3 spôsoby, ako napísať vlastný smútočný prejav

To, ako sa na vás bude spomínať po vašom odchode, je pre väčšinu ľudí starosť, rovnako ako konfrontácia s vlastnou smrteľnosťou. Keďže smútočná reč má zachytiť, kto bol niekto ako človek, napísanie vlastnej smútočnej reči vám umožní ukázať ľuďom, ako chcete, aby si vás zapamätali. Písanie vlastnej smútočnej reči si síce vyžaduje, aby ste sa zamysleli nad svojím odchodom, ale zároveň vám dáva možnosť podeliť sa o posledný kúsok seba s ľuďmi, na ktorých vám najviac záleží.

Metóda 1 z 3:Rozhodnite sa, ako si vás budú pamätať


Poznajte svoj cieľ pri písaní vlastnej smútočnej reči. Ľudia sa rozhodnú napísať vlastný smútočný prejav z rôznych dôvodov, ako je napríklad zabezpečenie presnosti, odbremenenie rodiny alebo vytvorenie trvalého dojmu o tom, kto sú. Poznanie vašich dôvodov vám pomôže zistiť, čo chcete, aby si ľudia o vás zapamätali.


Napíšte si svoje životné priority. Premyslite si, čo je pre vás najdôležitejšie. Mnohí ľudia zahrnú veci, ako je rodina, ich koníčky a ich náboženstvo, ak ho majú. Váš zoznam bude jedinečný a mal by odrážať to, čo je pre vás najdôležitejšie.[1]

  • Spýtajte sa sami seba: „Čo chcem, aby o mne ľudia hovorili po mojom odchode?“ Možno budete chcieť, aby hovorili o tom, ako dobre ste hrali na klavíri alebo koľko psov ste prijali z miestneho útulku. Možno si uvedomíte, že medzi vaše priority patrilo zdieľanie hudby s ostatnými a pomoc zvieratám.
  • Ak máte problémy s určením svojich priorít, zvážte, koľko času ste strávili vykonávaním konkrétnych činností.
  • Nekritizujte sa za to, že ste nevenovali toľko času niektorej z priorít, koľko by ste chceli.


Vymenujte rôzne úlohy, ktoré ste počas svojho života hrali. Možno ste boli rodičom, manželom, priateľom, šéfom, podnikateľom, fotografom, učiteľom, poradcom, opatrovateľom, skautským vedúcim, hudobníkom alebo skupinovým. Zo svojho zoznamu si vyberte úlohy, ktoré chcete, aby boli vaším odkazom.[2]

  • Zvážte, ako každá z vašich úloh zapadá do vašich priorít, aby ste sa mohli rozhodnúť, na čo sa chcete v smútočnom príhovore zamerať.
  • Nebojte sa sústrediť na príliš veľa alebo príliš málo úloh. Niektorí ľudia sa napríklad mohli vo svojom živote zamerať na obsiahnutie jednej úlohy, napríklad rodiča alebo podnikateľa. Na druhej strane, iní mohli v rôznych etapách svojho života prechádzať rôznymi úlohami.


Definujte svoj odkaz. Premýšľajte o tom, čo po sebe zanecháte, či už je to veľká rozvetvená rodina, prosperujúci podnik alebo najlepší recept na čerešňový koláč, aký kedy vaše mesto jedlo. Napíšte niekoľko viet o svojom prínose pre svet a o tom, ako dúfate, že bude pokračovať.[3]

Metóda 2 z 3:Rozhodovanie o tom, čo napísať


Vytvorte si zoznam svojich charakteristických vlastností. Na základe toho, ako chcete, aby si vás pamätali, vyberte niekoľko slov, ktorými by ste sa mohli opísať. Môžete sa napríklad rozhodnúť definovať sa ako súcitný, veľkorysý a talentovaný klavirista. [4]

  • Odpovedzte na otázku „Kto je [vaše meno]?“[5]
  • Začnite tým, že si napíšete prvých päť vecí, ktoré vám napadnú, keď si o sebe pomyslíte.[6]
  • Zoskupte svoje vlastnosti do kategórií, ktoré vám pomôžu zhutniť ich do zmysluplných zmienok v smútočnom príhovore.


Uveďte zoznam svojich úspechov. Premýšľajte o svojich hlavných životných úspechoch a o tom, ako zapadajú do celkového obrazu o vás, ktorý vytvárate vo svojom smútočnom príhovore. Ak chcete, aby si ľudia zapamätali niečo, čo ste urobili, zaznamenajte to, aby ste to mohli zahrnúť; je však nepravdepodobné, že budete mať priestor zahrnúť každý úspech, ktorý ste v živote dosiahli.

  • Uprednostnite úspechy, ktoré sú pre vás najvýznamnejšie, napríklad ukončenie vysokej školy, narodenie detí alebo napísanie knihy.
  • Ak máte problém rozhodnúť sa, čo zahrnúť, vráťte sa k svojmu zoznamu životných priorít a rolí. Vyberte si úspechy, ktoré odrážajú to, čo si najviac ceníte.


Požiadajte členov rodiny a priateľov, aby sa podelili o vašu obľúbenú spomienku. Aj keď si smútočný prejav píšete sami, neznamená to, že nemôžete zahrnúť myšlienky iných. Vaši najbližší majú často iný pohľad na vás a na vaše spoločné spomienky. Dôležitou súčasťou vášho odkazu bude to, ako ste ovplyvnili ich životy, preto ich oslovte, aby vám porozprávali svoje príbehy.[7]

  • Ak zistíte, že viacerí ľudia majú rovnakú obľúbenú spomienku, zvážte, či ju nezahrniete do svojho smútočného prejavu.
  • Je to skvelá príležitosť podeliť sa o hrejivé chvíle s priateľmi a rodinou, pripomenúť si dobré spoločné chvíle.


Napíšte si niekoľko svojich obľúbených príbehov o sebe. Po rozhovore s rodinou a priateľmi sa zamyslite nad tým, čo si pamätáte. Do smútočného prejavu chcete zahrnúť niekoľko príbehov, ktoré ukazujú, kým ste boli ako človek, preto sa zamerajte na hľadanie príbehov, ktoré ilustrujú vaše charakteristické vlastnosti a odrážajú vaše priority.[8]

  • Existuje príbeh, ktorý všetci vaši priatelia počuli rozprávať toľkokrát, že dokážu dokončiť vaše vety? Premýšľajte o príbehoch o sebe, ktoré najčastejšie rozprávate, a o tom, ako ich môžete vpliesť do svojej smútočnej reči.
  • Naplánujte si pridať aj niektoré menej vyrozprávané príbehy.


Zapojte humor. Nebojte sa ľudí rozosmiať. Aj keď je váš odchod smutný, váš život priniesol šťastné chvíle, na ktoré môžu vaši priatelia a rodina spomínať. Smútočné reči by mali ľuďom pripomínať tie dobré časy a to, ako veľa ste pre nich znamenali, preto do nich zahrňte príbehy, ktoré ich rozosmejú.[9]

Metóda 3 z 3:Vytvorenie rozprávania o vašom živote


Naplánujte si, že čítanie vášho smútočného prejavu bude trvať 5 až 10 minút. Zatiaľ čo nekrológ je krátky, smútočný prejav poskytuje dostatok času na dobre rozvinuté rozprávanie o vašom živote. Pri písaní nezabudnite, že ak bude príliš dlhý, vždy ho môžete počas úprav skrátiť.[10]


Zvoľte si tón. Hoci je normálne, že smútočný prejav má pochmúrny tón, to, ako chcete, aby si vás pamätali, bude formovať tón, ktorý si zvolíte pre svoj vlastný smútočný prejav. Ak ste mali radi zábavu a žili ste plnohodnotný život, potom má zmysel zvoliť odľahčený tón. Ak ste vždy boli vážny človek, potom môžete mať pocit, že zachovanie vážnosti vášho smútočného prejavu je najlepší spôsob, ako vyjadriť, kto ste.[11]

  • Zvážte začlenenie viac ako jedného tónu na rôznych miestach smútočného prejavu, aby ste zachytili pocit toho, čo zdieľate v konkrétnom príbehu alebo úspechu.
  • Pri výbere tónu myslite na to, kto bude prednášať váš príhovor. Niektorí ľudia sa môžu cítiť nepríjemne alebo neschopní vyjadriť určitý tón.


Vytvorte si osnovu. Váš smútočný prejav by mal obsahovať úvod, telo a záver. Na základe vytvorených zoznamov a poznámok doplňte do osnovy, čo budete uvádzať v jednotlivých častiach prejavu. Väčšina vašich informácií by sa mala zmestiť do tela smútočného prejavu.[12]


Napíšte úvod. Poskytnite stručný životopis o sebe a stanovte, ako chcete, aby si vás pamätali, pričom použite svoje charakteristické vlastnosti, priority a úlohy. Určite tón svojho smútočného prejavu, ale vedzte, že ak si to želáte, môžete ho neskôr zmeniť.[13]

  • Keď budete poskytovať svoj životopis, nezabúdajte na svoje publikum, medzi ktoré budú pravdepodobne patriť vaši najbližší. Pravdepodobne o vás už veľa vedia, preto sa zamerajte na doplnenie medzier o tom, čo nevedia, napríklad kde ste strávili detstvo alebo ako vás rodičia volali, keď ste vyrastali.


Napíšte telo. Hlavná časť vášho príhovoru bude obsahovať väčšinu vašich príbehov a úspechov.[14]

  • Naplánujte si zaradiť aspoň 3 – 4 príbehy, ktoré ilustrujú, kto ste.


Napíšte svoj záver. Pripomeňte poslucháčom, ako chcete, aby si vás zapamätali, a zakončite svoj smútočný prejav niečím, čo by ste chceli, aby im utkvelo v pamäti, napríklad obľúbeným citátom, ponaučením, ktorého ste boli príkladom, alebo výzvou na konanie na základe vášho života.[15]


  • Upravte svoj smútočný prejav. Po skončení písania smútočného prejavu ho na jeden alebo dva dni odložte. Potom si ho znovu prečítajte a vykonajte všetky zmeny, ktoré podľa vás potrebuje. Zmerajte si čas, aby ste zistili, ako dlho bude čítanie nahlas trvať, a uistite sa, že sa zmestí do 5 – 10 minút. Keď ste so svojou smútočnou rečou spokojní, odovzdajte ju tým, ktorým ju zveríte.[16]

    • Zvážte, či by si niekto nemal prečítať váš príhovor a pomôcť vám s úpravou. Ak viete, kto má smútočnú reč prečítať, je dobré, aby si ju pozrel. Takto vám môžu poskytnúť nejakú radu, čo zmeniť, alebo položiť otázky, ak si nie sú istí, čo niečo znamená.
  • Odkazy