3 spôsoby, ako žiadať duu

Dua je definovaná ako akákoľvek výzva alebo modlitba adresovaná Alahovi. Je to podstata ibády alebo uctievania. Dua by mala byť prvým a zároveň posledným prostriedkom veriaceho, pretože je vo svojej podstate rozhovorom s Bohom. Názory na ideálne načasovanie, prezentáciu a formuláciu duá sa môžu medzi veriacimi veľmi líšiť, ale existuje všeobecná zhoda, že k duá musíte pristupovať s pokorou, jasnosťou, podriadenosťou a istotou, že Alah vás vypočuje a odpovie.

Metóda 1 z 3:Výber, kedy robiť duu

dúu prednášajte na začiatku alebo na konci modlitby (salah) alebo počas nej. Rôzne tradície v rámci islamu majú rôzne názory na správny alebo najlepší čas na vyslovenie duá. Niektorí veriaci napríklad tvrdia, že najvhodnejšie je vzývať duu počas prostrácie pri modlitbe (sajdah).[1]

  • Iní považujú za vhodné predniesť duu v ktoromkoľvek bode počas modlitby, vrátane otvorenia alebo ukončenia modlitby s ňou, ale tak či onak, každá z piatich denných salah poskytuje ideálnu príležitosť na prednesenie duy.
  • Vždy je potrebné vykonať wudu (rituálne umývanie) a počas salahu stáť tvárou ku qible (smerom ku Kaabe v Mekke).

Počkajte, kým sa sústredíte a nebudete rozptýlení. Bez ohľadu na to, kedy považujete za najvhodnejšie vykonať duu, je dôležité, aby ste sa správne naladili. Odstráňte všetky rozptýlenia a sústreďte sa na ponúkanie duá. Pamätajte, že sa rozprávate priamo s Alahom.[2]

  • Strata sústredenia by sa mohla považovať za urážku Alaha. Spôsobuje to pochybnosti o úprimnosti vašich ponúk a žiadostí, čo vyvoláva Alahovu neľúbosť.

Prijmite pokoru, podriadenosť a istotu. Vzývanie dua nie je o kladení požiadaviek, vyjednávaní ani o tom, že viete, čo je pre vás najlepšie. Je to skôr príležitosť podriadiť sa vďačne a s istotou Božej vôli. Dúu vyslovujte vtedy, keď máte úplnú istotu, že budete vypočutí a dostanete odpoveď.[3]

  • Ako veriaci si môžete byť istí, že Alah nikdy nezlyhá pri odpovedi na duu. Musíte však prijať, že odpoveď sa môže líšiť od toho, čo (pyšne) predpokladáte, že je pre vás najlepšie.
  • Niekedy si ani nemusíme uvedomiť, že Alah odpovedal na našu duu. Ak vám Alah nedá niečo, o čo žiadate, potom je to preto, že reaguje spôsobom, ktorý je pre vás lepší.

Urobte duu, keď ste šťastní, smutní alebo zmätení. Je veľmi vhodné predniesť duá, keď ste naplnení radosťou a vďačnosťou za mnohé požehnania vo vašom živote. Rovnako vhodné je to robiť, keď čelíte veľkým ťažkostiam a potrebujete pomoc a vedenie. V každom prípade vždy prijímajte istotu, že budete vypočutí a že sa na vás nikdy nezabudne.[4]

  • Pokiaľ dokážete získať potrebné sústredenie, pokoru, podriadenosť a nádej, nikdy nie je zlý čas na prosbu duá.

Metóda 2 z 3: Frázovanie vašej výzvy

Nerecitujte jednoducho duy, ktorým nerozumiete. Existujú rôzne názory na to, či by sa dua mala vyslovovať len v arabčine, alebo či je v poriadku používať svoj rodný jazyk. Bez ohľadu na jazyk, ktorý používate, sa však uistite, že plne rozumiete tomu, čo hovoríte. V opačnom prípade nevediete pravdivý rozhovor s Alahom.[5]

  • Niektorí ľudia napríklad recitujú známe duá v arabčine bez toho, aby tušili, čo tieto slová znamenajú. Ak používate arabčinu, aj keď nie je vaším materinským jazykom, naštudujte si skôr preklady, aby ste vedeli, čo vaša dua znamená.
  • Tí, ktorí sú za to, aby ste duá prednášali v akomkoľvek jazyku, nielen v arabčine, zdôrazňujú, že Alah stvoril všetky jazyky, a preto vám vždy rozumie.[6]

Hovorte stručne, priamo a s pokorou. Možno ste v pokušení myslieť si, že dua by mala byť plná veľkých, zložitých slov a kvetnatých, vznešených fráz. Opak je však pravdou. Mali by ste používať jednoduchý, jasný a zrozumiteľný jazyk bez zbytočných slov alebo iných okázalostí. V podstate by ste mali prejsť k podstate veci.[7]

  • Nadmerná alebo zámerne rýmovaná próza môže odvádzať vašu pozornosť a narušiť zrozumiteľnosť vášho posolstva. Hovorte radšej jednoduchým jazykom.
  • Opakovanie celej duá viackrát – 3-krát je bežné odporúčanie – je však dobrým spôsobom, ako zbystriť pozornosť a preukázať svoju vytrvalosť.
  • Používajte normálny tón reči – nešepkajte, akoby ste sa hanbili, že vás niekto počuje, a nekričte, akoby ste sa predvádzali.
  • Mnohí moslimovia sa pri duádach rozplačú. Je to úplne normálne, ale nevyrábajte slzy kvôli zdanlivému vzhľadu. Buďte úprimní vo svojich emóciách tým, že budete myslieť na dôsledky neposlúchnutia Alaha.

Na začiatku každej duá vzývajte Božie meno. Existujú rôzne spôsoby, ako to urobiť v závislosti od použitého jazyka a rôznych tradícií v rámci islamu, ale väčšina duas začína nejakou formou „Ó, Alah.“ Dôležité je na začiatku vzývať krásne meno Alaha, aby bolo jasné, že vyslovujete priamu prosbu.[8]

  • Svoju duu vždy začnite chválou Boha, napríklad uznaním Jeho moci, majestátu a múdrosti, a poďakujte Mu za všetko, čo poskytol.
  • Je prísne zakázané smerovať duá na kohokoľvek iného než na Alaha. Nie je možné ani potrebné, aby sa za vás prihováral niekto živý alebo mŕtvy.

Recitujte prorokove duá, ako aj svoje vlastné. Ak máte problém vymyslieť správne slová na vyjadrenie, vždy je vhodné recitovať duá, ktoré vyslovili iní múdri veriaci, najmä prorok Mohamed. Duá, ktoré ponúkol Prorok, sa nachádzajú v Koráne a Hadísoch (zbierka jeho výrokov). Prorok dostal dar hlbokej jasnosti a stručnosti, takže tieto duá sú ideálne formulované a zamerané.[9]

  • Napriek tomu sa uistite, že duám, ktoré prednášate, plne rozumiete a prijímate ich, či už pochádzajú z prorockej tradície alebo z Koránu. Zvoľte duá, ktoré plne zodpovedajú pocitom a túžbam, ktoré chcete vyjadriť.
  • Existuje mnoho krásnych duá zo sunny, ktoré možno recitovať počas celého dňa, napríklad pri prebudení a zaspávaní, pri vstupe do kúpeľne alebo odchode z nej, pred jedlom, kýchnutím, dokonca aj pred manželským stykom.
  • Okrem prorokových duší si môžete na internete vyhľadať duše, ktoré sú vhodné pre mnohé životné situácie a ktoré sú v angličtine alebo iných jazykoch.[10]

Metóda 3 z 3: Rozhodovanie o tom, čo žiadať a ponúkať

Vyznajte svoje nedostatky a oľutujte svoje hriechy. Niektorí ľudia si duu mylne vysvetľujú výlučne ako príležitosť na vyslovenie prosieb. Je však dôležité vnímať duu ako rozhovor s Alahom, vďaka čomu je to veľmi vhodný čas na odpustenie a hľadanie odpustenia.[11]

  • Uznajte svoje hriechy, nech sa zdajú akokoľvek malé. Sľúbiť Bohu, že ich nebudeš opakovať, a požiadať o odpustenie.
  • Môžete napríklad požiadať o odpustenie za zlé zaobchádzanie s priateľom a potom požiadať o silu prekonať sebecké pohnútky a správať sa k druhým ohľaduplne a s úctou.
  • Či už sa spovedáte, alebo žiadate, používajte stručný, priamy jazyk a vždy zostaňte sústredení, pokorní, verní a bázliví.

Žiadajte priamo o požehnania, ktoré si želáte získať. Je skvelé vyslovovať duá žiadosti o všeobecné požehnania, ako je zdravie alebo múdrosť. Ak máte na mysli konkrétne požehnanie, vyslovte ho jasne a požiadajte oň. Môžete napríklad povedať: „Ó, Alah, pomôž mi, aby som zajtra dobre zvládol skúšku, na ktorú som sa pripravoval.“[12]

  • Medzi veriacimi sa uznáva, že na všetky oprávnené žiadosti o duá Alah odpovie a že odpoveď bude vždy najlepšia, ale nemusí to byť odpoveď, ktorú ste očakávali.

Pros o požehnanie aj pre iných. Vždy by ste sa mali cítiť slobodní a vyslovovať žiadosti dua za zdravie, blaho a správne zmýšľanie svojich blízkych, priateľov, veriacich vo všeobecnosti, a dokonca aj svojich nepriateľov. Vyslovenie prosby v prospech druhých je prejavom pokory a odovzdania sa do vôle Alaha.[13]

  • Možno zistíte, že keď požiadate o požehnanie pre druhých, rovnaké požehnanie sa dostane aj na vás. Ak napríklad budete pravidelne vzývať duu v prospech priateľa, ktorý má zlý zdravotný stav, možno zistíte, že obaja budete požehnaní zlepšením zdravia.
  • Nevyslovujte negatívne prosby voči druhým ani voči sebe. Nikdy nie je vhodné používať duu na žiadosť, aby sa druhým stala škoda alebo nešťastie. Nežiadajte napríklad, aby bol váš neschopný šéf prepustený, ale požiadajte ho, aby bol obdarovaný lepšími schopnosťami.[14]

    • Rovnako tak nevyslovujte negatívne žiadosti smerujúce k sebe samému. Napríklad nežiadajte o smrť, ak trpíte, ale namiesto toho požiadajte o uzdravenie alebo o silu odovzdať sa do Božej vôle a niesť svoje bremeno.
    • Prosba o vyslobodenie Alaha z pekelného ohňa (džahánnam) by mala byť pravidelnou súčasťou každodenných duá každého moslima.
  • Odkazy