3 spôsoby, ako sa brániť slovami

Konfrontácia nie je zábava, nech sa na ňu pozeráte akokoľvek. Je pochopiteľne emotívne a nepríjemné, keď sa na vás vrhajú hrubé, nepodložené výroky, argumenty a domnienky alebo keď vás uprostred rozhovoru z niečoho obviňujú. Brániť sa slovami je podobné ako učiť sa bojové umenie – vyžaduje si to veľa cviku, kým sa to stane jednoduchším. Môže to chvíľu trvať, ale s dostatočným sústredením a sebadôverou môžete v budúcich konfrontáciách vydať zo seba to najlepšie.

Metóda 1 z 3: Presadenie sa


Svoje odpovede sústreďte pomocou výrokov „ja“, aby ste boli asertívni. Snažte sa nechodiť okolo horúcej kaše, keď sa snažíte niečo povedať. Najlepší spôsob, ako sa presadiť, je začať vetu slovami „Ja.“ Tento typ jazyka je priamy a ponecháva len veľmi málo na predstavivosť.[1]

  • Môžete napríklad povedať: „Znepokojuje ma, že si myslíš, že by som niečo také mohol urobiť.“ alebo „Mám pocit, že ti v tejto situácii nezáleží na mojich pocitoch alebo že ich neberieš do úvahy.“


Volajte na nadávky v rozhovore. Dajte druhej osobe najavo, že jej jazyk je toxický, škodlivý a vôbec nepomáha rozhovoru. Bohužiaľ, ak sa ľudia uchýlia k nadávkam, pravdepodobne sa vám nepodarí zmeniť ich názor. Namiesto toho sa venujte toxickému správaniu, ako ho vidíte, a dajte druhej osobe najavo, že to nebudete tolerovať.[2]

  • Môžete povedať niečo ako: „Prestaňte s tým nadávaním“ alebo „Prestaňte ma nazývať klamárom“. Celý tento rozhovor som bol úprimný.“


Uveďte, že nie ste vinní za to, čo sa deje, ak nie ste na vine vy. Mnohé nepríjemné rozhovory sa zdajú byť ping-pongovou verziou hry na obviňovanie. Jasne sa uistite a dajte druhej osobe najavo, keď niečo nie je vaša chyba. Ak osoba naďalej ukazuje prstom na vás, nebojte sa ju okríknuť.[3]

  • Môžete napríklad povedať: „Prestaňte ma obviňovať z niečoho, s čím nemám nič spoločné“ alebo „Nemal som žiadnu kontrolu nad tým, čo sa stalo“. Nie je fér ani správne, že ma z toho obviňuješ.“
  • Môžete tiež odpovedať slovami: „Je mi veľmi ľúto, že veci dopadli tak, ako dopadli, ale je spravodlivé, aby ste všetku vinu pripisovali mne.“


Pýtajte sa na neutrálne výroky ako odpoveď na štipľavé poznámky. Zachovajte neutralitu, aby ste druhej osobe zobrali vietor z plachiet. Ak niekto povie niečo nepekné alebo inak poburujúce, uveďte ho na pravú mieru neutrálnou otázkou v odpovedi. Niekedy môžete odhaliť, aká je otázka v skutočnosti nemilá, tým, že na ňu odpoviete „áno“ alebo „nie.“[4]

  • Ak napríklad niekto povie niečo také: „Záleží ti vôbec na tom, ako vyzeráš??“ môžete odpovedať „nie“, aj keď je zrejmá odpoveď „áno“.“ To môže pomôcť uviesť danú osobu na pravú mieru.
  • Ak niekto povie: „Nezáleží ti na tom, aby si si našiel druhú polovičku?“, môžete odpovedať: „Prečo si myslíš, že si práve teraz hľadám partnera??“


Predstierajte sebavedomie, aj keď sa tak necítite. Staré príslovie „predstieraj, kým sa ti to podarí“ má svoje opodstatnenie, najmä keď sa brániš. Je úplne normálne cítiť úzkosť a strach, keď ste v rozhovore postavení pred hotovú vec. Aj keď sa necítite veľmi sebaisto, snažte sa vynútiť si auru sebadôvery, aby druhá osoba nemohla povedať, ako sa naozaj cítite.[5]

  • Pravdepodobne budete mať väčšie problémy s obhajobou, ak budete pôsobiť nervózne alebo neisto.
  • V každom rozhovore nadviazať očný kontakt, stáť rovno a hovoriť pomalým, rovnomerným tónom.[6]


Zamerajte sa na asertívnosť namiesto agresivity. Asertívny a agresívny sa často používajú ako zameniteľné slová, ale nie vždy je to tak. Premýšľajte o tom takto – agresívni ľudia sú vždy asertívni, ale asertívni ľudia nemusia byť nevyhnutne agresívni. Agresívne vyhlásenia pôsobia hrubo a nepriateľsky, zatiaľ čo asertívne vyhlásenia vám pomôžu udržať si svoje miesto.[7]

  • Napríklad: „Zaplatíš za to, že si mi pokazil pracovný rozvrh“ je veľmi agresívne vyhlásenie. Tento pocit môžete vystihnúť zdvorilejším, asertívnejším spôsobom, keď poviete: „Som naozaj naštvaný, že ste sa neozvali z práce. Zdvojnásobili ste mi dennú pracovnú záťaž a môj rozvrh sa stal oveľa viac stresujúcim.“
  • Namiesto vety „Neznášam, aký si hlučný“ môžete povedať: „Keď stále hovoríš nahlas, je pre mňa ťažké sústrediť sa.“


Cvičte si asertivitu v každodenných rozhovoroch. Ak sa zvyčajne nepresadzujete prirodzene, budete potrebovať nejaký čas na precvičenie a zdokonalenie svojich schopností. Skúste byť asertívny jemným spôsobom, aj keď sa nebránite. Nebojte sa požiadať, aby sa veci urobili určitým spôsobom, alebo dať ľuďom najavo, ak urobili niečo, čo vás rozrušilo.[8]

  • Napríklad v kaviarni môžete byť asertívni tým, že poviete: „Mohli by ste mi opraviť objednávku?? Objednal som si ľadovú kávu namiesto horúcej. Ďakujem ti!“
  • Ak sa niekto pred vami sekne, môžete povedať: „Chápem, že sa ponáhľate, ale ja som tu bol prvý. Bol by som vám vďačný, keby ste počkali, kým na vás príde rad.“

Metóda 2 z 3:Vymýšľanie vtipných odpovedí


Ak sa druhá osoba pokúsi vycúvať, premeňte rozhovor. Môže byť frustrujúce, ak sa niekto pokúša vykĺznuť z konverzácie po tom, čo v prvom rade vyvolal veľký rozruch. Pripomeňte osobe, že vaša interakcia nie je „boj“, ale je to „debata“.“ Takto sa bude osoba ťažšie ospravedlňovať za odchod.

  • Ak napríklad druhá osoba povie, že sa nechce hádať, môžete povedať: „Myslel som, že ide o priateľskú debatu.“
  • Ak je daná osoba zvyčajne hádavá, môžete povedať aj niečo ako: „Nemáte radi debaty??“


Preformulujte svoje myšlienky, ak niekto urazí váš postoj. Niekto sa vás môže pokúsiť zhodiť tým, že vás nazve tvrdohlavým alebo príliš zníži váš postoj. Preformulujte svoje myšlienky a pocity v pozitívnom svetle, čo môže z komentárov druhej osoby odstrániť osten.

  • Ak vám napríklad povedia: „Beriete to príliš vážne,“ môžete povedať: „Táto téma ma veľmi zaujíma.“
  • Ak vám povedia, že sa správate príliš tvrdohlavo, pripomeňte im, že ste len odhodlaní.


Volajte ľudí, ak sa k niečomu otvorene vyjadrujú negatívne. Je v poriadku cítiť sa v rozhovore zranený alebo urazený. Namiesto toho, aby ste toto zranenie dávali najavo, dajte druhej osobe najavo, že jej jazyk nie je prijateľný. Môžete ich postaviť do pozoru rýchlou poznámkou alebo kritikou, čo môže pomôcť zvrátiť rozhovor vo váš prospech.

  • Ak vás napríklad niekto nazve hrubým menom alebo vysloví hrubý predpoklad, povedzte niečo ako: „Povedal si to, čo si myslím, že si povedal?“ alebo „Nebol lepší spôsob, ako to povedať?“


Pripomeňte ostatným, že vás nezastrašuje nerovnováha síl. Obhajoba môže byť desivá, najmä ak hovoríte s nadriadeným alebo inou osobou, ktorá má v rozhovore väčšiu moc ako vy. Jednoduché vyhlásenie môže zabrať veľa času, najmä ak sa vás druhá osoba snaží zastrašiť.

  • Môžete napríklad povedať niečo také: „Chápem a rešpektujem, že v tejto situácii máte väčšiu moc, ale takéto komentáre ma neurážajú.“ Ak by ste chceli, aby sa vám to podarilo, môžete.“


Zostavte vtip na základe výrokov druhej osoby. Odpovede na podnety môžu byť náročné a vyžadujú si veľa praxe v čítaní a analyzovaní rôznych konverzácií. Rozhovor môžete ľahko zvrátiť vo svoj prospech tým, že drsné poznámky a komentáre postavíte na hlavu, ak na konci rozhovoru dokážete vymyslieť vtipný vtip. Pokúste sa prekrútiť ich slová späť na nich, čo dodá vášmu vtipu celkovo oveľa väčšiu silu.[9]

  • Jeden z najznámejších návratov v histórii pochádza od gréckych rečníkov Alkibiadesa a Perikla. Perikles sa vyjadril, že kedysi hovoril ako Alkibiades, keď bol sám mladší, na čo Alkibiades vyhlásil: „Škoda, že ťa nepoznám, keď si bol v najlepšej.“
  • Drsnejší príklad vtipu pochádza od Winstona Churchilla a iného politika. Politik poznamenal, že keby bola jeho manželkou, otrávila by mu kávu. V reakcii na to Churchill poznamenal, že by vypil kávu, keby bol jej manžel.

Metóda 3 z 3:Analýza rozhovoru


Premýšľajte o veciach z pohľadu druhej osoby. Predtým, ako vymyslíte dobrú odpoveď, môže vám pomôcť otočiť perspektívu. Predstierajte, že ste na chvíľu druhá osoba, a pokúste sa priblížiť jej myšlienky a pocity. Zohľadnenie pohľadu druhej osoby vám môže pomôcť pristupovať ku konverzácii s väčšou empatiou.[10]

  • Ak sa napríklad rozprávate so spolupracovníkom, spolupracovník sa môže vychyľovať, pretože má stresujúce pracovné zaťaženie.
  • Ak vám blízka osoba niečo vyčíta, môže hovoriť zo stresu a obáv.


Identifikujte škodlivé domnienky, aby ste sa mohli lepšie brániť. Toxickí jedinci majú tendenciu používať v rozhovoroch „domnienky“ alebo škodlivé predpoklady. Dávajte si pozor na komentáre alebo otázky s negatívnym nábojom – tak ich môžete použiť ako základ pre svoju obhajobu. Tieto výroky môžete rozptýliť tým, že udržíte rozhovor neutrálny alebo pomôžete osobe uvedomiť si, aké nevhodné boli jej výroky.[11]

  • Napríklad výrok typu „Keby vám naozaj záležalo na tom, aby ste sa dostali do formy, neobjednávali by ste si pizzu“ v sebe nesie predpoklad, že sa nejako nechcete alebo nedokážete zdravšie stravovať.“ Ak sa vám to zdá byť nepríjemné, môžete si. Môžete odpovedať niečo podobné: „Môžem jesť pizzu a stále sa starať o svoje zdravie.“
  • Podobne aj výrok ako: „Je ti jedno, že si zranil moje city?“ v sebe nesie predpoklad, že ste sebecký a bezohľadný voči ostatným. Môžete najprv odpovedať sarkastickým „nie“, aby ste druhej osobe pomohli pochopiť, aká necitlivá je jej otázka.

  • Prijmite a vypočujte si kritiku skôr, ako na ňu zareagujete. Nemôžete viesť zdravý rozhovor, ak si nenájdete čas na vypočutie druhej osoby. Aj keď druhá osoba nehovorí na mieste, vypočujte ju a naozaj sa snažte spracovať to, čo hovorí. Ak je to potrebné, prevezmite zodpovednosť za všetky časti situácie, ktoré sú konkrétne vašou chybou.[12]

    • Môžete napríklad uviesť niečo také: „Je mi veľmi ľúto, že moje konanie zranilo vaše city.“
    • Niekedy môže byť počúvanie dokonca dôležitejšie ako samotný rozhovor.
  • Odkazy