3 spôsoby, ako sa vyrovnať s niekým, kto počas rozhovoru kontroluje fakty

Rozhovory v dobe smartfónov môžu byť niekedy ťažké. Rokovanie s niekým, kto počas rozhovoru vyťahuje mobilný telefón, aby si overil fakty, však môže byť frustrujúce. Môžete mať pocit, že vám nedôverujú alebo že sa nezapájajú do rozhovoru. Ak chcete túto situáciu riešiť, začnite tým, že sa uistíte, že vaše fakty sú správne, vyhýbajte sa tomu, aby ste boli na telefóne v blízkosti danej osoby, požiadajte všetkých, aby odložili svoje telefóny, a porozprávajte sa s ňou o jej správaní.

Metóda 1 z 3: Zmena správania


Nechajte to tak. Jedným zo spôsobov, ako sa vysporiadať s niekým, kto počas vášho rozhovoru kontroluje fakty, je jednoducho ho ignorovať. Nechať to tak môže byť najjednoduchší spôsob, ako sa s tým vyrovnať, pretože nebudete musieť niekoho konfrontovať. Akceptovanie toho, že daná osoba bude kontrolovať fakty, vám môže pomôcť preniesť sa cez vašu frustráciu a ignorovať ju.

  • Vždy, keď ste v blízkosti danej osoby, opakujte si: „Nechajte to tak. Nezáleží na tom, že si overujú fakty. Nemá to nič spoločné so mnou a mojou časťou rozhovoru.“


Uistite sa, že sú vaše fakty správne. Niekedy si ľudia overujú fakty, aby dokázali, že sa ostatní mýlia, najmä ak sa domnievajú, že ostatní vždy uvádzajú nesprávne údaje. Aby ste druhej osobe pomohli cítiť sa sebaisto v tom, čo hovoríte, poskytnite len tie informácie, o ktorých viete, že sú správne.[1]

  • Ak viete, že sa chystáte viesť rozhovor o aktuálnych udalostiach, histórii, popkultúre alebo iných témach, vopred si urobte prieskum.
  • Ak si nie ste istí, či je váš názor alebo myšlienka pravdivá, zvážte, či ju nebudete vyslovovať v blízkosti osoby, ktorá všetko kontroluje.
  • Ak predsa len zavediete tému, v ktorej si nie ste istí, nezabudnite druhú osobu upozorniť, že danú tému úplne nepoznáte. Môžete povedať niečo ako: „Už som počul, že to niektorí ľudia hovoria, ale sám som sa tým veľmi nezaoberal.“


Počas rozhovoru odložte telefón. Ak sa cítite nepríjemne, keď druhej osobe navrhujete, aby odložila svoj telefón, skúste ísť príkladom. Ukážte, že ste si dali telefón na tichý režim alebo ste si ho strčili do vrecka či tašky.[2]

  • Dáte tým druhej osobe signál, že nie ste na telefóne, takže možno bude menej pravdepodobné, že bude na svojom.


Ospravedlňte sa, keď osoba začne telefonovať. Keď sa dotyčná osoba pustí do telefónu, možno budete chcieť urobiť ukážku a odísť. Môžete si zvyknúť ospravedlniť sa vždy, keď sa dostane k telefónu, aby ste ukázali, že si myslíte, že telefonovanie je súkromná, nie spoločenská činnosť.[3]

  • Ak sa napríklad rozprávate s danou osobou a ona vytiahne mobilný telefón, povedzte: „Vidím, že si zaneprázdnený telefónom. Na túto konverzáciu môžeme nadviazať neskôr.“
  • Ak povedia, že si len overujú fakty, môžete rozhovor ukončiť. Môžete povedať: „Keď dokončíte svoju prácu na telefóne, môžete ma nájsť a môžeme dokončiť náš rozhovor.“

Metóda 2 z 3:Riešenie problému s osobou


Požiadajte osobu, aby sa sústredila na rozhovor. Buďte priami a úprimní v tom, čo od rozhovoru očakávate. Ak vás niečo rozčuľuje, vyjadrite to bez odsudzovania. Napríklad, keď niekto neustále telefonuje, či už preto, aby skontroloval fakty alebo aktualizoval sociálne médiá, táto činnosť prerušuje prirodzený priebeh rozhovoru. Zdvorilo požiadajte osobu, aby sa sústredila na konverzáciu, a nie na dvojité overovanie, či je každý fakt stopercentne presný.[4]
Dôveryhodný zdroj
Harvard Business Review
Online a tlačený časopis pokrývajúci témy týkajúce sa postupov riadenia podnikov
Prejsť na zdroj

  • Môžete napríklad povedať: „Mohol by si si odložiť telefón?? Rozptyľuje ma to. Mám radšej, keď počas rozhovoru nekontrolujete všetko, čo sa objaví.“
  • Ak diskutujete alebo potrebujete fakty na prezentáciu, overovanie faktov je v poriadku. Keď však väčšina ľudí hovorí, nerobí si starosti s faktami. Predávajú príbehy na základe svojich spomienok, pričom niekedy prikrášľujú alebo pridávajú detaily na zdôraznenie. Keď niekto kontroluje fakty, odvádza to od tohto prirodzeného zážitku z rozprávania príbehov.


Požiadajte ľudí, aby počas konverzácie odložili svoje smartfóny. Hoci to môže byť spočiatku nepríjemné, môžete zvážiť, či by ste nemali požiadať ostatných, aby si počas večere, stretnutí a rozhovorov odložili svoje telefóny. Pomáha to udržať rozhovor zameraný na ľudí a výmenu názorov, nie na dvojité overovanie správnosti alebo drobností všetkého, čo niekto povie.[5]

  • Najjednoduchšie to môže byť pri spoločenských udalostiach, ako sú večere, malé stretnutia alebo skupinové aktivity.
  • Skúste povedať: „Navrhujem, aby sme sa na večer všetci odpojili a užili si spoločnosť toho druhého. Môžeme si odložiť mobilné telefóny, aby nás nerozptyľovali sociálne médiá, textové správy alebo vyhľadávanie vecí?“
  • Môžete dodať, že každý by si mal nechať zapnuté zvonenie, aby ho bolo možné kontaktovať v prípade núdze.


Povedzte osobe, čo si myslíte. Ak nič iné nezaberie, môžete zvážiť, či sa s danou osobou porozprávate o jej konaní. Povedzte im, že vás to trápi. Vysvetlite, že by ste sa chceli sústrediť na rozhovor a výmenu názorov namiesto dokonalých faktov alebo správneho uvedenia každého detailu.[6]

  • Môžete zvážiť, či im poviete, že máte pocit, že byť počas rozhovoru na mobile je neslušné, alebo že sa vám nepáči, že vás kontrolujú, akoby vám nedôverovali.
  • Môžete napríklad povedať: „Veľmi mi vadí, keď počas našich rozhovorov všetko kontrolujete. Vyvoláva to vo mne pocit, že všetko, čo poviem, je zlé, a vyťahuje vás to z rozhovoru. Chcel by som sa s vami len rozprávať a vymieňať si názory, nie vyhľadávať všetko, čo povieme.“

Používajte výroky „ja“. Keď sa s druhou osobou rozprávate o tomto probléme, mali by ste vyjadriť svoj názor bez toho, aby to znelo, že ju odsudzujete. „Ja“ výroky sú také, v ktorých sa používa „ja“ a „mňa“ namiesto „ty“ a „ty si.“ Tie vám môžu pomôcť vyjadriť svoj názor bez obviňovania alebo osočovania druhej osoby.

  • Namiesto toho, aby ste povedali: „Stále spochybňuješ to, čo hovorím,“ môžete povedať: „Oceňujem, keď sa rozhovory netočia okolo neustáleho overovania faktov.“

Metóda 3 z 3: Riešenie motívov, ktoré stoja za preverovaním faktov


Zistite motívy, ktoré stoja za overovaním faktov. Ak je to možné, skúste zistiť, prečo si osoba počas každého rozhovoru overuje fakty. Chcú sa ukázať ostatným ľuďom a pôsobiť kompetentnejšie? Alebo sa snažia byť súčasťou rozhovoru a cítia sa neisto, pokiaľ ide o ich vedomosti?[7]

  • To, či je osoba nezdvorilá alebo nie, môžete vo všeobecnosti zistiť podľa tónu jej hlasu a spôsobu, akým v rozhovore používa overovanie faktov.
  • Ak sa niekto správa hrubo, budete s ním jednať inak, ako keď je neistý.


Porozprávajte sa s danou osobou o jej hrubom správaní. Ak to osoba, ktorá kontroluje fakty, robí preto, aby bola nezdvorilá, možno ju budete chcieť konfrontovať s jej správaním. Neustále niekoho predbiehanie alebo hľadanie vecí, aby ste boli lepší, nikoho v rozhovore nepoteší.[8]

  • Môžete napríklad povedať: „Neocením, keď všetko, čo poviem, niekto spochybňuje alebo kontroluje na internete. Keď sa to stane, cítim sa ja aj ostatní zle. Môžeme sa porozprávať o tom, ako prísť na miesto, kde sa každý môže cítiť pohodlne pri rozhovore?“

  • Uistite osobu, ak je neistá. Ak sa domnievate, že si osoba overuje fakty, pretože je neistá alebo si nie je istá témami, porozprávajte sa s ňou. Povedzte im, že nemusia overovať fakty a byť úplne znalí témy. Uistite osobu, že chcete počuť jej myšlienky namiesto toho, čo si prečítala na internete.[9]

    • Povedzte napríklad danej osobe: „Viem, že si overujete fakty a snažíte sa byť vo všetkom presný. Toho sa neobávame. Chceme sa s vami rozprávať, nie aby ste počas rozhovoru telefonovali. Radšej si vypočujeme vaše názory ako niečo, čo ste si prečítali na internete.“
  • Odkazy