3 spôsoby, ako sa pri písaní vyhnúť používaniu fialovej prózy

Fialová próza je písanie, ktoré je také okrasné, že narúša plynulosť rozprávania a príliš na seba upozorňuje. Ak máte vo vlastnom písaní fialovú prózu, vaše vety môžu čitateľovi znieť neohrabane, zmätene a prefíkane. Fialovej próze sa môžete vyhnúť úpravou používania prídavných mien, prísloviek a podstatných mien. Mali by ste tiež zjednodušiť výber slov a upraviť štruktúru viet, aby bolo vaše písanie prístupné čitateľovi.

Metóda 1 z 3:Úprava používania prídavných mien, prísloviek a podstatných mien


Príslovky používajte striedmo. Príslovky sú slová, ktoré modifikujú sloveso, prídavné meno alebo inú príslovku. Často sa končia na „ly“ a hovoria o tom, kedy, kde, prečo alebo ako sa niečo stalo alebo deje.[1]
Hoci príslovky môžu byť pri písaní užitočné, mali by sa používať striedmo. Použitie príliš veľkého počtu prísloviek v jednej vete alebo v jednom úseku textu môže viesť k fialovej próze.

  • Napríklad veta: „Pomaly, zdĺhavo a opatrne sa pohyboval po špičkách po miestnosti s úplne zbytočným pohľadom upretým na fialové, drevené vchodové dvere“ je fialová próza, pretože je ťažko čitateľná a zrozumiteľná. Obsahuje tiež tri príslovky, príliš veľa spresňujúcich výrazov a príliš veľa prídavných mien.
  • Jasnejšia veta by bola: „Opatrne sa pohyboval po miestnosti a trénoval svoj pohľad na dvere.“ V tejto vete sa používa jedna príslovka a veľmi málo modifikátorov a prídavných mien.


Zbavte sa zbytočných prídavných mien. Niekedy vaše vety začnú pôsobiť trochu neprehľadne s prídavnými menami, ktoré nepridávajú význam ani hĺbku tomu, čo sa snažíte povedať. Mali by ste si dávať pozor, aby ste sa nesnažili vety preplniť príliš veľkým množstvom prídavných mien, aby zneli bohatšie alebo sofistikovanejšie. Často sa stáva, že vety s príliš veľkým počtom prídavných mien môžu skončiť zmätením čitateľa.

  • Napríklad môžete mať vetu: „Pozoroval som nádherný, ohromujúci, oslnivý východ slnka, ako sa chýli k bojisku, vrhá tiene a odtiene.“ V tejto vete sú tri prídavné mená, ktoré sa používajú na opis východu slnka. Ale namiesto toho, aby ste čitateľovi sprostredkovali krásu východu slnka, tri prídavné mená nakoniec obraz východu slnka zahlcujú.
  • Vetu môžete prepracovať tak, aby neobsahovala fialovú prózu, a to tak, že vyberiete jedno prídavné meno. Môžete napísať: „Pozoroval som ohromujúci východ slnka, ako vychádza nad bojiskom.“ Niekedy môže byť účinnejšie použiť vo vete len jedno prídavné meno.


Vyhnite sa nominalizáciám. Nominalizácie vznikajú, keď vezmete prídavné meno, podstatné meno alebo sloveso a pridáte na jeho koniec príponu, napríklad „-ity“, „-tion“ alebo „-ism.“ Mnohí akademickí pracovníci používajú nominalizácie na diskusiu o zložitých témach alebo myšlienkach. Mali by ste sa však vyhýbať používaniu nominalizácií v písaní, aj keď píšete akademickú prácu. Často sú viac mätúce ako užitočné.

  • Vo vete môžete napríklad použiť nominatív „proliferácia“ (podstatné meno „proliferácia“ v kombinácii s príponou „-ácia“): „Rozmnoženie myšlienok v mojej mysli spôsobovalo, že som uprostred hodiny prírodovedy zažíval zamrznutie mozgu.“ Použitie výrazu „proliferácia“ slúži len na zmätenie čitateľa a veta vyznieva pompézne. Nominalizácia nepridáva vete význam ani hĺbku.
  • Vetu môžete preformulovať tak, že odstránite nominalizáciu a predmet presuniete na začiatok vety: „Moja myseľ bola preplnená príliš veľkým množstvom myšlienok, a preto som mal uprostred hodiny prírodovedy chvíľku, keď mi zamrzol mozog.“

Metóda 2 z 3:Zjednodušenie jazyka a voľba slov


Vyhýbajte sa nejasnému jazyku. Aj keď by ste sa mali vždy snažiť byť pri písaní kreatívni, nechcete používať taký neprehľadný jazyk, ktorý čitateľa nakoniec zmätie a zahltí. snažte sa používať jazyk, ktorý je pre čitateľa prístupný a stráviteľný. Nechcete vo vete použiť zložitejšie alebo nejasné slovo, keď rovnako dobre poslúži jednoduché, jasné slovo.[2]

  • Ak sa rozhodnete používať nespisovné výrazy, robte to zriedkavo a s úmyslom. Snažte sa každú vetu neošpičkovať nejakým nejasným slovom alebo slovným spojením, ktoré by mohlo čitateľa zmiasť alebo spôsobiť dojem, že sa predvádzate. Nikoho nebaví čítať vetu, ktorá vyzerá, akoby sa príliš snažila.
  • Môžete mať napríklad vetu: „Bola vyjavená, krutá noc v decembri, najchladnejšom mesiaci v roku, a vietor sa predieral cez cédrové trámy domu, až boli steny stužené a kockované.“ Ak sa vám to nepodarí, môžete si.“ Hoci je táto veta opisná, používa jazyk, ktorý pôsobí prekombinovane a neprehľadne.
  • Túto vetu môžete zrevidovať tak, že upravíte výber slov, aby bola stručná a jasná. Môžete napísať: „Bola búrlivá decembrová noc a vietor vyl v dome.“

Používajte konkrétne opisy. Fialová próza má tendenciu vznikať, keď používame opisy, ktoré sú abstraktné a nejasné. Pri písaní by ste mali vytvárať opisy, ktoré sú konkrétne a špecifické, aby ste neupadli do abstrakcie a nezavádzali čitateľa. Pokúste sa pripojiť opisy k zmyslom, opísať, ako niečo alebo niekto vonia, chutí, znie, vyzerá alebo sa cíti. Pomôže vám to zachovať konkrétnosť opisov a vyhnúť sa fialovej próze.

  • Vo svojom písaní môžete použiť napríklad tento opis: „Bola rýchla ako vták a šikovná ako bič.“ Tento opis používa klišé a pôsobí vágne a nejasne.
  • Opis môžete prepracovať tak, aby bol konkrétnejší a špecifickejší: „Rýchlo sa pohybovala po miestnosti, voňajúcej po rozdrvených kvetoch.“


Opravte frázy, ktoré máte príliš radi. V písaní je bežná fráza: „Zabite svojich miláčikov.“ Táto veta naznačuje, že niekedy máte vety, ktoré máte tak radi, že si neuvedomujete, že sú plné fialovej prózy. Prejdite si svoje písanie a zvážte, či frázy alebo vety, ktoré sa vám absolútne páčia, nie sú také jasné alebo stručné, ako by mohli byť. Možno budete musieť tieto vety upraviť alebo sa ich zbaviť, aby bolo vaše písanie silnejšie.

  • Mali by ste tiež zvážiť, či veta, ktorá sa vám páči, môže byť sama o sebe krásna, ale nehodí sa k hlasu postavy. Zahrnutie fráz, ktoré sa vám páčia len preto, aby sa vám páčili, môže byť pre čitateľa rušivé a spôsobí, že hlas vašej postavy bude na stránke pôsobiť menej autenticky.


Píšte s ohľadom na svoje publikum. Keď sa rozhodujete, ako sformulujete myšlienku alebo opíšete scénu, mali by ste vždy zvážiť, pre koho píšete. Spýtajte sa sami seba: „Kto je moje publikum?“ „Aká je úroveň čítania môjho publika?“ „Bude moje publikum rozumieť mojim vetám?“ Ak je odpoveď na tieto otázky „nie“, možno pri písaní používate fialovú prózu. Potom by ste mali zvážiť, ako môžete zjednodušiť výber slov, aby bol pre vaše publikum príťažlivejší.[3]

  • Ak napríklad píšete príbeh pre mladých dospelých, mali by ste sa vyhnúť používaniu slov, ktoré odcudzia alebo zmätú vaše publikum. Zložité slová ako „využívať“ alebo „rozmnožovať“ môžete nahradiť slovami „používať“ alebo „pestovať.“
  • Môžete tiež zvážiť, ako by sa vaše dospievajúce postavy mohli vyjadrovať a rozprávať medzi sebou. To vám môže pomôcť pri používaní jazyka a voľbe slov, ktoré sú vhodné pre vaše publikum a pre postavy vo vašom príbehu.

Metóda 3 z 3:Úprava štruktúry vety


Rozdeľte svoje vety. Fialová próza sa najčastejšie vyskytuje vo vetách, ktoré sú príliš dlhé alebo rozvláčne. Fialovej próze sa môžete vyhnúť tak, že svoje vety rozdelíte na stráviteľné časti. Tento postup vám pomôže písať vety, ktoré sú jasné a ľahko čitateľné, bez toho, aby ste obetovali akýkoľvek význam alebo hĺbku svojho písania.[4]

  • Napríklad môžete mať dlhú, rozvláčnu vetu: „Premýšľal som sám nad sebou, ako sa dostanem zo svojej nepríjemnej situácie, keďže som to už raz kráľovsky pokazil v pánovi. Medinovej triedy a on nebol najzhovievavejším učiteľom v škole, takže som si uvedomila, že ma čaká niekoľko kôl nudného, nezáživného vyučovania po škole, a to znamená, že zmeškám Roryho výročnú oslavu, takže Rory ma za to bude určite nenávidieť.“
  • Túto vetu môžete rozdeliť na sériu krátkych, výstižných viet. Rozdelenie vety vám tiež pomôže rozpoznať, kedy veta začína byť mätúca alebo nie je taká silná, ako by mohla byť.
  • Upravená veta by znela: „Rozmýšľal som, ako sa z toho dostanem. Raz som to už kráľovsky pokazil v pánovi. Medzitriedka. Pomyslel som si, že si za svoj prešľap vyslúžim niekoľko rán po škole, čo znamená, že sa na Roryho večierku neukážem. Rory ma bude určite nenávidieť za to, že som to vynechal.“


Udržujte svoje vety aktívne. Používanie aktívneho hlasu vo vetách na rozdiel od pasívneho hlasu vám pomôže vyhnúť sa fialovej próze. Fialová próza sa často objavuje vo vetách, ktoré sú v pasívnom hlase, čiastočne preto, že máme tendenciu opierať sa o zbytočné slová a slovné spojenia v pasívnom hlase. Udržujte vety aktívne, s množstvom činných podstatných mien, a vyhýbajte sa pasívnemu hlasu.[5]

  • Môžete mať napríklad vetu: „Volant sa mi dramaticky vymkol z rúk a točil sa ďalej, až kým som už nevidel jasne cez čelné sklo do tmavej noci.“ Táto veta je mätúca, pretože je v pasívnom hlase a používa príslovky, ktoré sa hromadia jedna na druhú, namiesto toho, aby vete dodali význam alebo hĺbku.
  • Vetu môžete preformulovať v činnom význame, aby ste ju ľahšie pochopili a strávili: „V tmavej noci som stratil úchop volantu. Auto sa točilo dookola, až som už nevidel cez predné sklo.“

  • Prečítajte si vety nahlas. Zvyknite si čítať svoje vety nahlas, aby ste zistili, či sú plné fialovej prózy. Počúvajte, ako vaše vety znejú, keď ich čítate nahlas. Spýtajte sa sami seba: „Znie táto veta zmätočne?“ „Trvá mi viac ako jeden plný nádych, kým túto vetu prečítam nahlas?“ Ak je odpoveď na tieto otázky „áno“, možno budete musieť vetu preformulovať alebo prepracovať.

    • Písanie pre ucho vám pomôže vyhnúť sa fialovej próze bez ohľadu na typ písania. Počúvajte, ako jednotlivé vety znejú, a buďte ochotní skrátiť alebo upraviť všetky vety, ktoré sa vám zdajú rozvláčne alebo nejasné.
  • Odkazy