3 spôsoby, ako hovoriť menej

Mnoho ľudí sa chce naučiť menej hovoriť a viac počúvať. Viac počúvania vám môže pomôcť získať informácie, dozvedieť sa viac o druhých a naučiť sa stručne vyjadrovať.

Metóda 1 z 3: Minimalizácia, keď hovoríte


Hovorte len vtedy, keď je to dôležité. Skôr ako začnete hovoriť, spýtajte sa sami seba, či to, čo hovoríte, je naozaj dôležité. Mali by ste sa vyhýbať rozprávaniu, keď v skutočnosti neprispievate ku konverzácii.[1]

  • Ľudia majú tendenciu počúvať tých, ktorí si starostlivo vyberajú slová. Niekto, kto neustále zdieľa svoj názor alebo rozpráva príbehy, môže časom stratiť záujem ľudí. Ak máte tendenciu príliš veľa rozprávať, môže sa stať, že budete neustále zbytočne zdieľať informácie.


Vyhnite sa hovoreniu, ktoré má vyplniť prázdne miesto. Ľudia často hovoria, aby vyplnili prázdny priestor. Možno sa vám stane, že budete hovoriť v profesionálnych situáciách, napríklad v práci alebo v škole, aby ste zmiernili svoju úzkosť z mlčania. Niekedy je ticho v poriadku a nemusíte hovoriť len preto, aby ste vyplnili priestor.[2]

  • Ak ste napríklad so spolupracovníkom v rovnakom čase v miestnosti na prestávku, nemusíte viesť rozhovor. Ak sa zdá, že váš spolupracovník nemá záujem hovoriť, možno nemá náladu na sociálnu interakciu.
  • V tomto prípade je v poriadku ponúknuť zdvorilý úsmev a nechať mlčať.


Dôkladne premýšľajte o svojich slovách. Ak hovoríte príliš často, môžete povedať prvú vec, ktorá vám príde na um, bez toho, aby ste sa odfiltrovali. Naučiť sa menej hovoriť znamená naučiť sa premýšľať o svojich slovách. Skôr ako niečo poviete, skúste si vopred premyslieť slová, ktoré sa chystáte povedať. Môže vám to pomôcť naučiť sa nechať si niektoré veci pre seba, čo vás celkovo povedie k tomu, že budete hovoriť menej.[3]

  • Ľudia často prezradia informácie, ktoré by si radšej nechali pre seba, tým, že príliš dlho hovoria. Keď vás napadne niečo, čo chcete dodať, najmä ak ide o niečo veľmi osobné, urobte prestávku. Pamätajte, že vždy môžete neskôr zdieľať nové informácie, ale nikdy už nemôžete urobiť informácie súkromnými, keď ste ich už raz zdieľali.


Pri hovorení si uvedomte čas. Mať približný prehľad o tom, ako dlho ste hovorili, vám môže pomôcť hovoriť menej. Vo všeobecnosti platí, že približne po 20 sekundách rozprávania vám hrozí, že stratíte pozornosť poslucháča. Po tomto bode sa nalaďte na poslucháča. Hľadajte akékoľvek signály, že stráca záujem.[4]

  • Sledujte reč tela. Poslucháč sa môže vrtieť alebo kontrolovať svoj telefón, ak sa nudí. Ich oči sa tiež môžu začať zatúlať. Snažte sa to uzavrieť v priebehu nasledujúcich 20 sekúnd a dajte rečníkovi šancu podeliť sa s ostatnými.
  • Vo všeobecnosti sa snažte hovoriť maximálne 40 sekúnd naraz. Akýkoľvek dlhší čas môže v poslucháčovi vyvolať pocit podráždenia alebo prehovorenia.


Zamyslite sa nad tým, či nehovoríte z úzkosti. Ľudia často hovoria príliš veľa kvôli skrytej sociálnej úzkosti. Venujte pozornosť tomu, kedy veľa hovoríte. Cítite sa úzkostlivo? Ak áno, pracujte na zvládaní situácie inými spôsobmi.[5]

  • Keď zistíte, že hovoríte príliš veľa, zastavte sa a zhodnoťte svoju náladu. Ako sa cítite? Máte pocit úzkosti?
  • Ak ste nervózni, môžete robiť také veci, ako je počítanie do 10 v hlave alebo hlboké dýchanie. Pred spoločenskými udalosťami sa môžete tiež pokúsiť o povzbudivý príhovor. Pripomeňte si, že je v poriadku byť nervózny, ale mali by ste sa uvoľniť a snažiť sa baviť.
  • Ak je pre vás sociálna úzkosť veľkým problémom, navštívte terapeuta, ktorý ju bude riešiť.


Vyhnite sa rozprávaniu, aby ste na ostatných urobili dojem. Najmä v pracovných situáciách majú ľudia tendenciu hovoriť príliš veľa, aby zapôsobili na ostatných. Ak si všimnete, že veľa hovoríte, zamyslite sa nad tým, či sa nesnažíte predviesť.[6]

  • Ak máte tendenciu hovoriť príliš veľa, aby ste urobili dojem na ostatných, skúste si pripomenúť, že na ostatných urobí väčší dojem to, čo hovoríte, ako to, koľko toho hovoríte.
  • Namiesto toho, aby ste to preháňali s rozprávaním o sebe, vyhraďte si svoje príspevky na chvíle, keď môžete do rozhovoru prispieť niečím hodnotným.

Metóda 2 z 3:Viac počúvať


Sústreďte sa len na hovoriaceho. Počas rozhovoru sa nepozerajte na telefón ani sa nerozhliadajte po miestnosti. Nemyslite na veci, ako napríklad čo budete robiť po práci alebo čo budete jesť na večeru v ten večer. Zamerajte svoju pozornosť výlučne na hovoriaceho. Pomôže vám to lepšie počúvať, pretože sa budete sústrediť na to, čo sa hovorí.[7]

  • Väčšinu času sa pozerajte na hovoriaceho. Ak sa vám do pozornosti vkradnú iné myšlienky, pripomeňte si, aby ste sa vrátili do prítomnosti a počúvali.


Udržujte očný kontakt. Očný kontakt ukazuje, že dávate pozor. Stretnite sa s očami osoby, ktorá rozpráva. Očný kontakt vyjadruje, že dávate pozor a ste prítomní. Nedostatok očného kontaktu môže vyznieť ako nezdvorilosť alebo nezáujem.[8]

  • Elektronické zariadenia, ako napríklad mobilné telefóny, si často vyžadujú našu pozornosť, najmä ak vydávajú hluk alebo upozornenia. Keď sa s niekým rozprávate, majte telefón v kabelke alebo vo vrecku, aby ste neboli v pokušení pozrieť sa inam.
  • Očný kontakt vám tiež môže dať vedieť, či niekoho nudíte. Ak niekto počas vášho rozprávania preruší očný kontakt, možno hovoríte príliš veľa. Urobte prestávku a dajte rečníkovi priestor.


Premýšľajte o tom, čo hovoriaci hovorí. Počúvanie nie je pasívny akt. Kým rečník hovorí, vašou úlohou je počúvať, čo hovorí. Skúste sa pri tom zdržať odsudzovania. Aj keď nesúhlasíte s tým, čo sa hovorí, počkajte, kým na vás príde rad. Nepremýšľajte o tom, ako budete reagovať, kým rečník hovorí.[9]

  • Môže pomôcť, ak sa pokúsite predstaviť si, čo sa komunikuje. Vytvorte si v mysli obrazy, ktoré predstavujú to, čo hovoriaci hovorí.
  • Môžete sa tiež pokúsiť zachytiť kľúčové slová a frázy, kým hovoriaci hovorí.


Objasnite, čo hovoriaci hovorí. V každej konverzácii nakoniec príde rad na vás. Predtým však dajte jasne najavo, že ste počúvali. Parafrázujte vlastnými slovami, čo hovoriaci povedal, a položte všetky otázky, ktoré máte.[10]
Neopakujte doslovne to, čo hovoriaci povedal. Jednoducho preformulujte svoje chápanie toho, čo povedali. Majte tiež na pamäti, že aktívne počúvanie vám má pomôcť venovať hovoriacemu veľkú pozornosť a dať mu najavo, že ho počúvate. Nepoužívajte aktívne počúvanie ako spôsob, ako sa vmiešavať alebo vyjadrovať svoje názory.

  • Povedzte napríklad niečo také: „Takže hovoríte, že ste vystresovaní z nadchádzajúceho firemného večierka.“
  • Potom pokračujte otázkou. Napríklad: „Odkiaľ si myslíte, že pochádza tento stres?? Chcete o tom hovoriť?“
  • Pri počúvaní rečníka dbajte na to, aby ste boli empatickí a nesúdili ho. Môžete vyjadriť rešpekt a potvrdiť ich postoj bez toho, aby ste sa vzdali svojho vlastného stanoviska.

Metóda 3 z 3:Vyhýbanie sa chybám


Vyjadrujte sa, keď je to potrebné. Nechápte menej hovoriť ako neprosadzovať sa a nevyjadrovať sa. Ak máte vážny problém alebo názor, ktorý považujete za dôležitý, neváhajte sa ozvať. Súčasťou toho, aby ste menej hovorili, je vedieť, kedy je hodnotné sa podeliť.[11]

  • Ak napríklad prechádzate vážnym problémom vo svojom osobnom živote, je v poriadku podeliť sa s ostatnými, ak potrebujete podporu.
  • Je tiež dôležité podeliť sa, ak by váš názor mohol byť cenný. Ak máte napríklad na niečo v práci silný názor, môže byť prospešné podeliť sa oň so šéfom a spolupracovníkmi.


Nepreháňajte očný kontakt. Očný kontakt je dôležitý. Neustály očný kontakt však môže pôsobiť príliš intenzívne. Ľudia majú tendenciu spájať očný kontakt s dôverou a pozornosťou, ale ak to preháňate, môžete pôsobiť nedôveryhodne. Je vhodné udržať očný kontakt s niekým približne 7 až 10 sekúnd a potom na chvíľu odvrátiť zrak.[12]

  • Očný kontakt môže byť v niektorých kultúrach aj menej vhodný. Ázijské kultúry môžu považovať očný kontakt za neúctivý. Ak sa stretávate s niekým z inej kultúry, nezabudnite si prečítať informácie o spoločenskej etikete týkajúcej sa očného kontaktu.

  • Pri počúvaní majte otvorenú myseľ. Každý má svoj názor a vlastný zmysel pre to, čo je správne a normálne. Keď druhú osobu veľmi pozorne počúvate, môže niekedy povedať veci, ktoré vám vadia. Počas toho, ako počúvate, je však dôležité zachovať si úsudok za. Ak zistíte, že niekoho posudzujete, zastavte sa a pripomeňte si, aby ste sa sústredili na slová. Informácie môžete analyzovať neskôr. Pri počúvaní sa sústreďte len na hovoriaceho a nechajte hodnotenie za sebou.[13]
  • Odkazy