3 spôsoby, ako byť mentorom problémového dieťaťa

Problémovým deťom nesmierne prospieva, ak majú vo svojom živote pozitívneho mentora, a byť mentorom môže byť úžasne obohacujúca skúsenosť. Pozitívny vplyv na život dieťaťa môžete mať tak, že si s ním vybudujete pevný vzťah, či už ste dobrovoľník, učiteľ, sociálny pracovník, člen rodiny alebo sused. Dieťaťu môžete pomôcť riešiť problémy aj rôznymi spôsobmi. Na začiatok prvej mentorskej skúsenosti si môžete nájsť školiaci program, kde sa naučíte techniky a získate podporu od iných mentorov.

Metóda 1 z 3: Budovanie vzťahu


Buďte aktívnym poslucháčom. Nechajte dieťa, aby určilo, o čom sa budete na začiatku vášho vzťahu s ním rozprávať. Prejavte záujem o to, čo hovoria, usmievajte sa, odpovedajte a pýtajte sa, aby ste ich prinútili povedať viac. Ak samé rozprávajú podrobný príbeh, nechajte ich rozprávať tak dlho, ako chcú.[1]

  • Niektoré deti sa o svojich problémoch otvoria skôr ako iné, ale pamätajte, že dieťa bude hovoriť o všetkom, čo je preň v danom čase dôležité. Počúvanie všetkého, o čom chcú hovoriť, im pomáha začať vám dôverovať.
  • Témy, ktoré vás trápia a ktoré s nimi chcete prediskutovať, môžete nastoliť postupne, keď sa vám bude zdať, že si obaja rozumiete.
  • Buďte úprimní a nechovajte sa ako niekto, kým nie ste. Deti spoznajú, keď sa správate okázalo.
  • Pomôžte dieťaťu kriticky premýšľať o jeho ťažkostiach, aby ste mu pomohli riešiť problémy.


Stanovte si realistické očakávania. Porozprávajte sa s dieťaťom o jeho cieľoch. Ak je dieťa staršie a jeho ciele sú nezdravé alebo nebezpečné, prediskutujte s ním iné ciele, ktoré povedú k dlhodobejšiemu šťastiu. Dajte dieťaťu najavo, že veríte, že sa mu môže dariť, dajte mu jasne najavo, že očakávate, že sa pokúsi dosiahnuť ciele, ktoré ste si spoločne stanovili, a že mu v tomto procese pomôžete.[2]
Dôveryhodný zdroj
Edutopia
Vzdelávacia nezisková organizácia zameraná na podporu a oslavu inovácií v triede
Prejsť na zdroj

  • Malé dieťa môže mať napríklad ciele týkajúce sa získania ďalších kamarátov alebo zlepšenia známok. Diskutujte s nimi o konkrétnych spôsoboch, ako to môžu urobiť, napríklad rozprávať sa s novými ľuďmi, byť nápomocný, počúvať učiteľa a požiadať o pomoc s domácimi úlohami.
  • Stredoškolák môže povedať, že sa chce stať slávnym, alebo jednoducho chce ukončiť strednú školu. Pýtajte sa otvorené otázky, napríklad prečo chcú dosiahnuť svoje ciele a ako to plánujú urobiť. Porozprávajte sa s nimi o spôsoboch, ako si rozdeliť čas medzi veci, ktoré musia robiť, ako napríklad prácu v škole, a ich koníčky, ako napríklad šport alebo hudbu.


Správajte sa k nim ako k jednotlivcom. Problémové deti majú často pocit, že ich dospelí považujú len za „zlé“ a že sú všetci rovnakí. Všímajte si veci, o ktoré sa váš konkrétny mentee zaujíma, a komentujte veci, o ktorých hovorí. Pýtajte sa ich otázky o ich rodinách, priateľoch a záľubách, aby ste ich lepšie spoznali.[3]

  • Ak vám napríklad hovoria o určitom hudobnom interpretovi, ktorého nepoznajú, môžete im povedať: „Myslím, že som ich ešte nepočul.“ Ak sa im podarí získať informácie o hudobnom interpretovi, ktorý je pre vás neznámy, môžete im povedať: „Myslím, že som ich ešte nepočul. Započúvate sa do piesne?“
  • Aktívne počúvanie je opäť veľkou súčasťou prístupu k dieťaťu ako k jednotlivcovi. Hovorte s nimi pozitívne a pochváľte ich za to, že sa podelili o niečo, čo bolo ťažké povedať.


Venujte svoj čas pravidelne počas jedného roka alebo dlhšie. Keď máte stretnutie so svojím chránencom, snažte sa ho za žiadnych okolností nevynechať. Niekedy sa stanú mimoriadne situácie, ale problémové deti sú často problémové preto, že majú vo svojom živote nespoľahlivých dospelých. Buďte osobou, na ktorú sa dieťa môže spoľahnúť, že všetko dotiahne do konca.[4]

  • Mentorské vzťahy sú najprínosnejšie, ak trvajú rok alebo dlhšie. Ak ste schopní venovať toľko času konkrétnemu dieťaťu, skúste to urobiť.
  • Ak ste dobrovoľný mentor, učiteľ alebo sociálny pracovník, dostavte sa na každé stretnutie alebo školský deň. Ak je vaše mentorovanie neformálnejšie a ste členom rodiny alebo priateľom, dohodnite si s dieťaťom týždenné stretnutia len preto, aby ste skontrolovali, ako sa mu darí.


Vážte si ich dôveru. Dajte dieťaťu najavo, že všetko, čo vám povie, je dôverné, pokiaľ nie je ohrozená jeho bezpečnosť alebo bezpečnosť iných osôb. Neopakujte veci, ktoré vám povedia v súvislosti s ich pocitmi, myšlienkami alebo emóciami, iným ľuďom. Povedzte dieťaťu, že ak je ono alebo niekto iný v nebezpečenstve, budete to musieť niekomu oznámiť, ale všetko ostatné je len medzi ním a vami.[5]

  • Skúste povedať: „Záleží mi na vašom zdraví a bezpečnosti. Ak vy alebo niekto iný nie je v bezpečí, budem o tom musieť povedať niekomu inému. Ale okrem toho chcem, aby si vedel, že nikdy nikomu inému nepoviem veci, ktoré mi hovoríš.“
  • Dovoľte dieťaťu, aby konflikty riešilo samo, pokiaľ vás nepožiada o pomoc, a dbajte na to, aby ste mu zostali verní ako jeho mentor. Nie ste mentorom ich rodičov alebo iných členov rodiny, hoci im môžete odporučiť, aby sa obrátili na svoju rodinu pre ďalšiu podporu.


Usmievajte sa a buďte pozitívny. Ukážte, že s nimi skutočne radi trávite čas, usmievajte sa a majte zmysel pre humor. Keď vám dieťa povie o ťažkostiach, ktoré má, podporte jeho pocity tým, že poviete, že ste si istí, že jeho situácia musí byť ťažká, ale tiež veríte, že je silné a dokáže ju zvládnuť.[6]

  • Snažte sa diskutovať o pozitívnych stránkach ťažkých situácií bez toho, aby ste bagatelizovali ich emócie. Podeľte sa s nimi o svoje vlastné skúsenosti, ako ste sa dostali z ťažkých situácií, aby ste im pomohli pochopiť, že nie sú sami.

Dajte dieťaťu čas, aby si k vám vybudovalo dôveru. Problémové deti majú zvyčajne problém dôverovať dospelým kvôli svojim skúsenostiam z minulosti. Niekedy môže trvať mesiace, kým sa dieťa otvorí cudziemu človeku. Umožnite im, aby si k vám vybudovali dôveru tým, že im ukážete, že s nimi radi trávite čas, venujete im svoj čas a ste aktívnym poslucháčom.[7]

  • Ak je dieťa nepriateľské alebo sa s vami nechce rozprávať, môžete mu povedať: „Viem, že ma ešte nepoznáš a nemáš dôvod mať ma rád.“ Ak sa dieťa správa nepriateľsky alebo sa s vami nechce rozprávať, môžete mu povedať: „Viem, že ma ešte nepoznáš a nemáš dôvod mať ma rád.“ Ak sa dieťa správa nepriateľsky alebo sa s vami nechce. Dúfam, že keď sa lepšie spoznáme, zmení sa to a budeš sa so mnou môcť rozprávať o čomkoľvek, čo budeš chcieť. Rád by som ti pomohol, ako len budem môcť, keď na to budeš pripravený.“
  • Neberte si ich zaobchádzanie s vami na začiatku osobne. Ak im dáte čas a budete k nim dôslední a láskaví, nakoniec vám začnú dôverovať.

Metóda 2 z 3:Pomoc dieťaťu pri riešení jeho problémov


Zamerajte sa na ich ciele, nie na ich problémy. Ak viete, že sa dieťa zapája do rizikových aktivít, pomôžte mu zamerať sa na jeho vzdelanie, zdravie alebo pozitívne vzťahy ako spôsoby, ako sa postupne zbaviť rizikového správania. Keď vám povedia o jednom zo svojich cieľov, či už ide o malý cieľ, ako je zlepšenie známok, alebo o veľký cieľ, ako je stať sa profesionálnym športovcom, podporte ich a pomôžte im sústrediť sa na prácu na dosiahnutí tohto cieľa.[8]

  • Deti potrebujú mať ciele, aby sa nechceli zapojiť do rizikového správania. Pripomeňte im ich ciele, keď vám povedia, že sa cítia pod tlakom, aby sa zapojili do rizikových aktivít.
  • Použite krátkodobé ciele ako spôsob, ako sa dopracovať k dlhodobým cieľom, a podeľte sa s nimi o nápady, ktoré im samým možno nenapadli.


Buďte úprimní k vlastným chybám. Mentorský vzťah je jedinečný, pretože na rozdiel od rodiča ste dospelý alebo starší rovesník, ktorý je pre svojho mentee vzorom a zároveň priateľom. Namiesto stanovovania pravidiel alebo vyvodzovania dôsledkov im povedzte, prečo si myslíte, že by mali alebo nemali niečo robiť, a to tak, že sa podelíte o chyby, ktoré ste urobili, a o to, ako ste sa z nich poučili.[9]

  • Učitelia niekedy musia stanoviť pravidlá a vyvodiť dôsledky, aby mohli viesť svoju triedu; venujte však čo najviac času individuálnym rozhovorom so žiakmi, najmä s deťmi, ktoré sa zdajú byť problémové.
  • Keď sa podelíte o príbeh o chybe, môžete povedať: „Želám si, aby som to neurobil, pretože mi to na chvíľu sťažilo situáciu. Nerád by som videl, že máte rovnaké ťažkosti.“
  • Zdieľanie vlastných skúseností funguje najlepšie vtedy, keď ste si už vybudovali pevný vzťah a dieťa vám dôveruje. Ak sa o osobné príbehy podelíte príliš skoro, dieťa nemusí pochopiť, prečo to robíte.


Poskytnite im zdroje. Ak dieťa potrebuje pomoc pri hľadaní iných podporných služieb, ako sú potravinové banky, denná starostlivosť o vlastné deti alebo o súrodencov, útulky alebo doučovatelia, majte k dispozícii tieto informácie, ktoré mu môžete poskytnúť. Pomôžte im telefonovať, aby získali služby, ktoré potrebujú, alebo ich vezmite na stretnutia, ak vás o to požiadajú.[10]

  • Mentoring prostredníctvom organizácie je prospešný z tohto dôvodu: skupina vám môže poskytnúť komunitné zdroje, ktoré môžete odovzdať svojmu mentee, ktoré by ste inak sami nemali.
  • Ak vykonávate neformálne mentorovanie, stále môžete dieťaťu pomôcť získať prístup k zdrojom, ktoré potrebuje. Požiadajte o podporu miestne mládežnícke organizácie, cirkvi alebo komunitné centrá, aby ste získali informácie pre dieťa.


Oslávte ich úspechy. Keď dieťa dosiahne jeden zo svojich cieľov, povedzte mu, ako ste naň hrdí. Vyhnite sa míňaniu veľkého množstva peňazí na prejavenie podpory, hoci malé, premyslené prejavy podpory sú v poriadku; namiesto toho im poskytnite emocionálnu motiváciu, aby pokračovali a snažili sa dosiahnuť ďalšie ciele.[11]

  • Skúste povedať: „Vedel som, že to dokážeš! Som na teba naozaj hrdý. Tvrdo si pracoval a oplatilo sa to. Mali by ste byť na seba hrdí aj vy.“
  • Na druhej strane, veďte ich k zodpovednosti za ich činy, aby sa naučili niesť za ne zodpovednosť. Podporujte ich počas celého procesu.


Získajte vlastný tréning a podporu. Mať vlastný podporný tím a zdroje informácií je veľmi dôležité pre to, aby ste boli dobrým mentorom. Klásť otázky a odrážať nápady od niekoho z vašej podpornej siete, ak budete mať niekedy problémy alebo si nebudete istí, čo robiť v situácii s vašou mentee.[12]

  • Nájdite si mentora, ktorý má dlhoročné skúsenosti, aby vás formálne alebo neformálne viedol, keď začínate ako mentor.

Metóda 3 z 3:Vyhľadanie mentorského programu


Dobrovoľníctvo vo veľkej mentorskej organizácii. Big Brothers Big Sisters a United Way sú len niekoľkými organizáciami, ktoré majú komunitné pobočky mentoringu pre problémovú mládež v USA.S. Ako dobrovoľník sa môžete stať mentorom prostredníctvom niektorej z týchto organizácií tak, že vyhľadáte heslo „staň sa dobrovoľným mentorom v mojom okolí“ a kliknete na ich webovú stránku.[13]

  • V rámci webovej stránky vyhľadajte svoju miestnu pobočku tak, že si prezriete mestá alebo lokality. Ak chcete začať, kliknite na „stať sa mentorom“.


Na vyhľadanie príležitosti použite databázu Mentoring Connector. Spoločnosť pre národnú a komunitnú službu je U.S. vládna organizácia, ktorá uvádza zoznam mentorských organizácií na miestnej úrovni. Prejdite na stránku https://www.nationalservice.gov/mentor/search a zadajte svoje poštové smerovacie číslo, meno a e-mailovú adresu, aby vám boli zaslané názvy miestnych mentorských organizácií.[14]


Vyhľadajte „mentor problémovej mládeže“ a svoje mesto online. Nájdite menšie miestne mentorské programy vyhľadaním na internete vo vašom meste. Prečítajte si webovú stránku a rozhodnite sa, či sa vám organizácia páči, a ak áno, postupujte podľa pokynov, ako sa stať ich mentorom.


  • Absolvovať potrebné previerky, pohovory alebo školenia. Ak plánujete pracovať alebo byť dobrovoľníkom v oficiálnom mentorskom programe, škole alebo komunitnom centre, možno budete musieť získať ďalšie školenie, absolvovať previerku alebo pohovor. Jednotlivé organizácie, v ktorých chcete pracovať alebo sa stať dobrovoľníkom, vám poskytnú potrebné informácie na splnenie ich požiadaviek.[15]

    • Väčšina organizácií v U.S. vyžadujú viaceré previerky osôb, ktoré formálne pracujú s deťmi. Tieto previerky zaručujú, že ste nikdy v minulosti neboli odsúdení za závažný trestný čin alebo ste nezneužívali dieťa.
  • Odkazy