3 spôsoby, ako utíšiť smútiacu osobu

Môže byť ťažké vedieť, čo povedať a čo robiť, keď niekto smúti. Chcete ich podporiť a pomôcť im cítiť sa lepšie, ale možno neviete, ako ich môžete utešiť. Vedieť, ako zvládnuť túto chúlostivú situáciu, môže byť ťažké, ale smútiaceho človeka môžete utešiť, ak mu ponúknete upokojujúce slová, vyjadríte mu svoju podporu a budete mu naďalej poskytovať útechu.

Metóda 1 z 3: Ponúkanie slov útechy


Priznajte si smrť. Keď uvidíte smútiacu osobu, dajte jej najavo, že viete o jej úmrtí.[1]
Dôveryhodný zdroj
HelpGuide
Nezisková organizácia zameraná na poskytovanie bezplatných, na dôkazoch založených zdrojov v oblasti duševného zdravia a wellness.
Prejsť na zdroj
Alebo im dokonca pošlite správu alebo im zavolajte. Snaha vyhnúť sa priamym slovám môže veci ešte viac znepríjemniť. Priznanie úmrtia otvára človeku dvere k tomu, aby sa na vás obrátil s prosbou o útechu.

  • Úmrtie člena rodiny suseda môžete potvrdiť slovami: „Bolo mi ľúto, keď som sa dozvedel, že vaša sestra zomrela.“


Premyslite si formulácie. Ak niekto zomrel násilnou smrťou, vyhnite sa slovám ako „zavraždený“ alebo „dobodaný“, ktoré ľuďom len pripomínajú, aká hrozná smrť to bola. Držte sa tvrdenia, že zomreli. Ak išlo o samovraždu, povedzte, že „zomreli“ alebo „zomreli na samovraždu“.“

  • Ak napríklad susedov syn zahynul pri lúpežnom prepadnutí, môžete mu ponúknuť podporu slovami: „Počul som o tom, ako váš syn zomrel. To je hrozné.“
  • V prípade samovraždy sa k nej správajte ako ku každej inej tragickej a neočakávanej smrti – čo samovražda je. Nikdy nenaznačujte, že samovražda je sebecký čin, ani inak nehovorte zle o zosnulom. Vyhnite sa tiež obviňovaniu blízkych, že si nevšimli príznaky.
  • Vyhnite sa rozprávaniu o tom, „čo by bolo, keby“, napríklad o tom, že zosnulý by ešte žil, keby vyhľadal terapiu alebo keby v ten deň neopustil dom. Vytváranie hypotetických situácií len zvyšuje pocity viny a bezmocnosti u tých, ktorí ich poznali.


Ukážte svoj úprimný záujem a potvrdiť ich pocity. Utešte ich tým, že im dáte najavo, že vám na nich a ich strate záleží. Buďte úprimní a úprimní v tom, čo hovoríte. Empatia im ukáže, že ste tu, aby ste ich v tomto období podporili.[2]

  • Používajte jemný, súcitný tón hlasu a ak je to možné, pomenujte zosnulú osobu menom.[3]
  • Ak napríklad zomrel manžel vašej členky cirkvi, môžete povedať niečo ako: „Viem, že Manuel bol pre teba dôležitý. Viem, že vás nemôžem zbaviť bolesti, ale je mi veľmi ľúto vašej straty.“
  • Snažte sa vyhnúť frázam ako „Boh potreboval ďalšieho anjela“ alebo „Smútok časom vyprchá“.“ Môžu spôsobiť, že budete znieť necitlivo voči bolesti smútiacej osoby.
  • Skúste vety ako „To je naozaj šokujúce a úprimne neviem, čo mám povedať“, „Je mi to veľmi ľúto“ a „To musí byť naozaj ťažké“.“


Ponúknite konkrétnu podporu. Pýtajte sa: „Čo môžem urobiť, aby som pomohol??“ nemusí byť nápomocné, pretože keď človek smúti, je často príliš zdrvený na to, aby vôbec premýšľal o odpovedi. Utešujte ich tým, že im ponúknete veci, o ktorých viete alebo si myslíte, že by mohli byť práve teraz užitočné.[4]

  • Myslite na praktické veci, s ktorými by mohli využiť pomoc, ako je varenie, upratovanie, opatrovanie detí alebo starostlivosť o domáce zviera.
  • Môžete napríklad povedať susedovi: „V piatok prinesiem lasagne. Radšej bez korenia, že??“
  • Ponúknite im svoju podporu, ale netlačte sa na nich. Ponúknite podporu dvakrát. Ak aj napriek tomu odmietajú, dajte im najavo, že ponuka stále platí, ak si to rozmyslia.
  • Ak napríklad smútiaci priateľ povedal, že nechce poznámky z hodiny, môžete povedať: „Určite? Nemám nič proti tomu, aby ste ich priviedli.“ Ak aj tak odmietne, povedzte: „Dobre, ale ak si to rozmyslíš, daj mi vedieť.“
  • Ak chcete pomôcť, ale neviete, čo robiť, požiadajte niekoho blízkeho o návrhy, ako môžete smútiacu osobu podporiť.


Podeľte sa o spomienky. Rozprávanie o blízkej osobe, ktorá zomrela, môže byť užitočným spôsobom, ako si pripomenúť túto osobu a rozvinúť porozumenie svojim pocitom.[5]
Dôveryhodný zdroj
Americká psychologická asociácia
Vedúca vedecká a profesijná organizácia licencovaných psychológov
Prejsť na zdroj
Ak ste zosnulú osobu poznali, môže smútiacu osobu potešiť, ak sa s ňou podelíte o spomienky, ktoré máte. Vedomie, že na zosnulého myslíte a že si na neho spomínate, pomôže smútiacemu vyrovnať sa s touto situáciou.[6]

  • Ak napríklad zomrel brat vašej najlepšej kamarátky, môžete povedať: „Bol to skvelý tenista. Mohol by som vám povedať jednu z mojich najobľúbenejších spomienok na neho na ihrisku?“
  • Spomienky nech sú pozitívne a krátke. Chcete smútiacu osobu utešiť, nie ju ohromiť, unudiť alebo rozrušiť.
  • Môžete napríklad povedať priateľovi jednu alebo dve zábavné príhody o jeho bratovi a potom presunúť rozhovor ďalej.
  • Buďte chápaví, ak ešte nie sú pripravení podeliť sa o spomienky.

Metóda 2 z 3: Prejavenie podpory


Počúvajte k nim. Niekedy smútiacu osobu upokojuje, keď hovorí o tom, ako sa cíti, alebo sa podelí o spomienky, ktoré má na zosnulého. Nemusia nevyhnutne chcieť, aby ste niečo urobili alebo povedali, len chcú a potrebujú, aby ich niekto prezentoval a počúval.

  • Ukážte, že venujete pozornosť tým, že sa počas rozprávania postavíte tvárou k osobe a nadviažete s ňou očný kontakt.
  • Odstráňte rušivé vplyvy, aby ste mohli počúvať bez vyrušovania. Vypnite hudbu, odložte prácu a elektronické zariadenia dajte na tichý režim.
  • Namiesto premýšľania o tom, ako by ste mali reagovať, sa sústreďte na to, aby ste počuli, čo hovoria.
  • Dovoľte im hovoriť a povzbudzujte ich v tom.[7]
    Pýtajte sa otvorené otázky, aby ste im dali najavo, že ich počúvate, a povzbudili ich k rozprávaniu.
  • Môžete sa napríklad spýtať svojho partnera na cvičenie: „Aká je tvoja najkrajšia spomienka na tetu?“


Nechajte ich vyplakať sa. Môže vám to byť trochu nepríjemné, ale nechať smútiacu osobu vyjadriť svoje pocity je pre ňu dobré. Ak je to potrebné, dovoľte osobe vypustiť niekoľko sĺz, kričať alebo kričať. Možno ani nemusíte nič povedať. Samotná prítomnosť ich upokojuje.

  • Možno budete chcieť povedať veci ako: „Je v poriadku, keď to dáte najavo“ alebo „Som tu pre vás“.“
  • Ak je to na verejnom mieste, dajte zvedavcom najavo, že len smútia a že nepotrebujú žiadnu pomoc.
  • Ak je to potrebné, pokúste sa smútiacu osobu premiestniť niekam, kde môže smútiť bez divákov.
  • Uistite sa, že sú na bezpečnom mieste. Ak je to možné, odstráňte všetko, čo by im mohlo ublížiť (alebo čo by mohli použiť, aby si ublížili) v prípade, že sa veľmi rozrušia.
  • Ak sa rozrušia natoľko, že sa obávate o ich bezpečnosť, zavolajte pomoc.


Očakávajte výkyvy nálad. Proces smútenia je u každého človeka iný. Niektoré pocity, ako napríklad hnev, vina, smútok, zúfalstvo, nádej a prijatie, sú však normálne a bežné pre smútok.[8]
Smútiacemu človeku pomôžete lepšie utíšiť, ak si nebudete brať jeho výkyvy nálad osobne.

  • Ak povedia niečo zlé alebo zraňujúce, pamätajte, že to hovorí smútok, nie človek. Ak vôbec budete musieť komentár riešiť, môžete sa mu venovať neskôr.
  • Ak na vás napríklad vaša priateľka bezdôvodne vyletí, môžete počkať niekoľko minút a potom povedať: „Viem, že si to, čo si povedala, nemyslela vážne, ale zranilo to moje city.“ Ak sa vám priateľka vyhne, môžete ju.“
  • Ak potrebujete, urobte si od danej osoby krátku prestávku. Zhlboka sa nadýchnite a pripomeňte si, že sa tak nechce správať.


Buďte pri tom, aby sa spoločne zabavili, ak chcú. Niekedy sa ľudia môžu chcieť o tom porozprávať, ale niekedy sa môžu chcieť aj odreagovať a na chvíľu sa jednoducho zabaviť. Ak áno, nech o tom nehovoria a robia niečo zábavné, napríklad idú na zmrzlinu alebo sa hrajú so zvieratkom.

Metóda 3 z 3: Pokračovanie v poskytovaní útechy


Poskytnite im čas na smútenie. Každý človek je iný, takže aj procesy smútenia sú odlišné. Niektorí môžu smútiť relatívne krátky čas, niektorí môžu smútiť, čo sa zdá byť dlhým časom. Utešujte smútiacu osobu tým, že jej umožníte, aby si vzala čas, ktorý potrebuje na vyrovnanie sa so svojou stratou.[9]

  • Pravidelne ich kontrolujte. Nepozerajte sa len na to, ako sa im darí bezprostredne po strate, kontrolujte ich aj v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch.
  • Uvedomte si spúšťacie dni, ako sú narodeniny, výročia a sviatky, ktoré môžu byť pre smútiacu osobu obzvlášť ťažké.
  • Snažte sa byť im k dispozícii, aby ste ich podporili v týchto dňoch a okolo nich.
  • Napríklad výročie úmrtia otca vášho partnera by ste si mohli nechať od ostatných udalostí odstup.


Získajte ich pre aktivitu. Smútiaceho človeka môžete utešiť a pomôcť mu uzdraviť sa tým, že ho zapojíte do nejakej aktivity. Či už ide o návrat k rutinným činnostiam, ktoré robili predtým, alebo o zoznámenie s niečím novým, zapojenie do aktivít im môže pomôcť rozptýliť ich pozornosť, vyplniť čas a zlepšiť náladu.

  • Pozvite ich na prechádzku, jazdu na bicykli, cvičenie jogy alebo hru stolného tenisu. Fyzická aktivita je dobrá pre telo aj pre myseľ.
  • Navrhnite, aby ste sa vy dvaja stali niekde dobrovoľníkmi alebo sa zúčastnili na spoločenskom podujatí pre dobrú vec.
  • Poskytovanie pomoci komunite môže smútiacemu človeku pomôcť, aby sa opäť cítil spojený so svetom.
  • Navštevovať s nimi podpornú skupinu pre smútiacich. Môže im pomôcť byť v spoločnosti iných ľudí, ktorí prežívajú rovnaké pocity a problémy ako oni.


Vytvorte podporný tím. Smútiaca osoba môže potrebovať podporu a útechu na určitý čas a vy by ste jej nemali a pravdepodobne ani nemôžete pomôcť so všetkým, čo môže potrebovať. Určite niekoľko priateľov a rodinných príslušníkov, ktorí sú ochotní a schopní smútiacemu človeku časom pomôcť.[10]

  • Skúste zorganizovať pár ľudí, ktorí sa môžu striedať pri kontrole smútiacej osoby.
  • Možno každý týždeň jeden z vás zavolá danej osobe, aby ju skontroloval, a informuje zvyšok skupiny, ako sa veci majú.
  • Ak si všimnete niečo, čo vás znepokojuje, poraďte sa s ostatnými členmi skupiny. Požiadajte ich, aby urobili to isté.
  • Napríklad, ak si všimnete, že vaša spolubývajúca už niekoľko dní nejedla, mohli by ste to oznámiť jej rodičom alebo súrodencom, aby ste jej všetci mohli pomôcť so smútkom.

  • Povzbuďte ich, aby vyhľadali odbornú pomoc. Niekedy môže smútok spôsobovať väčšiu bolesť, ako človek dokáže zvládnuť sám, alebo dokonca s podporou priateľov a rodiny. Ak sa niekto, koho poznáte, snaží vyrovnať so svojím smútkom, je dôležité povzbudiť ho, aby vyhľadal odbornú pomoc, napríklad návštevu terapeuta.[11]

    • Skúste jej ponúknuť, že ju vezmete k jej rodinnému lekárovi a získate odporúčanie, alebo jej ponúknite pomoc pri hľadaní terapeuta, s ktorým by sa mohla porozprávať.
    • Môžete skúsiť povedať niečo ako: „Zdá sa, že sa trápite a ja by som vám rád pomohol, ak môžem. Boli by ste ochotní dovoliť mi, aby som vám dohodol stretnutie s vaším lekárom?“
  • Odkazy