3 spôsoby overovania vedeckých poznatkov, ktoré ste si prečítali

Overovanie vedeckých poznatkov, ktoré ste si prečítali, môže byť zložité. Po prečítaní vedeckej publikácie skontrolujte základné predpoklady a hľadajte vnútornú konzistenciu. Vyhľadajte si odkazy a štúdie, na ktorých bola publikácia založená, a porozprávajte sa s vedcom v príslušnej oblasti pre ďalšie overenie a objasnenie. Ušetrite si veľa času a energie tým, že si vyberiete len kvalitné zdroje publikované v recenzovaných (odborníkmi hodnotených) časopisoch, vládami a dôveryhodnými neziskovými organizáciami.

Metóda 1 z 3: Kontrola zdrojov


Pri čítaní si všímajte overiteľné fakty. Bez ohľadu na to, či ide o vedecký článok, knihu alebo webovú stránku, prečítajte si celý text. Pri čítaní venujte pozornosť detailom. Zapíšte si alebo si urobte mentálnu poznámku o veciach, ktoré sú mätúce alebo nejasné. Pomocou zvýrazňovača alebo pera podčiarknite, zakrúžkujte alebo zvýraznite fakty, ktoré sa dajú overiť.[1]

  • Overiteľné fakty sú tie, ktoré sú založené na objektívnej realite, a nie na názoroch, domnienkach alebo nepodložených presvedčeniach.


Konzultovať referenčné údaje. Každá overiteľná veda sa spolieha na prácu iných vedcov, ktorá potvrdzuje jej dôveryhodnosť a inšpiruje k ďalším štúdiám. Jedným zo spôsobov, ako si overiť vedecké poznatky, ktoré ste si prečítali, je sledovať informácie uvedené v poznámkach pod čiarou v štúdii. Skontrolujte odkazované zdroje, aby ste sa uistili, že ich závery a štatistiky sa zhodujú so závermi a štatistikami uvedenými vo vedeckej literatúre, ktorú sa snažíte overiť.[2]

  • Ak čítate vedu v populárnej publikácii, zdroje sa budú uvádzať skôr v texte ako v poznámkach pod čiarou alebo na konci textu.
  • Neodborné zdroje by mali opisovať konkrétne štúdie, ale nemusia menovite odkazovať na publikovaný recenzovaný článok. Môžu tiež odkazovať na určitých vedcov alebo autorov alebo na názvy vedeckých časopisov, v ktorých vyšli príslušné publikácie. Použite tieto informácie na vyhľadanie ďalších informácií, kedykoľvek je to možné.
  • Môžete sa tiež obrátiť na prehľadové články, v ktorých sú zhrnuté všetky predchádzajúce poznatky z danej oblasti.


Porozprávajte sa s vedcom. Ak ste zmätení z vedeckých poznatkov, ktoré ste si prečítali, obráťte sa na príslušného vedca, aby vám ich pomohol overiť. Ak si napríklad chcete overiť astronomickú správu, ktorú ste si prečítali, môžete sa obrátiť na astronóma. Ak si chcete overiť fyzikálnu problematiku, obráťte sa na profesora fyziky.[3]

  • Keď ste objavili niekoho, kto vám pomôže overiť si prečítané vedecké poznatky, kontaktujte ho a položte mu svoju otázku. Pri komunikácii s profesionálnymi vedcami buďte vždy zdvorilí a profesionálni.
  • Najlepšie bude, ak sa skontaktujete s viacerými odborníkmi v oblasti vedy, ktorú ste si prečítali. Získate tak rôzne názory na to, či sú vedecké poznatky, ktoré ste si prečítali, presné.

Dávajte si pozor na červené vlajky. Keď čítate zdroje, mali by ste si dať pozor na niektoré červené vlajky, ktoré môžu naznačovať, že zdroj nie je spoľahlivý. Ak vidíte niektorú z nasledujúcich červených vlajok, buďte pri používaní zdrojového materiálu mimoriadne opatrní:[4]

  • Zdroj nebol uvedený inde.
  • Autor nenapísal nič iné ako jeden zdroj.
  • Autor väčšinou cituje sám seba.
  • Zistenia autora neboli zopakované inde.

Metóda 2 z 3:Druhý, pozorný pohľad


Pozrite sa na deklaratívne výroky. Ak čítate vedu, ktorá obsahuje veľa deklaratívnych tvrdení (napríklad „Je to veľké“) a je málo kvantifikovateľných (na číslach založených) údajov, vyhnite sa im. Overiteľná veda bude pri uvádzaní výsledkov používať konkrétne čísla, merania a veľkosti.[5]


Skontrolujte použité výrazy. Dávajte si pozor na nejasný alebo nepresný jazyk. Podobne sa vyhýbajte vedeckým poznatkom, ktoré používajú bežné vedecké termíny novým spôsobom. Overiteľná veda bude používať termíny, ktorým by ostatní vedci v tejto oblasti ľahko porozumeli.[6]

  • Ak napríklad veda, ktorú čítate, hovorí: „Vedomie srdca vás vylieči, keď budete pripravení,“ môžete ju pokojne odmietnuť, pretože nie je známe, že by „vedomie srdca“ liečilo ľudské telo.


Dávajte si pozor na fakty, ktoré sú uvedené absolútne. Mnohé vedecké otázky sú vyriešené a sú vyriešené už mnoho rokov. Napríklad vedecké poznatky, ktoré čítate, môžu obsahovať jasné a kategorické vysvetlenia týkajúce sa toho, prečo hviezdy svietia alebo prečo rastú stromy. Niektoré vedecké otázky sú však stále otvorené na skúmanie a odpovede na ne sú menej jasné. Ak veda, ktorú čítate, obsahuje absolútne uvedené fakty, za ktorými je len málo alebo žiadny potvrdzujúci výskum, mali by ste to považovať za červenú vlajku.[7]

  • Napríklad vedecké chápanie toho, prečo snívame, je stále nedokonalé. Ak teda vo vedeckej publikácii, ktorú čítate, stojí: „Toto je dôvod, prečo snívame“ namiesto opatrnejšieho tvrdenia typu „Toto môže byť dôvod, prečo snívame“ alebo „Toto by mohol byť dôvod, prečo snívame“, buďte opatrní.


Hľadajte vnútorné nezrovnalosti. Ak vedecký výskum, ktorý čítate, obsahuje grafy a štatistiky, ktoré sa nezhodujú so závermi autora, môžete publikáciu považovať za chybnú. Podobne, ak vedecká práca, ktorú čítate, obsahuje dva závery, ktoré si protirečia, alebo dva údaje, ktoré si navzájom odporujú, vedecká práca by sa mala považovať za nedôveryhodnú.[8]

Metóda 3 z 3:Potvrdenie informácií inde


Vyberte si dôveryhodné publikácie. Kvalitná veda môže pochádzať od dôveryhodných vlád, univerzít, jednotlivcov, recenzovaných časopisov a niektorých neziskových organizácií. Pri kontrole kvality knihy alebo článku by ich mal napísať niekto, kto má vo svojom vednom odbore značné skúsenosti. Ak čítate vedecký článok alebo učebnicu, vedec, ktorý je ich autorom, by mal mať doktorát a dlhoročné skúsenosti na univerzite alebo vo výskumnej inštitúcii.[9]

  • Laické publikácie bude, samozrejme, pravdepodobne písať niekto bez doktorátu. Autor môže byť dokonca študentom. Ak je laická publikácia dôveryhodná, môžete ju považovať za spoľahlivý zdroj.
  • Výber vysokokvalitných zdrojov znamená, že niekto pre vás overil vedecké poznatky ešte predtým, ako ste si ich prečítali.
  • Niektoré citačné databázy uvádzajú, koľkokrát bol zdroj citovaný akademickými pracovníkmi. Čím viac bol zdroj citovaný, tým je dôveryhodnejší.[10]


Používajte len zdroje, ktoré sú bez zjavnej zaujatosti. Nekvalitné zdroje sú tie, ktoré majú osobný záujem na vedeckých výsledkoch alebo údajoch, ktoré overujú alebo vyvracajú. Ak napríklad čítate vedecké poznatky, ktoré produkuje spoločnosť vyrábajúca fosílne palivá v súvislosti so znečisťujúcim vplyvom ich výrobkov, spoločnosť produkuje vedecký výskum, ktorý by mohol priamo ovplyvniť jej osud. V takejto situácii by ste mali byť k údajom skeptickí.[11]

  • Dobré zdroje poskytujú vysoký stupeň transparentnosti a obsahujú vyhlásenia o zdrojoch financovania. Uvedú sa aj mená všetkých účastníkov vedeckého výskumu.

  • Porovnajte vedecké informácie, ktoré ste si prečítali, s inými publikáciami na danú tému. Jedným zo spôsobov, ako si overiť vedecké informácie, ktoré ste si prečítali, je porovnať ich s inými zdrojmi na danú tému. Po prečítaní vedeckého článku alebo publikácie vyhľadajte danú tému v encyklopédii alebo inom dôveryhodnom texte. Takto sa dozviete, aký je konsenzuálny názor na túto tému.[12]

    • Porovnanie vedeckých poznatkov, ktoré ste si prečítali, s mnohými inými publikáciami vám pomôže určiť, či sú prečítané vedecké poznatky v súlade s hlavným prúdom vedeckého myslenia.
  • Odkazy