3 spôsoby, ako naučiť svoje dieťa dobrým zručnostiam v oblasti medziľudskej komunikácie

Deti sa mnohé zručnosti v oblasti medziľudskej komunikácie naučia prirodzene prostredníctvom interakcií s inými ľuďmi, ale to neznamená, že im netreba pomáhať, keď sa učia a rastú. Tak ako s dieťaťom pracujete na jeho akademických zručnostiach, môžete ho naučiť dôležité komunikačné zručnosti, ktoré mu pomôžu mať lepšie vzťahy s ostatnými. Tento článok vás oboznámi s rôznymi dôležitými komunikačnými zručnosťami, ako je počúvanie, rešpekt a zvedavosť, a s tým, ako ich môžete s dieťaťom precvičovať.

Metóda 1 z 3:Rozhovor s ostatnými


Buďte príkladom. Vaše dieťa prirodzene nevie, ako komunikovať. Mnohé z toho, čo sa naučia, sa naučia pozorovaním interakcie medzi vami a ostatnými. Začnite učiť svoje dieťa dobrým medziľudským komunikačným zručnostiam už v ranom veku tým, že budete aktívne demonštrovať zručnosti, ktoré chcete svojmu dieťaťu odovzdať. Medzi takéto zručnosti môže patriť aktívne počúvanie, jasné a pokojné vyjadrovanie a neprerušovanie.[1]

  • Posilnite tieto myšlienky so svojím dieťaťom po tom, ako ste skončili rozhovor s inou osobou. Dajte im najavo: „Rád počúvam tohto človeka, pretože keď sa so mnou rozpráva, dozviem sa nové veci.“
  • Podobne, ak sa pristihnete pri tom, že pred dieťaťom prejavujete menej ako ideálne správanie, nebojte sa na to upozorniť. Dajte dieťaťu najavo: „Bolo odo mňa neslušné, že som prerušil tohto človeka, keď hovoril. Slušné je vždy nechať niekoho dohovoriť, než začnete hovoriť vy.“


Naučte svoje dieťa o častiach rozhovoru. Každý rozhovor má začiatok, stred a koniec. Je dôležité naučiť dieťa tieto rôzne časti rozhovoru, aby ste mu pomohli vybudovať si dobré komunikačné zručnosti. Medzi veci, ktoré môžete svojmu dieťaťu vysvetliť, aby ste mu pomohli s jeho komunikačnými zručnosťami, patrí napr:

  • Začnite rozhovor. Naučte svoje dieťa, ako najlepšie pozdraviť. Môžete napríklad naučiť svoje dieťa povedať niečo také: „Ahoj, Christy! Ako sa dnes máte?“
  • Pokračovať v rozhovore. Naučte svoje dieťa, ako klásť otvorené otázky, aby druhá osoba hovorila, a ako byť dobrým poslucháčom. Môžete napríklad naučiť svoje dieťa klásť otázky typu: „Ako sa má vaša rodina??“ alebo „Ako sa ti páči tvoja nová učiteľka?“ alebo „Aké boli tvoje prázdniny?“
  • Ukončenie rozhovoru. Naučte svoje dieťa, ako rozpoznať, kedy sa konverzácia blíži k svojmu prirodzenému koncu. Osoba sa môže napríklad začať obzerať okolo seba alebo zmĺknuť. Keď sa to stane, naučte svoje dieťa povedať niečo ako: „Bolo zábavné sa s tebou rozprávať! Prajem vám pekný deň!“ a potom odíďte.


Vysvetlite svojmu dieťaťu, čo je a čo nie je vhodné hovoriť. Je dôležité vysvetliť deťom, že niektoré témy rozhovoru sú neprípustné. V opačnom prípade môže vaše dieťa počas rozhovoru niekoho neúmyselne uraziť. Uistite sa, že ste dieťaťu vysvetlili, čo je a čo nie je vhodné na rozhovory.

  • Medzi témy, ktorým by sa vaše dieťa malo vyhýbať, patria financie, politika, náboženstvo, smrť, sex, vek alebo vzhľad človeka a klebety.[2]
    Vaše dieťa možno ešte nevie o niektorých z týchto tém dosť na to, aby sa nimi zaoberalo, preto zvážte, aké návrhy by boli pre vaše dieťa najprospešnejšie.
  • Môžete napríklad povedať svojmu dieťaťu: „Viem, že ťa teraz veľmi zaujímajú peniaze, ale nechceme sa pýtať pána. Bob o tom, koľko peňazí zarába, pretože by ho to mohlo uviesť do rozpakov. Môžete sa ho opýtať na to, čo robí vo svojej práci.“


Pomôžte dieťaťu pochopiť vhodnú úroveň hlasu. Deti sa môžu vzrušiť a začať v interiéri hovoriť nahlas alebo niektoré deti nemusia hovoriť dostatočne hlasno, aby ich ostatní počuli. Naučte svoje dieťa primeranej úrovni hlasu, aby ste mu pomohli zistiť, kedy je príliš hlasné alebo málo hlasné.

  • Napríklad môžete dieťaťu povedať: „Keď si vonku, môžeš kričať a hovoriť nahlas. Keď ste však vo vnútri, je dôležité hovoriť tichším hlasom.“
  • Alebo: „Viem, že si možno myslíš, že hovoríš dosť nahlas, aby ťa ostatní počuli, ale ty si taký tichý, že niektorí ľudia by ťa nemuseli počuť. Môžeš skúsiť hovoriť trochu hlasnejšie, aby sme počuli, čo chceš povedať?“


Hovorte o pocitoch. Hovorte o svojich vlastných pocitoch a povzbudzujte dieťa, aby hovorilo o svojich pocitoch. To mu pomôže nielen jasne komunikovať, ale naučí ho, že vyjadrovanie a počúvanie pocitov iných sú dôležité zručnosti.

  • Používajte vety, ktoré sa začínajú slovom „ja“ namiesto „ty“, aby ste dieťaťu účinne sprostredkovali svoje pocity. Napríklad povedzte: „Rozčuľuje ma, že si nedokončil domácu úlohu“ namiesto „Rozčuľuješ ma, keď nedokončíš domácu úlohu“.“
  • Keď vaše dieťa povie niečo ako: „Nepáči sa mi to!“ opýtajte sa ho, prečo sa tak cíti. Viesť otvorený dialóg o ich pocitoch.
  • Ak je vášmu dieťaťu skutočne nepríjemné zdieľať sa, nenúťte ho hovoriť. Skúste sa ich však opýtať, prečo im je nepríjemné hovoriť o svojich pocitoch.


Podporujte otázky. Pýtajte sa svojho dieťaťa a povzbudzujte ho, aby sa pýtalo iných. Pomôže to vášmu dieťaťu pochopiť, že pri rozhovore s ostatnými ide o ich zaujatie. Podporuje počúvanie aj interakciu s novými ľuďmi.[3]
Odborný zdroj
Iddo DeVries, MA-SLP
Logopéd
Rozhovor s odborníkom. 28. augusta 2020.

  • Keď sa vaše dieťa s niekým rozpráva, povzbudzujte ho, aby kládlo otázky, napríklad slovami: „Prečo sa svojho kamaráta nespýtaš, čo bude dnes po škole robiť??“
  • Keď sa s vami vaše dieťa rozpráva, pýtajte sa otázky typu: „Ako bolo dnes v škole??“ alebo „Páči sa ti, čo sa učíš v domácich úlohách?“


Hrajte komunikačné hry. Využívajte pravidelné hry na to, aby ste dieťaťu ukázali, ako jasne a efektívne komunikovať. Vytvárajte s dieťaťom rozprávkové hry, v ktorých spoločne rozvíjate príbeh a dialóg, a povzbudzujte ho, aby si počas hry precvičilo svoje nové komunikačné zručnosti.[4]

  • Používajte bábiky, figúrky, ponožkové bábiky, plyšové zvieratká alebo čokoľvek iné, s čím sa vaše dieťa rado hrá, aby ste mu pomohli v komunikácii. Vytvorte postavy a rozprávajte sa s nimi.
  • Striedajte sa v rozprávaní a počúvaní dieťaťa v 10 alebo 15-sekundových intervaloch. Napríklad počúvajte svoje dieťa, keď hovorí 15 sekúnd, a potom ho prinúťte, aby vás počúvalo, keď budete hovoriť 15 sekúnd.


Podporujte asertivitu. Ak máte plaché alebo tiché dieťa, pomôžte mu naučiť sa byť asertívne. Spýtajte sa ich, čo chcú alebo potrebujú, a dajte im najavo, že je v poriadku vyjadriť svoje potreby, pretože ak niečo nepovedia, nikto nebude vedieť, čo chcú.[5]

  • Nájdite si určité situácie, v ktorých môžete nechať svoje dieťa, aby rozhodlo. Dovoľte im, aby si jeden večer vybrali, čo chcú na večeru, alebo im cez víkend na hodinu prenechajte kontrolu nad diaľkovým ovládačom.
  • Povzbudzujte dieťa, aby sa cítilo dobre samo so sebou. Vyhnite sa výrokom, ktoré podporujú uctievanie rovesníkov porovnávaním vášho dieťaťa s niektorým z jeho kamarátov alebo spolužiakov. Namiesto toho sa zamerajte na ich dobré vlastnosti a dajte im najavo, že je v poriadku byť tým, kým sú.[6]
    Zdroj experta
    Iddo DeVries, MA-SLP
    Logopéd
    Rozhovor s odborníkom. 28. augusta 2020.
  • Ak za vami dieťa príde s konkrétnou situáciou, napríklad so šikanovaním, pomôžte mu prekonzultovať konkrétny scenár, aby ste zistili, aký je najlepší spôsob, ako sa postaviť na svoju stranu.

Metóda 2 z 3: Učíme sa počúvať


Aktívne počúvajte svoje dieťa. Prejavte aktívne počúvanie, keď s vami dieťa hovorí, tým, že ho necháte dokončiť myšlienky a budete mu klásť otázky, aby ste ho ďalej zaujali. Dieťaťu tak ukážete, že venovať pozornosť druhým, keď hovoria, je dôležitým aspektom medziľudskej komunikácie.[7]

  • Sadnite si alebo si kľaknite do úrovne očí dieťaťa, aby ste mohli nadviazať očný kontakt, keď s vami hovorí.
  • Odstráňte rušivé vplyvy, ktoré sťažujú počúvanie dieťaťa, vypnutím rádia alebo televízie alebo presunutím sa do tichej miestnosti mimo dosahu ostatných.
  • prejavujte známky verbálneho a neverbálneho počúvania, keď vaše dieťa hovorí; napríklad kývajte hlavou alebo hovorte krátke slovné výrazy, ktoré dokazujú, že počúvate.


Overte si, či vaše dieťa počúva. Pomôže to vášmu dieťaťu pochopiť, že okrem toho, aby bolo vypočuté, musí aj počúvať iných, aby sa dosiahla efektívna medziľudská komunikácia. Keď s dieťaťom riešite dôležitú záležitosť, požiadajte ho, aby dávalo pozor a pozorne počúvalo.[8]

  • Požiadajte dieťa, aby zopakovalo, čo ste povedali, vlastnými slovami, a keď tak urobí, vyjadrite mu povzbudenie poďakovaním.
  • Ak musíte niečo zopakovať, pretože vaše dieťa nepočúvalo, dajte mu najavo: „Je dôležité počúvať, keď sa ti niečo povie prvýkrát. Už to nebudem opakovať.“


Obmedzte prerušovanie. Naučte svoje dieťa neprerušovať ostatných, keď hovoria. Dobrým prejavom medziľudskej komunikácie je umožniť druhým, aby sa naplno vyjadrili a vyjadrili svoj názor bez toho, aby boli rušení.[9]

  • Ak pristihnete svoje dieťa, že niekoho prerušuje, dajte mu najavo: „Teraz je na rade iná osoba, ktorá má hovoriť. Vždy by ste mali nechať niekoho dohovoriť skôr, ako začnete vy.“
  • Preukážte zdvorilosť a neprerušujte dieťa, keď s vami hovorí, tým, že ho necháte hovoriť o konkrétnej záležitosti celé.


Čítajte dieťaťu knihy na bežnej báze. Pomôže to naučiť vaše dieťa počúvať, keď sa s ním hovorí, a zároveň mu to poskytne zábavný zážitok. Nájdite príbehy, ktoré vaše dieťa považuje za pútavé, aby pozorne počúvalo.[10]

  • Precvičujte počúvanie aj rozprávanie tým, že necháte dieťa čítať určité postavy v knihe. Nechajte ho počúvať, keď čítate, a dávajte mu pozor, aby vedelo, kedy príde na rad. Potom ich nechajte viesť rozhovor, keď čítajú za svoju postavu.


Hrajte hry na počúvanie. Zmiešajte hry a precvičujte počúvanie tým, že vaše dieťa bude hrať hry, ktoré ho povzbudzujú k počúvaniu. Hry, ako napríklad hudobné stoličky, pomáhajú povzbudiť vaše dieťa, aby pozorne počúvalo, zatiaľ čo sa zabáva.[11]

  • Telefón je ďalšia hra, ktorá podporuje pozorné počúvanie. Vyberte si nejakú frázu a pošepkajte ju dieťaťu. Potom nechajte dieťa pošepkať túto vetu kamarátovi. Pokračujte v tomto procese v rade kamarátov, kým sa nedostanete k poslednému, a požiadajte ho, aby povedal, čo počul.

Metóda 3 z 3: Precvičovanie neverbálnej komunikácie


Vysvetlite neverbálne signály. Jedným z najjednoduchších spôsobov, ako pomôcť dieťaťu pochopiť neverbálnu komunikáciu, je jednoducho mu ju vysvetliť. Keď vidíte, že vaše dieťa prehliadlo neverbálny signál, zastavte ho a povedzte mu, čo sa deje.[12]

  • Ak napríklad vaše dieťa nerozpozná, že široké oči znamenajú strach, dajte mu najavo, že veľké oči a obmedzené zreničky môžu znamenať, že sa človek bojí alebo je mu nepríjemne.


Podporujte zdieľanie. Spoločné zdieľanie a hranie si vyžaduje množstvo neverbálnych aj verbálnych zručností a pomáha posilňovať dôveru a porozumenie. Povzbudzujte dieťa, aby sa delilo so svojimi súrodencami, kamarátmi a rovesníkmi.

  • Ukážte verbálne aj neverbálne spôsoby zdieľania. Spýtajte sa dieťaťa: „Chcel by si vyskúšať toto?“ pri niektorých príležitostiach a pri iných im niečo ponúknite bez slov.


Pozrite sa dieťaťu do očí. Naučte svoje dieťa, že je dôležité pozerať sa ľuďom do očí, keď hovoria, a to tak, že sa postavíte na ich úroveň a budete sa im pri rozhovore pozerať do očí. Podobne, keď s vami hovoria, požiadajte ich, aby sa vám pozerali do očí.[13]
[14]
Odborný zdroj
Iddo DeVries, MA-SLP
Logopéd
Rozhovor s odborníkom. 28. augusta 2020.

  • Vysvetlite dieťaťu, že je slušné pozerať sa druhým do očí, pretože to ukazuje, že majú vašu pozornosť a že pozorne počúvate.
  • Podporujte pozorovanie. Keď ste s dieťaťom na mieste, kde môžete vidieť, ako ostatní komunikujú, povzbudzujte ho, aby pozorovalo neverbálnu komunikáciu medzi ostatnými. Pýtajte sa ho otázky a nechajte ho, aby samo analyzovalo situáciu.

    • Ak ste napríklad s dieťaťom v obchode, môžete sa ho spýtať, či sa ľudia v rade pri pokladni zdajú byť šťastní, a nechať ho vysvetliť, prečo je alebo nie je šťastné.
  • Odkazy