3 spôsoby, ako dávať ľuďom rady

Nie ste Dear Abby, ale pravdepodobne ste už niekedy boli požiadaní o radu. Možno máte priateľa, ktorý stojí pred dôležitým životným rozhodnutím. Alebo ste možno šéf, ktorý sa snaží mentorovať svojho zamestnanca. Je pravdepodobné, že vás o radu požiadajú pri mnohých príležitostiach. Určite je umenie vedieť, ako a kedy poradiť. Vezmite si nejaký čas na zváženie, či je vhodné zvážiť. Potom zistite, čo potrebujete povedať, a uistite sa, že svoje posolstvo podáte jasne a podporne.

Metóda 1 z 3: Ponúkanie premyslených a informovaných rád


Nájdite si čas na premyslenie. Keď sa rozhodnete ponúknuť radu, venujte nejaký čas premýšľaniu o tom, čo chcete povedať. Môže to trvať len minútu, alebo ak je situácia vážna, niekoľko dní.

  • Ak napríklad váš sused chce vedieť, či mu môžete odporučiť dobrého záhradníka, pravdepodobne môžete pokojne odpovedať hneď.
  • Prípadne, ak vás niekto požiada o radu pri výbere vysokej školy, povedzte: „Skvelá otázka. Dovoľte mi, aby som sa nad tým zamyslel. Poďme na obed a porozprávajme sa o tom budúci týždeň.“


Uveďte konkrétne dôvody svojej rady. chcete ukázať, že svoj názor skutočne na niečom zakladáte. Ak sa vaša neter spýta, či by mala zanechať štúdium na vysokej škole, a vy si myslíte, že je to zlý nápad, nehovorte to len tak. Svoje rozhodnutie zdôvodnite.

  • Môžete napríklad povedať: „Myslím si, že bez vysokoškolského vzdelania bude pre vás ťažké získať prácu, akú chcete.“


Uveďte informácie, ktorými podporíte svoj komentár. Keď poskytujete radu, uistite sa, že je podložená rozumnými argumentmi. Môžu to byť skutočné fakty alebo môžete vychádzať z vlastných skúseností.[1]

  • Ak vás napríklad priateľ požiada o radu, či sa má presťahovať do nového mesta, ponúknite mu niekoľko faktov o veciach, ako je trh práce, životné náklady a miestne školy.
  • Ak sa vás váš blízky priateľ opýta, či by si mal adoptovať dieťa, môžete mu sprostredkovať niekoľko kľúčových informácií o svojich vlastných skúsenostiach.


Buďte úprimní. Nehovorte osobe len to, čo chce počuť. Dávajte rozumné rady a uistite sa, že odrážajú to, čo skutočne cítite. Ak sa obávate, že zraníte ich city, môžete povedať niečo ako: „Možno sa vám nebude páčiť, čo chcem povedať. Ste si istý, že to chcete počuť?“ Potom po poskytnutí rady ponúknite podporné vyhlásenia.[2]

  • Môžete napríklad povedať: „V skutočnosti si myslím, že sa nehodíš na manažment. Zdá sa však, že máte prirodzené vlohy pre predaj!“


Vytvorte plán spolupráce. Aj keď ponúkate radu, nezabudnite, že v skutočnosti nie ste ten, kto robí rozhodnutie. Keď plánujete svoje slová, nezabudnite vymyslieť spôsob, ako môžete s druhou osobou spolupracovať. Nehovorte im len, čo majú robiť.[3]

  • Naplánujte si, že poviete niečo ako: „Premýšľal som nad niektorými nápadmi, ale poďme sa najprv zamyslieť nad vašimi nápadmi. Aké sú niektoré z možností, ktoré zvažujete?“


Nebuďte samoúčelní. Uistite sa, že vaša rada skutočne pomôže druhej osobe. Vždy majte na zreteli ich najlepšie záujmy. Ak sa vás napríklad spolupracovník spýta, či by mal dať výpoveď, „nepovedzte áno“ len preto, že s ním nechcete súťažiť o povýšenie.[4]
Dôveryhodný zdroj
Harvard Business Review
Online a tlačený časopis, ktorý sa zaoberá témami súvisiacimi s praxou v oblasti riadenia podnikov
Prejsť na zdroj

  • Ak nie ste schopní poskytnúť nezaujatý názor, nebojte sa byť úprimní a povedzte im, že možno nie ste tou najlepšou osobou, ktorá by im mala radiť.
  • Prípadne pomôžte osobe urobiť vlastné rozhodnutie tým, že jej položíte otázky typu: „Ste tu spokojný??“ alebo „Myslíte si, že môžete pokračovať v práci s touto spoločnosťou?“

Metóda 2 z 3: Byť podporujúci a nápomocný


Pomôžte mu premyslieť si možnosti. Namiesto toho, aby ste niekomu len hovorili, čo má robiť, pokúste sa mu umožniť, aby sa rozhodol sám. Požiadajte ich, aby s vami prebrali nejaké možnosti. Nielenže vám to pomôže lepšie pochopiť problém, ale dá to danej osobe väčšiu zodpovednosť za svoje rozhodnutia.[5]

  • Ak sa napríklad rozhodujú medzi dvoma šatami, spýtajte sa ich na veci ako napr: „V ktorých šatách sa cítite najistejšie??“ alebo „Ktoré šaty sú najpohodlnejšie na nosenie?“


Pochváľte ich úsudok. Snažte sa pôsobiť panovačne alebo ako vševedko. Podeľte sa o svoj názor, ale dajte jasne najavo, že veríte v jeho schopnosť prijať konečné rozhodnutie. Pomôže to osobe cítiť sa istejšie.[6]

  • Môžete napríklad povedať: „Viem, že si ma požiadal o radu, ale viem, že toto rozhodnutie zvládneš.“


Ponúknite podporu. Poskytnite radu a nadviažte na ňu podporným vyhlásením. Nechcete na nikoho vyvíjať nátlak, aby si myslel, že musí prijať vašu radu. Uistite sa, že viete, že podporujete akékoľvek rozhodnutie, ktoré urobí.[7]

  • Povedzte: „Mám pocit, že hľadanie novej práce by mohlo byť vo vašom najlepšom záujme, ale podporujem vás bez ohľadu na to, pre čo sa rozhodnete.“


Buďte úprimní. Hovorte od srdca. Dajte jasne najavo, že vám na danej osobe záleží. Používajte slová, ktoré sú úprimné a láskavé. Napríklad: „Je to ťažká situácia a cítim s vami. Myslím si, že je pravdepodobne dobrý nápad utratiť vášho psa, pretože má bolesti, ale podporujem vás bez ohľadu na to, čo sa stane.“[8]


Vyhnite sa posudzovaniu. Pamätajte, že ten, kto vás požiadal o radu, vám dôveruje. Dbajte na to, aby ste túto dôveru nepoškodili tým, že ich budete posudzovať. Keď plánujete, čo poviete, uistite sa, že používate neutrálny, objektívny jazyk.[9]

  • Napríklad nehovorte: „Samozrejme, že by si nemal opustiť svoju manželku! Čo si ty, hlupák?“
  • Namiesto toho môžete povedať: „Toto je naozaj osobné rozhodnutie. Radím vám, aby ste si našli čas na preskúmanie svojich priorít aj emócií.“

Metóda 3 z 3:Vedieť, kedy radiť


Radu poskytnite, keď vás o ňu požiadajú. Dobrým pravidlom je, že by ste nemali ponúkať nevyžiadané rady. Ak sa niekto zmieni o nejakom probléme, je celkom bežným inštinktom skočiť do toho a ponúknuť nejaké návrhy. To však môže v danej osobe vyvolať pocit, že sa cíti zle, a mohlo by to naznačovať, že nemáte dôveru v jej úsudok.[10]

  • Ak niekto upozorní na ťažkú situáciu, ale nepožiada o radu, jednoducho povedzte: „To je ťažké. Dajte mi vedieť, ak vám môžem nejako pomôcť.“


Požiadajte o povolenie poskytnúť radu. Niekedy sa môžete cítiť nútení ponúknuť radu, aj keď vás o ňu nikto nepožiadal. V tomto prípade by ste sa mali ešte opýtať, či je v poriadku ponúknuť radu. Neskáčte niekomu do reči a nehovorte mu, čo má robiť, bez toho, aby ste sa ho opýtali, či to chce počuť. Nechcete im pridávať ďalší stres do života.[11]

  • Môžete povedať: „Mám určité skúsenosti s riešením tohto typu vecí. Nebude vám vadiť, ak vám ponúknem nejakú radu?“


Zhodnoťte žiadosť. Aj keď vás niekto požiada o radu, nemali by ste ju vždy poskytnúť. Ak o situácii nič neviete alebo nemáte veľa informácií, môžete zvážiť, či nepoviete nič. Podporu môžete ponúknuť aj iným spôsobom.[12]
Dôveryhodný zdroj
Harvard Business Review
Online a tlačený časopis pokrývajúci témy týkajúce sa postupov riadenia podniku
Prejsť na zdroj

  • Mohli by ste napríklad povedať: „Naozaj nemám veľa skúseností s investovaním. Ale náš kamarát Bob je v tom skvelý. Mali by ste ho požiadať.“

  • Zohľadnite, ako dobre túto osobu poznáte. Pred poskytnutím rady zvážte, komu ju dávate. Je to náhodný známy? Ak vás požiadajú o odporúčanie dobrej kaviarne, pokračujte a vyjadrite svoj názor. Ak je problém osobnejšej povahy, dvakrát si to premyslite.

    • Zvážte dôsledky. Nechceš si poškodiť vzťahy. Máte spolupracovníka, ktorý vás žiada o radu? Postupujte opatrne. Nechcete riskovať zlé pracovné vzťahy, ak im vaša rada neposlúži dobre.
  • Referencie