3 spôsoby, ako jednať s nábožensky založenými ľuďmi, ak ste ateista

Ak ste ateista, stretnete sa s množstvom veriacich ľudí, ktorí sú skutočne zvedaví a rešpektujú váš pohľad na vec, aj keď s ním úplne nesúhlasia. Stretnete sa aj s veriacimi ľuďmi, ktorí nemajú vedomosti o ateizme, túžia vás obrátiť na svoju pravdu a/alebo sú nepriateľskí voči vašej prítomnosti. Mnohým nezhodám a hádkam sa dá predísť taktom, trpezlivosťou a zdravým rozumom. A keď sa im nedá (alebo by sa im nemalo) vyhnúť, premyslený a úctivý prístup môže pomôcť predísť spornej situácii.

Metóda 1 z 3: Vyhýbanie sa téme

Nevyťahujte túto tému zbytočne. Nikdy by ste nemali mať pocit, že musíte klamať alebo predstierať, v čo veríte (alebo neveríte). Ak sa vás niekto opýta na vaše náboženské presvedčenie, buďte úprimní. Avšak ani vy nemusíte byť za každých okolností chodiacimi ateistami.

  • Ak ste v miestnosti plnej veriacich, dobre si rozmyslite, než začnete rozhovor smerovať k vašej nevere. Nie je nič zlé na tom, ak si niekedy v pokoji posedíte, a nikdy nie je na škodu vypočuť si, ako iní hovoria o tom, v čo veria.
  • Všetci musíme občas počúvať ľudí, ktorí hovoria o témach, ktoré nás nezaujímajú alebo ktorým nerozumieme – o hokeji, poézii, opravách áut alebo o čomkoľvek inom. Jednoducho si „sadnite“ a počkajte, kým sa téma zmení.

Zamerajte sa na iné témy. Namiesto toho, aby ste sedeli a dúfali, že sa rozhovor nezvrtne na náboženstvo, alebo čakali, že ak sa zvrtne, prejde na inú tému, môžete sa snažiť nasmerovať rozhovor na témy, ktoré môžu byť pre všetkých zúčastnených príjemnejšie.

  • Zvážte publikum a nastoľte témy, ktoré budú pravdepodobne predmetom všeobecného záujmu. Diskutovať o športe alebo počasí pri večeri na Deň vďakyvzdania sa môže zdať banálne, ale je to pravdepodobne lepšie ako zbíjať sa a preťahovať sa o hlboko zakorenené náboženské presvedčenie. Dokonca aj politika môže byť menej spornou témou, ktorú môžete nadhodiť.
  • Ak napríklad vaši veriaci priatelia začnú diskutovať o svojich cirkevných aktivitách, skúste povedať: „To je skvelé, že sa tak angažuješ vo svojej cirkvi. Aké ďalšie aktivity rád robíš mimo kostola? Snažila som sa nájsť nejaké nové aktivity.“ To pravdepodobne posunie rozhovor k jazde na vodných skútroch, zbieraniu známok, dobrovoľníctvu v útulku pre zvieratá atď.

Zdržte sa úctivo alebo sa čiastočne zapojte do modlitieb alebo náboženských rituálov. Ako ateista budete mať niekedy pocit, že sa musíte postaviť za to, čomu veríte – či už ide o vyučovanie kreacionizmu na verejných školách alebo modlitby pred zasadnutiami mestskej rady. Je však v poriadku rozhodnúť sa, že každá maličkosť nestojí za boj – napríklad rozhodnúť sa jednoducho ticho sedieť počas modlitby pred spoločným jedlom. Musíte sa sami rozhodnúť, kedy veci „nechať ísť.“[1]

  • Ak sa náhodou niekto sťažuje, že počas modlitby neskloníte hlavu alebo neprejavujete náležitú úctu v inom prostredí, pokojne ponúknite, že si o tejto téme pohovoríte neskôr v súkromí.
  • Ak ste napríklad na večeri na Deň vďakyvzdania a požiadajú vás, aby ste dali nejaké požehnanie alebo povedali, za čo ste vďační, môžete to urobiť bez toho, aby ste sa odvolávali na nejakého boha alebo náboženstvo. Povedzte niečo ako: „Som vďačný za ľudí, ktorí toto jedlo vypestovali, za tých, ktorí ho poskytli, a za tých, ktorí ho pripravili. Som vďačný za to, že teraz môžeme byť všetci spolu a tešiť sa z toho a zo vzájomnej spoločnosti.“

Trávte čas s inými ateistami. Hoci je zdravé, poučné a zvyčajne potrebné stráviť veľa času v spoločnosti veriacich ľudí, je tiež v poriadku vyhľadávať pohodlie v spoločnosti iných, ktorých názory sa viac zhodujú s vašimi vlastnými. Pri troche hľadania pravdepodobne nájdete priateľskú komunitu iných ateistov.

  • Ateisti tvoria približne 3 % U.S. obyvateľov; v rámci vašej komunity sa však môže zdať, že ste sami, najmä ak žijete v malom meste. Skúste nájsť podporu online.[2]
    Dôveryhodný zdroj
    Pew Research Center
    Nestranícky thinktank vykonávajúci výskum a poskytujúci informácie o verejnej mienke, demografických a sociálnych trendoch
    Prejsť na zdroj
  • Pozrite si webové stránky amerických ateistov, Americkej humanistickej asociácie alebo podobných skupín vo vašej oblasti alebo v krajine. Môžu mať miestne stretnutia alebo podujatia.[3]
    [4]

Metóda 2 z 3:Predchádzanie konfliktom

Zachovajte pokoj a nestavajte sa do defenzívy. Namiesto toho, aby ste reagovali obranne, keď niekto napadne váš názor, venujte chvíľu času tomu, aby ste si zhromaždili myšlienky. Predtým, ako to poviete, si určte, čo chcete povedať.[5]
Dôveryhodný zdroj
HelpGuide
Nezisková organizácia zameraná na poskytovanie bezplatných zdrojov duševného zdravia a wellness založených na dôkazoch.
Prejsť na zdroj

  • Pamätajte, že svoj názor nemusíte pred nikým obhajovať. Vaše názory sú rovnako správne a dôležité.
  • Používajte výroky „ja“. Pomôže to rozptýliť potenciálne zlú situáciu. Napríklad: „Práve teraz sa cítim napadnutý. Ocenil by som, keby som si mohol na chvíľu utriediť myšlienky.“[6]

Nesnažte sa druhým vnútiť svoj názor. Aj keď ste rozhorčení, pretože máte pocit, že sa vám náboženstvo často vnucuje, neznížte sa na rovnakú úroveň. Ak taktika „zastrašovania“ nefunguje pri presviedčaní vás, že by ste mali byť nábožensky založený, neočakávajte, že opak bude fungovať u iných.

  • Ak máte odpor k náboženstvu, zvážte, že veľká časť vášho odporu pravdepodobne pramení z toho, že sa vám ľudia snažia vnútiť svoje presvedčenie.
  • Premýšľajte o tom, ako by ste chceli, aby sa k vám správali, keby bola situácia opačná.
  • Dajte ostatným príležitosť prehovoriť. V opačnom prípade budete pôsobiť agresívne, čo pravdepodobne povedie ku konfliktu.

Dohodnite sa, že nebudete súhlasiť. Nesnažte sa určovať, čí názor je správny, najmä keď ide o niečo tak hlboko osobné, ako je náboženské presvedčenie. Pokusy o riešenie toho, kto má pravdu a kto sa mýli, budú len zbytočné. Zamerajte sa na pokojné a odôvodnené vysvetlenie toho, čomu veríte a prečo.[7]

  • Ak ste sa v rozhovore vrátili tam a späť, ukončite ho, aspoň na nejaký čas. Možno budete chcieť povedať: „Zdá sa, že sa v tejto otázke už nejaký čas pohybujeme tam a späť. Rešpektujem váš názor a dúfam, že vy dokážete rešpektovať ten môj, ale myslím, že by sme sa mali dohodnúť na tom, že sa nezhodneme.“ Nevyťahujte túto tému znova, pokiaľ sa neobjavia nové informácie, ktoré by ste mali pokryť.
  • Pamätajte, že každý bez ohľadu na svoje presvedčenie predpokladá, že má pravdu. Počas jedného rozhovoru niekoho nepresvedčíte o opaku.[8]

Nehádajte sa s niekým, kto sa vás snaží obrátiť na svoju náboženskú vieru. Živá diskusia s niekým, kto dúfa, že vás obráti na inú vieru, môže pomôcť objasniť vaše myšlienky a dozvedieť sa viac o presvedčení iných. Tým, že sa pustíte do vášnivej debaty alebo priamej hádky s niekým, kto nikdy neustúpi, však nič pozitívne nedosiahnete.

  • Dajte im príležitosť prehovoriť. Keď dokončia svoju myšlienku, poďakujte im za ich čas. Odpovedajte rozvážne a pokojne, alebo neodpovedajte vôbec, ak sa tak rozhodnete.
  • Ak je daná osoba priateľom, dajte jej najavo, že si vážite jej priateľstvo, ale cítite sa nepríjemne, keď sa vás snaží obrátiť na inú vieru. Ak sa vás stále pokúšajú obrátiť na vieru, možno budete musieť prehodnotiť priateľstvo.
  • Ak sa osoba objaví vo vašich dverách, nezabuchnite jej ich pred nosom. Nechajte ich povedať, čo prišli povedať, vezmite si všetky materiály, ktoré vám ponúknu, a poďakujte im za ich čas.

Odíďte, keď nie je možné viesť pokojnú diskusiu. Ak sa veci príliš vyhrotia, jednoducho odíďte. Nie je hanba opustiť rozhovor, ktorý nikam nevedie. Ak sa rozhodnete, vždy sa môžete rozhodnúť pokračovať v diskusii inokedy, ale nemusíte to robiť, ak nevidíte zmysel v ďalšom pokuse.

  • Dajte im najavo, že konverzáciu ukončujete. Môžete povedať: „Práve teraz sa cítim znevážený a idem sa z tejto situácie vyviesť.“
  • Odíďte a dajte si čas na vychladnutie.
  • Ak ťa napadne ďalší názor, ktorý by si chcel vyjadriť, nevracaj sa do zlej situácie. Pošlite e-mail alebo sa opýtajte, či môžete s danou osobou o tejto téme diskutovať neskôr.

Metóda 3 z 3: Zapojenie sa do konštruktívnej konverzácie

Urobte si domácu úlohu. Je veľmi ťažké viesť konštruktívny dialóg, ak medzi oboma stranami neexistuje spoločný základ porozumenia. Predtým, ako sa zapojíte do rozhovoru s nábožensky založenou osobou, získajte informácie o základoch jej viery.

  • Najmä ak náboženstvo danej osoby veľmi nepoznáte, vyhľadajte ho na internete, prečítajte si články, prečítajte si knihy a zvážte, či sa pozriete na posvätný text (texty) danej viery. Pomôže vám to lepšie pochopiť, z čoho druhý človek vychádza, a pomôže vám to vytvoriť otázky o jeho viere.[9]
  • Je úplne spravodlivé, aby ste to isté očakávali od druhej osoby. Ponúknite mu, že mu odporučíte niektoré kľúčové ateistické diela, ktoré vyjadrujú váš názor, a požiadajte ho, aby si ich preštudoval a uľahčil vám tak diskusiu. Vždy môžete rozhovor odložiť a pokračovať v ňom inokedy.[10]

Definujte, čo pre vás ateizmus znamená. Predtým, ako budete môcť vysvetliť druhým, čo znamená byť ateistom, musíte to vedieť vysvetliť sami sebe. Nemusíte používať učebnicovú definíciu ateizmu – neexistuje jediný „ateistický“ názor, rovnako ako neexistuje jediný „kresťanský“ alebo „hinduistický“ názor. Vymyslite si definíciu, ktorá vám vyhovuje.[11]

  • Skôr ako začnete rozhovor, opýtajte sa, či osoba rozumie tomu, čo je ateista. Možno budete chcieť povedať: „Teším sa na rozhovor s vami o ateizme. Skôr než začneme, prečo mi nepoviete, čo o tom viete.“
  • Ak o ateizme nič nevedia alebo predpokladajú, že to znamená, že v nič neveríte alebo ste nejakým spôsobom satanista, nekritizujte ich za to. Namiesto toho im rýchlo poskytnite niekoľko základných informácií o ateizme. Rozhovor môžete začať slovami: „Prečo ti nepoviem niečo viac o ateizme, aby si vedel, z čoho vychádzam.“
  • Ak je to potrebné, poskytnite druhej osobe niekoľko odporúčaných zdrojov, aby si ich pozrela, a požiadajte ju, aby ste v rozhovore pokračovali inokedy.

Kladte otázky a počúvajte odpovede so zvedavosťou a rešpektom. Snažte sa pochopiť názor druhého počúvaním a kladením otázok. Ukážete tým, že sa zapájate do diskusie. Ak nemáte konkrétne otázky, položte otvorené otázky, napríklad: „Povedzte mi viac o svojej viere“ alebo „Ako ste prišli k tomu, že veríte tomu, čomu veríte?“?“

  • Počúvajte, keď reagujú. Nadviažte očný kontakt a sústreďte sa na to, čo osoba hovorí. Teraz nie je čas na to, aby ste plánovali ďalšiu otázku alebo sa snažili niečo vyhľadať na telefóne.[12]
    Dôveryhodný zdroj
    Pomocník
    Nezisková organizácia zameraná na poskytovanie bezplatných, na dôkazoch založených zdrojov v oblasti duševného zdravia a wellness.
    Prejsť na zdroj
  • Nepoložte otázky, ktoré sú zámerne navádzajúce a antagonistické. Zdržte sa napríklad slov typu: „Prečo si myslíš, že tvoje náboženstvo je oveľa lepšie ako ostatné??“ Namiesto toho sa skúste spýtať: „Aké aspekty vášho náboženstva ho odlišujú od ostatných?“ Toto je príjemnejší spôsob, ako položiť tú istú otázku.

Vyhnite sa lacným výstrelkom. Môžete si myslieť, že systém viery druhej osoby je smiešny, ale ponúkanie posmeškov vám nič pozitívne neprinesie. To, že ste sa možno niekde dočítali, že existuje negatívna korelácia medzi IQ a religiozitou (teda že menej inteligentní ľudia bývajú viac nábožensky založení), neznamená, že by ste mali vyslovovať všeobecné predpoklady alebo kritické poznámky o tom, že druhá osoba je „hlúpa“ alebo „bludná“.“ Ponúknite úctu, ak chcete, aby vám ju prejavovali.[13]

  • Vyhnite sa otvoreným alebo nepriateľským otázkam, ktoré neposunú rozhovor ďalej. Zdržte sa napríklad otázky: „Prečo sú kresťania takí blázniví??“ Nielenže zovšeobecňujete, ale zahovárate človeka do kúta, pretože by na vašu otázku nemohol začať odpovedať.
  • Neobviňujte človeka zo všetkého zla, ktoré bolo podľa vás spáchané v mene tohto náboženstva. Nechcete, aby vás obviňovali zo všetkého zla, ktoré napáchali tí, ktorí odmietli náboženstvo, že nie? Môžete sa však spýtať, ako sa ich náboženstvo zmieruje so zlými činmi páchanými pod rúškom viery.
  • Buďte otvorení učiť sa niečo nové. Nehovorte len to, že ste otvorení učiť sa niečo nové, ale myslite to vážne. Tým, že sa dozviete viac o iných vierovyznaniach, len rozšírite svoj vlastný pohľad na svet. Ak vaše presvedčenie bude ohrozené poznaním, možno by ste ho mali aj tak prehodnotiť.

    • Ateista by mal byť človek, ktorý je otvorený klásť otázky a hľadať odpovede. Tak ako dobrý vedec, ani ateista by sa nemal báť, že sa bude mýliť. Pravda by mala byť vaším konečným cieľom.[14]
    • Ak vás osoba pozve na náboženskú službu, súhlaste, že pôjdete ako úctivý pozorovateľ. Nemusíte konvertovať na ich náboženstvo alebo zdieľať ich presvedčenie, ale určite sa dozviete niečo nové. Vy ho na oplátku môžete pozvať na stretnutie iných, vám podobných ľudí.
  • Odkazy