy, keď budete verejne hovoriť. Chrbát majte rovný a ramená vystrčené smerom von.[6]

  • Ak máte problém so zhrbeným držaním tela, môže trvať nejaký čas, kým sa preprogramujete. Po chvíli to však budete schopní robiť bez rozmýšľania.


Dovoľte si vyjadriť emócie prostredníctvom tváre. Ak ste nervózni, vaša tvár bude strnulá. Samotné slová v komunikácii stačia len na to, aby ste. Najlepšie prejavy sú emocionálne náročné, a to sa zintenzívňuje, keď rovnaké pocity odzrkadľuje rečník. Či už je to nacvičené alebo nie, zodpovedajúca mimika dodá vášmu prejavu veľkú autentickosť.

  • Nevynucujte si to však. Hoci sa určite chcete tváriť živo, nechcete pôsobiť neprirodzene. Chcete, aby váš výraz zodpovedal vášmu tónu a slovám.


Vyznačte sa vo svojej osobnej oblasti. Či už hovoríte na pódiu, alebo niečo neformálnejšie, je pravdepodobné, že existuje väčší fyzický priestor, ktorý by ste mohli zaberať. Aj keď ste ten najstrhujúcejší rečník, určite sa nájde časť publika, ktorá chce byť zaujatá aj vizuálne. Ak sa vám podarí dosiahnuť, aby vás oči poslucháčov sledovali, keď kráčate po pódiu, vaša prezentácia (a téma) bude pôsobiť o to dynamickejšie.

  • Ak sa na publikum obraciate priamo s niekým, mali by ste na pódiu kráčať smerom k nemu. Vytvára to efekt naliehavosti.[7]
  • Najlepšie je pohybovať sa pri prechode na novú tému, pretože tým dávate publiku najavo, že sa čoskoro niečo zmení.


Sledujte očami všetkých, ku ktorým hovoríte. Očný kontakt je nevyhnutný, ak chcete nadviazať kontakt s publikom, ku ktorému hovoríte. Nemusí to byť neustále a nemusíte nadväzovať očný kontakt s každým jednotlivcom v dave. Namiesto toho môže jednoduché skenovanie očami po publiku zo strany na stranu navodiť pocit interakcie medzi rečníkom a jeho účastníkmi.[8]

  • Dodržiavajte tempo. Hoci sa nechcete na žiadnu osobu pozerať príliš dlho, nechcete ani príliš rýchlo preskakovať, inak budete pôsobiť nervózne.
  • Ak sa vám zdá, že príliš preskakujete, zvážte sústredenie na stenu za publikom. Nepozerajte sa naň príliš dlho – udržujte svoj pohľad v pomalom pohybe.


Používajte gestá spolu s tým, čo hovoríte. Reč tela je na pódiu mocným nástrojom, ale má len takú hodnotu, ako súvisí s témou, o ktorej hovoríte. Mávnutie rukami a gestá považujte za výkričníky vo svojom prejave. Využívaním svojho tela ako ďalšej formy komunikácie sa môžete dostať k svojmu názoru na viacerých úrovniach.

  • Zachovajte prirodzenosť a spontánnosť gest. Prispôsobte ich tomu, čo cítite. Ak cítite nutkanie zaťať päsť alebo zdvihnúť ruku, urobte to!
  • Nacvičovanie gest vopred nie je vždy dobrý nápad, pretože môžu nakoniec pôsobiť vynútene, staticky a neprirodzene. Svoj prejav si však môžete nacvičiť pred zrkadlom a sledovať, ako sa prirodzene pohybujete.


Udržujte svoje pohyby pod kontrolou. Predovšetkým by ste mali mať pri reči pod kontrolou každý badateľný pohyb svojho tela. Mnohí ľudia sa pri nervozite vrtia a krútia. Takýto dojem nechcete vyvolať, ak máte v úmysle úspešnú prezentáciu. Reč vášho tela by nemala byť ponechaná na rozmar alebo náhodu. Ak ešte nie ste dostatočne zvyknutí na verejné vystupovanie, aby ste dokázali vyvážiť hlasovú prezentáciu účelnou rečou tela, je vhodnejšie držať sa úplne v pokoji. Buďte si istí, že nevedomé pohyby budú pôsobiť proti vašej prezentácii.[9]

  • Zvážte nácvik prejavu pred priateľom alebo členom rodiny a požiadajte ich, aby si všimli akékoľvek vrtenie alebo krútenie.
  • Prípadne si svoj prejav nahrajte a potom si pozrite nahrávku. Hľadajte akékoľvek podvedomé pohyby, ako napríklad hranie sa s vlasmi.

Metóda 3 z 3:Poznanie svojich slov


Svoj prejav štruktúrujte pomocou začiatku, stredu a konca. Prejavy sú ako ústne eseje. Väčšinou majú podobný formát. Ak si prejav píšete sami, mali by ste ho skúsiť rozdeliť na časti, aby ste lepšie usporiadali svoje body. Aj keď ste si prejav nenapísali, je dobré vedieť, akú štrukturálnu úlohu predstavujú jednotlivé časti. Všeobecne povedané, prakticky všetky prejavy budú mať tri časti: [10]

  • Úvod. Tu predstavíte buď seba, alebo tému, o ktorej sa má diskutovať.
  • Hlavné a podporné body. Práve tu sa rozvádzajú detaily vášho argumentu alebo diskusie. Toto je zďaleka najväčšia časť prejavu a je to obdoba všetkých odsekov v eseji medzi prvým a posledným.
  • Záverečné vyjadrenia a zhrnutie. Na konci budú poslucháči hľadať nejaký záver, ktorý bude signalizovať koniec prejavu. Využite to ako príležitosť na zaznamenanie rozsiahlych dôsledkov témy, ako aj na vecné zhrnutie myšlienok, ktoré ste rozobrali v hlavnej časti.


Zahrňte posolstvo, z ktorého si odnesiete zážitok. Bez ohľadu na to, aká zložitá je téma, o ktorej hovoríte, z vášho prejavu by mala byť jedna alebo dve vety, ktoré sa okamžite vryjú do pamäti každému, kto ich počúva. Toto by mohla byť téza alebo ústredný bod toho, čo sa snažíte povedať. Záverečné posolstvo by malo mať prednostne formu aplikovanej žiadosti.

  • Ak poviete poslucháčom, aby niečo urobili alebo sa nad niečím zamysleli vo svojom voľnom čase, dúfajte, že vaše publikum bude venovať pozornosť vašej téme ešte dlho po skončení samotnej prezentácie.
  • Akékoľvek obzvlášť dôležité správy by sa mali vyslovovať odvážnejšie, pomalšie alebo opakovane.


Majte na pamäti čas. Zatiaľ čo skvelí rečníci budú udržiavať tempo svojho prejavu uvoľnené a budú dbať na to, aby nezrýchľovali, vy by ste mali rešpektovať čas svojich poslucháčov. Nie je potrebné mať polhodinový prejav, keď by sa všetky body dali povedať za 20 minút. Je oveľa jednoduchšie revidovať samotný prejav ako sa snažiť zrýchliť časti svojho prejavu.

  • Ak si myslíte, že váš prejav by mohol byť kratší, prejdite si ho a sami sa rozhodnite, bez ktorých viet by sa dalo zaobísť.
  • Ak vám uprostred prejavu začne dochádzať čas, nezrýchľujte ho! obsiahnite najdôležitejšie body a uzavrite svoj prejav.


Nacvičte si svoj prejav. Nič veľké nikdy nevzniklo bez tvrdej práce a praxe. Nácvik prejavu je nevyhnutný, ak chcete, aby si poslucháči z vašej prezentácie niečo odniesli a brali vás vážne. Predveďte svoj prejav pred zrkadlom a venujte pozornosť tomu, ako vyzeráte počas reči. Pomôže aj to, ak si svoj prejav nahráte. Takto budete môcť jasnejšie vidieť, čo robíte správne a čo nie.[11]

  • Predtým, ako sa pustíte do živého vysielania, je dobré si svoj prejav vyskúšať pred priateľom alebo členom rodiny. Takto vám druhá osoba môže ponúknuť spätnú väzbu z nového pohľadu.

  • Po skončení prejavu poďakujte publiku. Aj keď ste to vy, kto vystupuje, vaši poslucháči si nájdu čas, aby si vypočuli váš prejav na danú tému. Za to si zaslúžia určitú vďaku. Keď poviete davu, ako veľmi si ceníte, že vám požičal svoj čas, ukončíte svoj prejav na pozitívnej vlne srdečnosti.[12]
  • Odkazy