3 spôsoby, ako sa vyrovnať s konfrontáciou

Aj keď sa tomu chcete vyhnúť, ku konfrontáciám niekedy dochádza. Môžu sa vyskytnúť medzi priateľmi, rodinnými príslušníkmi, partnermi, kolegami v práci, a dokonca aj medzi zákazníkmi a obsluhou. Konfrontácie môžu byť stresujúce, najmä keď sú emócie vysoké. Naučiť sa zachovať pokoj a riešiť konfrontáciu môže pomôcť rozptýliť akúkoľvek potenciálne stresovú situáciu.

Metóda 1 z 3:Hľadanie spôsobov, ako rozptýliť situáciu


Zhodnoťte situáciu. Väčšina konfrontácií je výlučne slovná, ale v závislosti od zúčastnených osôb môže dôjsť k násiliu. Práve tu môžu byť konfrontácie skutočne desivé a povahu takejto situácie je potrebné starostlivo vyhodnotiť. Vaša bezpečnosť a bezpečnosť všetkých zúčastnených by mala byť prvoradá vždy, keď vznikne akýkoľvek konflikt.[1]

  • Vždy dôverujte svojim pocitom. Ak sa v danej situácii necítite dobre, ospravedlňte sa a odíďte (ak je to možné).
  • Nebojte sa požiadať o pomoc/podporu zvonku, či už ide o niekoho, kto by diskusiu moderoval, alebo jednoducho o niekoho, kto by bol k dispozícii na útechu.
  • Určite, či môžete bezpečne rokovať s osobou/osobami, ktoré konfrontáciu iniciovali, alebo nie. Ak to dokážete zvládnuť, postupujte opatrne a zvážte, či si neprivoláte tretiu stranu, ktorá by vás pozorovala alebo vám pomohla. Ak to nezvládnete, odíďte.
  • Ak máte pocit, že je ohrozená vaša bezpečnosť alebo bezpečnosť osôb vo vašom okolí, zavolajte políciu.[2]


Pokúste sa agresora upokojiť. Ak sa cítite bezpečne, pokračujte v riešení situácie, snažte sa čo najlepšie zachovať pokoj a upokojiť druhú osobu. Môžete to urobiť tak, že si uvedomíte, ako sa správate, pokiaľ ide o vyslovené slová aj nevyslovenú reč tela.[3]

  • Používajte neutrálnu, nekonfliktnú reč tela.
  • Vyhnite sa prekríženiu rúk, prevracaniu očí, vyhýbaniu sa očnému kontaktu alebo odvracaniu sa od osoby. Môže to vyjadrovať frustráciu, rozhorčenie alebo neúctu, čo by mohlo situáciu ešte zhoršiť.
  • Hovorte pokojným hlasom. Buďte srdeční, úctiví a zdvorilí, a to slovami aj tónom.
  • Ospravedlňte sa, aj keď ste neurobili nič zlé. Pokúste sa súcitiť s druhou osobou. Povedzte napríklad niečo ako: „Je mi ľúto, že sa to stalo. Chápem, že musíš byť veľmi frustrovaný.“
  • Odolajte nutkaniu vydávať príkazy. Nesnažte sa osobe prikázať, aby sa upokojila. Namiesto toho nechajte svoje slová a činy vytvoriť pokojné a príjemné prostredie.
  • Nechajte druhú osobu, aby bola zodpovedná za to, čo sa bude diať ďalej, tým, že poviete niečo ako: „Rád by som ti pomohol, ale potrebujem, aby si sa najprv upokojil.“


Vyslúchnite si danú osobu. Mnohí ľudia, ktorí eskalujú konflikt, sú frustrovaní, že ich obavy neboli vypočuté. Osoba sa môže cítiť ignorovaná alebo znehodnotená, čo môže viesť k nevôli, frustrácii a hnevu. Keď ste zvládli emocionálnu reakciu druhej osoby, môžete sa s ňou pokojne porozprávať a zistiť, v čom je skutočný problém. Kľúčom k deeskalácii akejkoľvek situácie je nechať osobu vyjadriť svoje obavy, aby ste mohli spoločne dospieť k riešeniu.[4]

  • Požiadajte osobu, aby vám povedala, čo sa stalo z jej vlastného pohľadu.
  • Nechajte druhú osobu vyjadriť svoje myšlienky, pocity, obavy a očakávania.
  • Zvážte možnosť robiť si poznámky o tom, čo druhá osoba hovorí, aby ste dali najavo, že o veci vážne uvažujete a vážite si jej príspevky.
  • Pokúste sa pochopiť hlavnú príčinu problému, aby ste mohli určiť, čo je potrebné urobiť na vyriešenie konfliktu.


Depersonalizujte situáciu. Ak je osoba, s ktorou sa snažíte hovoriť, na vás nahnevaná, musíte ju vypočuť bez toho, aby ste reagovali. Ak je daná osoba nahnevaná na niekoho iného a vy sa snažíte zasiahnuť, vyhnite sa zaujatiu stanoviska alebo unáhleným záverom. Bez ohľadu na povahu konfliktu vám pokojný a nezaujatý prístup pomôže rozhodnúť sa, ako postupovať tak, aby z toho mali prospech všetci.[5]

  • Neberte si osobne nič, čo druhá osoba povie. Pravdepodobne hovorí z emocionálneho prostredia a s najväčšou pravdepodobnosťou to, čo hovorí, nemyslí vážne. Ak sa budete brániť alebo sa naňho hnevať, len tým vystupňujete jeho hnev.
  • Premýšľajte skôr, ako začnete hovoriť, a starostlivo vyberajte slová. Skôr ako niečo poviete, skúste sa zhlboka nadýchnuť, aby ste mali pokojnú myseľ a dobre zvážili svoje slová.
  • Vyhnite sa používaniu akýchkoľvek odsudzujúcich výrazov. Nechajte osobu vyjadriť svoj názor bez strachu z odplaty.


Ak potrebujete, odíďte. Dôležitou súčasťou každej konfrontácie je schopnosť rozpoznať, kedy sa osoba nedá upokojiť. Niektorí ľudia sú skratkovití, zatiaľ čo iní sa môžu jednoducho cítiť ako obete a nebudú prístupní kompromisu. Bez ohľadu na okolnosti situácie nezabúdajte, že ak sa necítite bezpečne alebo ak viete, že sa záležitosť nevyrieši pokojne, máte právo odpojiť sa od rozhovoru a odísť.

  • Pamätajte, že máte právo na to, aby sa s vami zaobchádzalo s rešpektom, a máte právo chrániť sa pred fyzickou, duševnou alebo emocionálnou ujmou.[6]
  • Ak sa necítite bezpečne alebo sú porušované vaše práva a viete, že sa to neskončí dobre, povedzte osobe, že sa necítite bezpečne a musíte odísť. Potom opustite miestnosť a v prípade potreby zavolajte pomoc.[7]

Metóda 2 z 3: Zvládanie konfliktov, ktoré iniciujú iní


Pozorne počúvajte. Najlepší spôsob, ako začať riešiť konflikt, je byť dobrým poslucháčom. Namiesto toho, aby ste hovorili, kritizovali alebo ponúkali svoj názor na začiatku rozhovoru, seďte ticho a nechajte druhú osobu hovoriť. Neprerušujte druhú osobu a nechajte ju hovoriť úprimne, ale s rešpektom.


Pochopte hlavnú príčinu. Keď sa emócie rozprúdia, môže byť ťažké povedať, čo presne celú situáciu začalo. To môže platiť najmä vtedy, ak za vami niekto príde s frustráciou z niečoho, čo ste urobili, a začne okolo seba hádzať obvinenia. Jediný spôsob, ako dospieť k obojstranne prospešnému riešeniu, je vypočuť si obavy osoby, nechať ju cítiť sa potvrdená a pochopiť, aké konanie, slová alebo nekonanie/neslovanie viedlo k súčasnej situácii.

  • Začnite kladením otvorených otázok, ako napr?“ alebo „Prečo sa cítite rozrušený kvôli ______?“
  • Dovoľte mu, aby sa zbavil svojej frustrácie alebo aby si s vami problém vyrozprával.
  • Keď si myslíte, že ste určili príčinu problému, položte otázku „áno alebo nie“ (uzavretú), aby ste si potvrdili, že ide o základný problém. Môžete sa napríklad spýtať niečo také: „Chcem sa len uistiť, že som pochopil, čo hovoríš.“ Ak sa chcete uistiť, že ste sa. Hovoríte, že problém je v tom, že ste sa cítili znevážený, keď ste počuli _______?“[8]


Zachovajte pokoj a kontrolujte svoje emócie. Pamätajte, že osoba, ktorá iniciovala konfrontáciu, sa pravdepodobne cíti veľmi zranená a môže hovoriť/jednať z emocionálneho priestoru. Neberte si nič, čo vám hovorí, osobne, pretože situácia vo svojej podstate pravdepodobne nemá nič spoločné s vami ako osobou.[9]

  • Snažte sa, aby vaše pocity nezatienili vašu reakciu. Môžete to dosiahnuť pomocou upokojujúcich techník.
  • Skôr ako začnete reagovať, zvoľte si hlboké dýchanie, aby ste stabilizovali svoju náladu. Pomaly sa nadýchnite na štyri sekundy, dve sekundy zadržte dych hlboko v bránici (na rozdiel od plytkého dýchania cez hrudník) a šesť sekúnd pomaly vydychujte.


Pokúste sa vidieť pohľad druhej strany. Môže byť ťažké vcítiť sa do kože druhého človeka, ale je to nevyhnutné pri riešení problémov a hľadaní kompromisov. Dokonca aj keď si nemyslíte, že ste na tom zle, skúste odložiť bokom svoje vlastné skúsenosti a zamyslieť sa nad tým, odkiaľ môže druhá osoba vychádzať.[10]

  • Vyhnite sa unáhleným záverom. Počúvajte bez posudzovania, kritiky alebo akejkoľvek reakcie.
  • Zvážte, prečo sa osoba cíti tak, ako sa cíti. Možno mu chýbajú sociálne zručnosti alebo bol ignorovaný/marginalizovaný do takej miery, že má pocit, že toto je jediný spôsob, ako dosiahnuť výsledky.
  • Zvážte, či by ste boli podobne zranení, frustrovaní alebo inak rozrušení, ak by ste verili, že sa s vami zaobchádza tak, ako to vidí druhý človek.
  • Požiadajte druhú osobu, aby objasnila svoj postoj. Povedzte niečo ako: „Myslím, že chápem, prečo si rozrušený. Keď som povedal ______, vnímali ste to ako prejav neúcty. Je to správne?“


Uznajte svoju úlohu. Ak ste súčasťou problému, priznajte to. Ospravedlňte sa a namiesto výhovoriek používajte výroky „ja“. Ak napríklad niečo, čo ste urobili, viedlo k danej situácii, povedzte niečo ako: „Je mi ľúto, že som ťa rozrušil.“ Ak sa vám to nepáči, môžete sa. Nechcel som ťa obviňovať. V budúcnosti by som bol rád, keby ste _______ postupovali inak, a pokúsim sa pracovať aj na svojej strane problému.“[11]

  • Pamätajte, že za polovicu každej interakcie ste zodpovední vy. Nemôžete si vybrať, ako sa bude cítiť druhá osoba, ale môžete zvládnuť svoju vlastnú časť konfliktu a prvým krokom k tomu je zachovať pokoj a uznať, že ste k problému prispeli.


Poskytnite druhej osobe možnosti. Aj keď druhej osobe nemôžete dať presne to, čo chce, skúste jej predložiť niekoľko možností. Pomôže mu to nadobudnúť pocit, že má nad situáciou určitú kontrolu, a pravdepodobne to povedie k pokojnému a želanému riešeniu.[12]

  • Nikdy dajte jednoznačnú odpoveď „nie“. Odmietnutie pomoci niekomu rýchlo vyvolá u danej osoby zatrpknutú a často defenzívnu náladu.
  • Nedávajte ponuky/sľuby, ktoré nemôžete dodržať. To povedie len k ďalšiemu konfliktu v budúcnosti.
  • Ak druhej osobe nemôžete dať to, čo chce, dajte jej to jemne najavo. Povedzte niečo ako: „To bohužiaľ nemôžeme urobiť, ale môžeme vám ponúknuť niečo iné, čo vám pomôže.“ Potom skúste vymyslieť niečo, čo by druhú osobu trochu upokojilo (napríklad ponúknuť jej kredit do obchodu alebo kupóny, ak jej nemôžete vrátiť peniaze v plnej výške).
  • Pokúste sa ponúknuť rozumné možnosti, napríklad: „Dovoľte mi, aby som vám zavolal“ alebo „Uvidíme, čo môžem urobiť.“ Do hľadania situácie môžete zapojiť aj druhú osobu a povedať niečo ako: „Pokúsme sa spolupracovať a prísť s riešením, s ktorým budú všetci spokojní.“


Buďte otvorení kompromisu. Možno nebudete schopní dať druhej osobe presne to, čo chce, ale možno sa budete musieť vzdať aj istoty, že váš spôsob je nevyhnutne správny. Môže existovať obojstranne uspokojivá možnosť, aby sa všetci cítili potvrdení a pochopení, ale budete musieť spolupracovať s druhou osobou, aby ste dospeli k takémuto kompromisu.[13]

  • Do diskusie vstupujte s ochotou nájsť alternatívne riešenie. Týmto spôsobom bude menej pravdepodobné, že sa budete rigidne držať svojich vlastných názorov alebo pohľadov.
  • Prediskutujte s druhou osobou výhody a nevýhody každého možného riešenia. Takto pochopí, prečo jeho želaný výsledok nemusí byť uskutočniteľný.
  • Nastavte S.M.A.R.T. ciele (konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné, zamerané na výsledky a časovo ohraničené). Nastavenie S.M.A.R.T. ciele vám pomôžu dospieť k realistickým, rozumným výsledkom, ktoré môžu byť prospešné pre všetkých zúčastnených.[14]

Metóda 3 z 3: Začatie produktívnej konfrontácie


Pripravte sa psychicky. Nikdy by ste nemali iniciovať konfrontačnú interakciu bez toho, aby ste sa na ňu vopred nepripravili. To by malo zahŕňať posúdenie toho, či problém stojí za to, aby ste niekoho konfrontovali, naplánovanie toho, čo by ste chceli povedať, a upokojenie sa, aby ste neboli nahnevaní alebo príliš emocionálni.

  • Vyhnite sa zbytočným hádkam. Ak niekto povedal alebo urobil niečo, čo vás mierne rozčúlilo, ale hlboko neurazilo, neporušilo pravidlá správania sa v škole/práci alebo nepredstavovalo nejakú hrozbu, môžete zvážiť, či to necháte tak a budete sa týmto správaním zaoberať, ak sa v budúcnosti opäť objaví.[15]
  • Zhodnoťte, či by vaše iniciovanie konfrontácie mohlo poškodiť vzťahy na pracovisku alebo zničiť priateľstvo. Môže si to od vás vyžadovať určité abstraktné myslenie, aby ste si predstavili možné výsledky a budúce dôsledky takejto konfrontácie.
  • Vytvorte si v hlave jednu alebo dve pokojné, neemotívne vety, ktoré by ste mohli použiť na vyjadrenie svojho problému, ak sa rozhodnete druhú osobu konfrontovať. Používajte vecné dôkazy na podporu svojho stanoviska a nedovoľte, aby hnev, rozhorčenie alebo frustrácia ovplyvnili to, čo hovoríte, alebo to, ako to hovoríte. Predtým, ako si s druhou osobou skutočne sadnete, si v duchu precvičte, čo by ste mohli povedať, aby ste vedeli, ako najlepšie vyjadriť svoje obavy.[16]


Vyberte si vhodné prostredie. Vašou hlavnou prioritou by malo byť zaistenie bezpečnosti všetkých, ale existujú aj ďalšie sekundárne aspekty, ktoré je potrebné zohľadniť. Napríklad by ste nikdy nemali konfrontovať niekoho s nevhodným alebo problematickým správaním pred ostatnými spolupracovníkmi. Vo všeobecnosti by ste sa tiež mali vyhýbať tomu, aby ste svoje sťažnosti vyjadrovali na verejnom mieste, pretože to môže zvýšiť napätie všetkých a môže spôsobiť eskaláciu problému.[17]

  • Premyslite si tiché, súkromné miesto, kde môžete s druhou osobou pokojne diskutovať.
  • Zdvorilo sa tejto osoby opýtajte: „Môžem s vami na chvíľu hovoriť v súkromí??“ Potom ho odveďte na pokojné miesto, ktoré ste vybrali, ďaleko od iných ľudí a rozptýlenia.
  • Ak sa s druhou osobou rozprávate vo svojej kancelárii, zvážte, či necháte dvere mierne pootvorené, aby mohli ostatní v prípade potreby ľahko vstúpiť do miestnosti.


Buďte priami, ale zdvorilí. Neobviňujte druhú osobu z ničoho. Namiesto toho používajte na vyjadrenie svojich obáv výroky typu „ja“. Je však dôležité, aby ste sa k problému postavili čelom, namiesto toho, aby ste chodili okolo horúcej kaše. Chcete, aby dotyčná osoba vedela, že vás niečo trápi, ale zároveň chcete viesť produktívny rozhovor o tom, ako problém vyriešiť.

  • Odolajte nutkaniu obviňovať druhú osobu, pretože to situáciu určite ešte zhorší.
  • Skúste povedať niečo ako: „Keď sa správate tak, ako sa správate, cítim sa _________, pretože ________.“
  • Môže byť užitočné, ak ponúknete nejaký postoj porozumenia. Povedzte napríklad niečo také: „Chápem, že máte ťažké obdobie kvôli ________. Ale keď sa správaš tak, ako sa správaš, cítim sa veľmi znepokojený a rozrušený.“
  • Buďte k druhej osobe úprimní. Problém nikdy nevyriešite, ak k sebe nebudete úplne úprimní.[18]
  • Nechajte druhú osobu reagovať a zohľadnite jej myšlienky a pocity.


Uvedomte si svoju motiváciu. Konfrontujete druhú osobu, aby sa cítila zle, alebo sa snažíte dosiahnuť skutočné, praktické riešenie? Každá konfrontácia by mala byť o vzájomnom rešpektovaní sa a snahe pochopiť, odkiaľ druhá osoba prichádza. Ak je vaša motivácia založená na hneve alebo urazenosti alebo ak nemáte jasný výsledok, ku ktorému by ste sa chceli dopracovať, možno budete musieť problém prerámcovať skôr, ako sa pokúsite s druhou osobou hovoriť.

  • Snažte sa identifikovať svoje vlastné potreby a motiváciu, ako aj potreby a želania druhej osoby. Pracujte na definovaní problému a štruktúrovaní rozhovoru spôsobom, ktorý pomôže všetkým zúčastneným stranám dosiahnuť obojstranne želaný výsledok.[19]

  • Stanovte hranice a dôsledky. Keď budete prechádzať konfrontáciou smerom k riešeniu konfliktu, uistite sa, že ste si stanovili hranice a dôsledky do budúcnosti. Ak napríklad jednáte so zamestnancom, dajte mu najavo, že ak bude v práci naďalej spôsobovať problémy, môže čeliť ďalším disciplinárnym opatreniam. Ak sa rozprávate s priateľom, dajte mu najavo, že si vážite jeho priateľstvo, ale nebudete tolerovať zlé zaobchádzanie. Takto sa (dúfajme) vyhnete budúcim konfliktom a konfrontáciám.[20]
  • Odkazy