3 spôsoby, ako naučiť dieťa zodvihnúť telefón

Naučiť dieťa zdvihnúť telefón je dôležitá zručnosť. Začnite tým, že pomôžete dieťaťu pochopiť, ako správne prijať hovor. Niekoľkokrát si s dieťaťom zahrajte rolu pri zdvíhaní telefónu, aby ste mu pomohli osvojiť si ho. Na konci tréningu by vaše dieťa malo byť schopné zdvorilo zdvihnúť telefón a dokonca prijímať správy.

Metóda 1 z 3: Ukážte im proces odpovedania


Ukážte im, ako používať identifikátor volajúceho. Všetky mobilné a digitálne telefóny zobrazia číslo osoby, ktorá volá. Niektoré domáce telefóny môžu byť vybavené aj zariadením na identifikáciu volajúceho. Ak je telefón alebo telefóny, ktoré vaše dieťa s najväčšou pravdepodobnosťou zdvihne, vybavené týmto zariadením, poučte dieťa, aby sa pozrelo na identifikátor volajúceho a použilo informácie na rozhodnutie, či chce zdvihnúť telefón.

  • Ak chcete, môžete dieťa naučiť, aby zdvihlo telefón len vtedy, ak je prichádzajúci hovor z určitého čísla (napríklad z vášho).
  • Ukážte svojmu dieťaťu, ako vidieť telefónne čísla z minulých hovorov, ako alternatívu k tomu, aby si čísla zapisovalo,


Ukážte, ako zdvihnúť pevný telefón. Keď príde hovor na telefón pevnej linky, prístup k volajúcemu je taký jednoduchý, ako zdvihnúť telefón zo slúchadla. Po zdvihnutí telefónu by si malo priložiť slúchadlo k uchu a náustok k ústam.

  • Povedzte im, že ak si telefón predstavia ako písmeno „C“, slúchadlo je tá časť, ktorá je zahnutá von a od hornej časti telefónu.
  • Uistite sa, že vaše dieťa vie, ako správne zavesiť telefón.


Naučte ich, ako zdvihnúť mobilný telefón. Pri zdvíhaní mobilných telefónov často existuje tlačidlo, ktoré musíte stlačiť, alebo technika, ktorú musíte použiť, aby ste sa dostali k volajúcemu. Napríklad môže byť potrebné stlačiť tlačidlo s nápisom „Prijať“ alebo prejsť prstom po digitálnej obrazovke telefónu.


Ukážte dieťaťu, ako prijať hovor, keď už je na linke. Vysvetlite dieťaťu, že niekedy, uprostred telefonického rozhovoru, mu môže zavolať niekto iný. V takom prípade telefón vydá zvuk – niekedy jedno pípnutie, inokedy dve alebo dokonca tri. Povedzte dieťaťu, že ak sa tak stane, malo by skontrolovať identifikátor volajúceho a oznámiť osobe, s ktorou hovorí, že má prichádzajúci hovor.[1]

  • Zvyčajne je možné prepínať medzi hovormi jednoducho stlačením tlačidla „Prijať“ alebo vykonaním činnosti, ktorá im umožnila pôvodne prijať telefón.

Metóda 2 z 3: Inštruujte ich, čo majú povedať


Modelujte dobré správanie. Po tom, ako vaše dieťa získa prístup k volajúcemu, sa bude musieť naučiť, ako osloviť osobu na druhej strane. Ukážte dieťaťu, ako má zdvihnúť telefón, je najlepší spôsob, ako mu pomôcť naučiť sa to. Môžete im to priamo ukázať hraním alebo skutočným zdvihnutím telefónu.[2]

  • Prípadne by ste im mohli ukázať inštruktážne video ľudí, ktorí prijímajú telefonáty.


Ukážte im, ako majú pozdraviť volajúceho. Poučte svoje dieťa, aby povedalo „Dobrý deň?“ priateľským spôsobom. Na konci slova použite skloňovanie smerom nahor. Prípadne ich naučte hovoriť: „Tu je [meno dieťaťa].“ Vďaka tejto metóde budú hovorcovia hneď vedieť, koho presne majú na linke.[3]


Naučte ich, čo majú povedať, ak nie ste nablízku. Ak ste indisponovaní, poučte dieťa, aby volajúcim oznámilo, že ste zaneprázdnení alebo nemôžete prísť k telefónu. Povedzte dieťaťu, aby povedalo: „Prepáčte. Práve teraz nie sú k dispozícii. Môžem si vziať odkaz?“ Povzbuďte dieťa, aby si poznačilo telefónne číslo volajúceho, ako aj krátku správu.[4]

  • Nehovorte dieťaťu, aby klamalo, pretože by mohlo byť zmätené alebo by mohlo klamať.
  • Naučte dieťa, čo má povedať, ak sa ho niekto opýta, či ste doma alebo nie. Povedzte im, aby neprezradili, že sú doma samé.


Ukážte, ako prijať správu. Po zdvihnutí telefónu môže vaše dieťa zistiť, že volajúci chce hovoriť s niekým, kto nie je k dispozícii. Poučte dieťa, že v týchto prípadoch by malo ponúknuť, že vyzdvihne krátku správu. Vysvetlite im – a potom im predveďte – ako môžu prijať správu tak, že voľnou rukou prepíšu informácie, ktoré im volajúci odovzdáva.

  • Nechajte pero a papier v blízkosti domáceho telefónu, aby ste uľahčili tento proces.
  • naučte dieťa, že v prípade, ak nemá po ruke pero a papier, malo by volajúcemu povedať: „Počkajte chvíľu, prosím, kým prinesiem pero a papier.“ Povedzte im, že potom by mali telefón položiť (bez zavesenia) a vziať si niečo na písanie, než sa vrátia k telefónu.
  • Povzbuďte svoje dieťa, aby správu prečítalo osobe, ktorá mu volala, aby ste sa vyhli neskorším nejasnostiam.


Vysvetlite, ako postupovať v prípade telemarketingu alebo možných podvodov. Usmernite dieťa, aby sa vždy pýtalo, komu volá a kto volá. Vysvetlite, že ak osoba neodpovedá na otázky, mali by povedať: „Nie, ďakujem“ a zavesiť telefón.[5]
Dôveryhodný zdroj
Federálna obchodná komisia
Webová stránka s aktuálnymi informáciami pre spotrebiteľov od Federal Trade Commisson
Prejsť na zdroj

  • Okrem toho dieťaťu prikážte, aby si dávalo pozor na každého, kto hovorí rýchlo. Mnohí telefonickí podvodníci a telemarketéri hovoria rýchlo, aby vyvinuli nátlak na osobu na druhom konci linky a prinútili ju prezradiť informácie.
  • Pripomeňte svojmu dieťaťu, aby nikdy nezdieľalo osobné informácie cez telefón s nikým, koho nepozná.
  • Vyzvite dieťa, aby vám vždy otočilo telefón, ak ho volajúci zmätie.

Metóda 3 z 3:Naučiť dieťa, ako uskutočniť hovor


Ukážte dieťaťu, ako zadávať telefónne číslo. Vysvetlite dieťaťu, že každý telefón má jedinečné číslo a uskutočňovanie hovorov si vyžaduje znalosť tohto telefónneho čísla. Spôsob zadávania tohto telefónneho čísla sa bude mierne líšiť v závislosti od telefónu.[6]

  • Umožnite dieťaťu možnosť samostatne zadávať telefónne čísla. Pripomeňte im, že keď správne zadajú telefónne číslo, po priložení slúchadla telefónu k uchu budú počuť zvonenie.


Poučte svoje dieťa, aby hovorilo s osobou, ktorá zdvihne telefón. Keď niekto na druhej strane linky zdvihne a potvrdí hovor – zvyčajne slovami „Dobrý deň“?“ – vaše dieťa by malo odpovedať. Spôsob, akým vaše dieťa reaguje, závisí od toho, kto odpovedá.[7]

  • Povedzte dieťaťu, že ak osoba, s ktorou chce hovoriť, odpovie, malo by sa predstaviť. Ak je osoba, ktorá zdvihla telefón, niekto, kto by ich hlas okamžite spoznal, môže len nenútene povedať: „Ahoj, to som ja“.
  • Naučte dieťa, že ak by osoba, ktorá odpovedá, hneď nespoznala jeho hlas, malo by sa predstaviť podrobnejšie. Napríklad môžu povedať: „Dobrý deň, volám sa [meno dieťaťa],“ a potom oznámiť svoju správu.


Navrhnite dieťaťu, aby zanechalo správu. Ak je osoba, ktorej sa vaše dieťa chcelo dovolať, indisponovaná, môže zanechať odkaz. Mohlo by k tomu dôjsť prostredníctvom automatickej funkcie alebo sprostredkovateľa.[8]

  • Vysvetlite dieťaťu, že ak po zavolaní nikto nezdvíha telefón alebo ak to zdvihne niekto, s kým sa nechce rozprávať, môže zanechať správu.
  • Vaše dieťa môže napríklad zanechať správu v tvare: „Dobrý deň. Tu je [meno dieťaťa]. Prosím, odpovedzte mi na môj telefonát, keď budete môcť. Moje číslo je [telefónne číslo dieťaťa]. Ďakujem.“

  • Naučte ich, ako uskutočniť tiesňové volanie. Keď sa vaše dieťa učí uskutočňovať hovory, malo by sa tiež naučiť, ako kontaktovať záchranné služby. Tento postup sa líši podľa miesta. Napríklad v U.S., že by malo vytočiť číslo 911. V U.K., mali by vytočiť číslo 999. určte postup kontaktovania záchranných služieb vo vašom okolí a naučte svoje dieťa postupovať rovnako.[9]

    • Podeľte sa s dieťaťom o situácie, v ktorých by bolo vhodné zavolať na tiesňovú linku – t. j. v prípade požiaru, ak sú ich rodičia alebo niekto iný v bezvedomí alebo ak je v dome votrelec.
    • Okrem toho, aby ste predišli zmätku, poskytnite im niekoľko príkladov príležitostí, kedy by nebolo vhodné kontaktovať záchranné služby – teda keď vyliali džús alebo keď stratili svoju obľúbenú hračku.
    • Uistite sa, že vaše dieťa má zapamätanú svoju adresu a telefónne čísla rodičov pre prípad núdze.
  • Odkazy