3 spôsoby, ako zistiť, či je písmeno v konkrétnom slove nemé

Väčšina jazykov, ktoré používajú fonetickú abecedu, sa číta a vyslovuje pomerne ľahko, keď poznáte pravidlá. Jednoducho poviete, čo vidíte. Niektoré jazyky, ako napríklad angličtina a francúzština, však používajú veľa nemých písmen. Ide o písmená, ktoré sa píšu, ale nevyslovujú. Tieto písmená často zostali z čias, keď sa slovo vyslovovalo inak ako dnes.[1]
Nemé písmená si môžete osvojiť tak, že sa naučíte pravidlá jazyka a zapamätáte si bežné slová s nemými písmenami. Ak si stále nie ste istí, či je písmeno v slove nemé, môžete si vyhľadať výslovnosť alebo sa opýtať plynulo hovoriaceho.

Metóda 1 z 3:Učenie sa jazykových pravidiel


Pozrite si príručku výslovnosti. Vezmite si jazykovú učebnicu alebo si na internete vyhľadajte príručku, ktorá sa zameriava na pravidlá výslovnosti v jazyku, ktorý vás zaujíma. Dobrá príručka výslovnosti by mala mať časť venovanú nemým písmenám.

  • Môžete vyskúšať jazykovú príručku výslovnosti, ktorá využíva text aj zvuk, napr Ako správne vyslovovať francúzštinu Stanley Connell.
  • Možno nájdete na internete aj sprievodcu výslovnosťou nemých písmen, ako je tento podrobný príklad z angličtiny z Kent State University.


Zistite, ktoré písmená sú najčastejšie nemé. V závislosti od jazyka, s ktorým pracujete, sa jednotlivé písmená môžu často alebo vždy nevyslovovať. Napríklad:

  • H je vo francúzštine vždy nemé.[2]
  • V angličtine, ak slovo nasleduje vzor CVCV (spoluhláska – samohláska – spoluhláska – samohláska), koncové E je takmer vždy nemé.


Prečítajte si pravidlá, kedy sú písmená nemé a kedy vyslovované. Niekedy sa písmená, ktoré sú v jazyku bežne nemé, vyslovujú za zvláštnych okolností. Napríklad mnohé spoluhlásky na konci slov vo francúzštine sú zvyčajne nemé. Môžu sa však vyslovovať, ak po nich nasleduje slovo, ktoré sa začína samohláskou.[3]

  • E.g.: V slove „les grands arbres“ vyslovujte S v slove „grands.“ V slove „le gros livre“ NEVYSLOVUJTE S v slove „gros.“
  • Podobný jav sa môže vyskytnúť v niektorých dialektoch angličtiny. Napríklad koncové R sa v britskej angličtine môže vysloviť, ak sa nasledujúce slovo začína samohláskou. E.g.: V slove „the baker“ je R v slove „baker“ nemé. V slove „pekár a ja“ sa vyslovuje písmeno R.


Pozrite si rozdiely vo výslovnosti v rôznych nárečiach. Aj v rámci jedného jazyka sa pravidlá môžu líšiť v závislosti od prízvuku alebo dialektu. Napríklad R na konci slova sa môže vyslovovať v mnohých dialektoch americkej angličtiny, ale nie v britskej angličtine.[4]

  • E.g., slovo „baker“ sa vyslovuje ˈbeɪ.kər (bay-kah) v britskej štandardnej angličtine a ˈbeɪ.kɚ (bay-ker) v štandardnej americkej angličtine.
  • V kanadskej francúzštine sa spoluhlásky, ktoré sa zvyčajne vyslovujú v metropolitnej francúzštine, môžu v bežnej reči vynechať. Napríklad „la“ môže byť len „a“.

Metóda 2 z 3:Zapamätanie si spoločných slov a vzorov


Zapamätajte si najčastejšie sa vyskytujúce vzory nemých písmen. Nemé písmená sa často vyskytujú v určitých častiach slova (napr.g., na konci) alebo v bežných kombináciách s inými písmenami. Jedným z dobrých spôsobov, ako zistiť, či je písmeno nemé, je zapamätať si bežné vzory alebo pravidlá v konkrétnom jazyku.

  • Napríklad v angličtine je GH zvyčajne nemé (ako v slovách „right“, „eight“ alebo „neighbor“). Tak je to aj s k v KN (pozri „knee“, „know“, „knock“).
  • Pozrite si príručku o výslovnosti a venujte nejaký čas zapamätaniu si najčastejších vzorov alebo kombinácií nemých písmen.


Naučte sa jednotlivé slová s nemými písmenami. Okrem zapamätania si bežných výslovnostných vzorov si možno budete musieť zapamätať aj jednotlivé slová s nemými písmenami. Je to dôležité najmä v hybridných jazykoch, ako je angličtina, kde sa niektoré slová neriadia bežnými „pravidlami“ výslovnosti.“ Napríklad, zatiaľ čo hláska H na začiatku anglického slova sa zvyčajne vyslovuje, v slovách ako „hour“, „honor“ a „herb“ je nemá.“

  • Napíšte si zoznam bežných slov, ktoré obsahujú nemé písmená. Zoznam týchto slov môžete nájsť aj na internete alebo v jazykovej učebnici.[5]


Vyrobte si kartičky. Flashcards sú skvelou pomôckou na zapamätanie si slovnej zásoby a výslovnosti. Zo zoznamu slov s nemými písmenami zostavte kartičky. Urobte si kvíz s kartičkami alebo si ich precvičte s priateľom alebo študijným partnerom.

  • V prípade kartičiek so slovami môžete slovo napísať na jednu stranu a na druhej strane ho foneticky vyhláskovať (napr.g., „Chartreux“ na prednej strane, „shartru“ na zadnej strane).


Dávajte pozor na výnimky. Aj keď poznáte „pravidlá“ na rozpoznávanie nemých písmen v konkrétnom jazyku, vždy sa nájdu výnimky. Pozrite si jazykovú príručku alebo príručku výslovnosti, či sa v nej nenachádzajú slová, ktoré sa bežne nesprávne vyslovujú, pretože nedodržiavajú očakávaný vzor používania nemých písmen.

  • Napríklad v angličtine slová „cough“ a „tough“ porušujú obvyklý vzor nemého GH. V týchto slovách sa GH vyslovuje so zvukom „F“ na rozdiel od nemého, ako je to v slovách „right“ alebo „weigh.“

Metóda 3 z 3:Vyhľadávanie výslovnosti slov


Overte si fonetický pravopis v slovníkovom hesle. Ak si naozaj nie ste istí, či sa písmeno v konkrétnom slove vyslovuje alebo nevyslovuje, môžete to zistiť vyhľadaním výslovnosti daného slova v slovníku. Všimnite si však, že v mnohých slovníkoch sa používa medzinárodná fonetická abeceda (IPA), ktorá ukazuje, ako sa slovo vyslovuje. Ak neviete, ako sa číta IPA, vyhľadajte si v slovníku kľúč k výslovnosti.[6]


Vyhľadajte si výslovnosť slova na internete. Mnohé online slovníky alebo jazykové príručky poskytujú zvukové ukážky, takže si môžete vypočuť, ako sa slovo vyslovuje. Napríklad online slovník Cambridge Dictionary of English poskytuje zvukovú výslovnosť slov, ako aj hláskovanie podľa IPA. Na stránkach, ako je Wikislovník alebo YouTube, môžete nájsť aj zvukové príručky výslovnosti.


  • Spýtajte sa plynulo hovoriaceho daného jazyka, ako sa slovo vyslovuje. Ak poznáte niekoho, kto pozná daný jazyk a dané slovo, môžete sa ho opýtať, ako sa vyslovuje. Skúste sa opýtať niekoho, kto plynule hovorí jazykom, do ktorého dané slovo patrí. Môžete sa opýtať niekoho, kto hovorí týmto jazykom ako svojím prvým jazykom alebo kto tento jazyk vyučuje.

    • Ak je slovo obzvlášť odborné alebo nejasné, priemerný používateľ jazyka ho nemusí poznať. Napríklad mnohí anglicky hovoriaci nemusia vedieť, že CH je nemé v slove „chthonic.“[7]
  • Odkazy