3 spôsoby, ako počúvať viac, ako hovoriť

Počúvanie je dôležitá zručnosť, ktorú treba rozvíjať. Je ľahké pomýliť si počúvanie s počúvaním. Aktívne počúvanie je dôležité v práci, v škole, doma a v spoločenských situáciách. Umožňuje ľuďom učiť sa a skutočne sa spojiť s inými ľuďmi. Umožní vám to tiež robiť menej chýb a urobiť prácu správne hneď na prvýkrát. Aby ste to dokázali, musíte sa naučiť častejšie počúvať ako hovoriť.

Metóda 1 z 3: Venujte svoju plnú pozornosť


Nadviažte dobrý očný kontakt. Postavte sa tvárou k hovoriacemu. Nepozerajte sa hovoriacemu cez plece ani na podlahu. Ak nenadviažete očný kontakt, môže to pôsobiť nezdvorilo a neosobne. Buďte uvoľnení a snažte sa, aby váš očný kontakt pôsobil prirodzene.[1]


Nenechajte sa rozptyľovať. Snažte sa nenechať sa rozptyľovať inými vecami, ktoré sa dejú v miestnosti, alebo inými ľuďmi, ktorí hovoria. A čo je ešte dôležitejšie, snažte sa nerozptyľovať vlastnými myšlienkami, kým hovoriaci hovorí. Venujte všetku svoju pozornosť osobe, ktorá k vám hovorí.[2]

  • Odložte telefón. Ak vás telefón príliš láka, zvážte, či ho nezapnete na tichý režim alebo ho nevypnete, aby ste mohli počúvať.


Prejavte záujem a nadšenie. Buďte zaujatým poslucháčom a prejavte svoje nadšenie pre to, čo vám rečník hovorí. Použite reč tela, aby ste dali rečníkovi najavo, že počúvate, čo hovorí. Zníži sa tým potreba, aby ste niečo hovorili, a pomôže vám to hovoriť menej. Pre hovoriaceho je veľmi zrejmé, keď jeho publikum aktívne nepočúva.[3]

  • Zopakujte, čo osoba, s ktorou hovoríte, spomenula. Ak je napríklad nahnevaný, môžete povedať niečo ako: „Znie to frustrujúco a chápem, prečo ste kvôli tomu nahnevaný.“
  • Kývnite hlavou alebo sa úprimne usmejte, aby ste rečníkovi dali najavo, že ho počúvate. Nemusíte používať slová, aby rečník vedel, že ho skutočne počúvate.
  • Veci ako zdvihnutie jedného obočia a mierny náklon k rečníkovi ukazujú, že vás to zaujíma a že počúvate.
  • Nepreháňajte svoje spôsoby, pretože by to nemuselo vyzerať úprimne.

Metóda 2 z 3: Precvičovanie počúvania


Zachovajte si otvorenú myseľ. Nevstupujte do rozhovoru s vopred pripraveným názorom na to, čo bude hovoriaci hovoriť. Keď idete na stretnutie s vytvoreným názorom, ste pripravení hovoriť namiesto počúvania. Otvorte svoju myseľ informáciám, ktoré vám rečník poskytne, a budete nútení viac počúvať ako hovoriť.[4]


Zapamätajte si, čo vám hovoriaci hovorí. Ak je to vhodné, použite informácie, ktoré ste sa dozvedeli od hovoriaceho, počas budúceho rozhovoru. Vďaka tomu bude rečník vedieť, že ste ho pri poslednom rozhovore počúvali.[5]
Odborný zdroj
Kelli Miller, LCSW, MSW
Psychoterapeut
Rozhovor s odborníkom. 11. júna 2020.
Dáte mu tým pocit dôležitosti a úcty. Čo je však dôležitejšie, môžete ukázať, že ste naozaj počúvali, aj keď z predchádzajúceho rozhovoru poviete len veľmi málo.

  • Napríklad počúvate kolegu, ktorý hovorí o novej skvelej reštaurácii v meste. Po vyskúšaní reštaurácie povedzte svojmu spolupracovníkovi: „Vyskúšal som tú novú reštauráciu, ktorú ste mi odporučili. Bolo to skvelé! Ďakujeme za odporúčanie.“


Vnímajte a predstavujte si, čo hovoriaci hovorí. Ak rečník rozpráva príbeh, pokúste sa skutočne si predstaviť a precítiť, čo chce rečník povedať. Ak hovoriaci hovorí o niečom smutnom, precíťte jeho smútok. Ak hovoriaci hovorí o niečom radostnom, pocíťte jeho radosť. Umožní vám to byť aktívnejším poslucháčom a pomôže vám to zapamätať si, čo rečník hovorí.[6]


Nechajte v rozhovore priestor na ticho. Ticho v rozhovore nie je vždy zlé. To, že nastala chvíľa ticha, neznamená, že ju musíte vyplniť slovami. Prestávka v rozhovore by mohla umožniť viac sa zamyslieť, než bude rozhovor pokračovať. Vyhovuje vám ticho a využite tento čas na precítenie a pochopenie toho, čo vám hovoriaci hovorí.[7]


Používajte slová zriedkavo. Hovorte len vtedy, keď máte niečo nové a podnetné, čo by ste mohli pridať ku konverzácii. Namiesto toho, aby ste reagovali hneď, ako nastane prestávka v rozhovore, na chvíľu sa zastavte a premyslite si, či potrebujete niečo povedať. Aj keď sa tak stane, pauza môže ukázať, že počúvate, a pomôže vám hovoriť o niečo menej.[8]

Metóda 3 z 3:Vedieť, kedy hovoriť


Neprerušujte. Vráťte sa k základným zásadám konverzácie, ktoré vás naučili, keď ste boli dieťa. Neprerušujte rečníka uprostred jeho vety. Patrí sem aj prerušenie hovoriaceho, aby dokončil svoju vetu. Keď ste poslucháčom, jednoducho počúvajte.[9]

  • Nedokončujte vety hovoriaceho, aj keď viete, čo sa chystá povedať. Umožnite hovoriacemu dokončiť svoje myšlienky.


Klásť otázky, aby ste získali hlbšie porozumenie. Dobrým dôvodom, prečo hovoriť, keď počúvate, je klásť otázky. Používajte otázky na podnietenie ďalšej konverzácie alebo na hlbšie pochopenie toho, čo hovoriaci hovorí. Nezabudnite počkať, kým v rozhovore nastane prestávka, aby ste hovoriaceho neprerušili.[10]

  • Vyhnite sa vykoľajeniu rečníka položením otázky, ktorá ho odvedie od témy. Ak to musíte urobiť, nezabudnite viesť rozhovor späť k pôvodnej téme.
  • Kladte otvorené otázky, aby ste druhej osobe umožnili hovoriť o sebe viac.

  • Odolajte počúvaniu, aby ste mohli hovoriť. Nepočúvate aktívne, ak len čakáte na svoju príležitosť prehovoriť.[11]
    Odborný zdroj
    Kelli Miller, LCSW, MSW
    Psychoterapeut
    Rozhovor s odborníkom. 11. júna 2020.
    Namiesto toho premýšľate o tom, čo poviete. Mohli by ste vynechať dôležité časti rozhovoru a prípadne dokonca zopakovať niečo, čo už bolo povedané.[12]

    • Uvedomte si, prečo možno viac hovoríte, ako počúvate. Môže to znamenať, že ste nervózni a snažíte sa upokojiť. Uvedomte si, ako sa cítite, a ak sa ocitnete v strese, skúste praktizovať techniky upokojovania.[13]
  • Odkazy