3 spôsoby písania užitočných poznámok v knihe

Vždy, keď čítate náročnú knihu, je potrebné urobiť si niekoľko poznámok. V skutočnosti vždy, keď chcete naozaj študovať alebo sa učiť z textu, môže byť vytváranie poznámok priamo v knihe vynikajúcim nástrojom na učenie. K týmto poznámkam sa môžete vrátiť, keď sa budete učiť, písať esej alebo diskutovať o tomto texte na hodine. A ak si naozaj naozaj nechcete robiť poznámky do knihy (alebo to nedokážete), môžete na dosiahnutie podobného efektu použiť aj samolepiace bločky.

Metóda 1 z 3:Zvýrazňovanie alebo podčiarkovanie častí textu


Označte text ceruzkou, perom alebo farebnými fixkami s jemným hrotom. Hoci zvýrazňovač môže byť prvou vecou, po ktorej siahnete, keď si robíte poznámky v knihe, nemusí to byť najefektívnejšia možnosť. Zvýrazňovač má dve nevýhody: po prvé, môžete byť v pokušení zvýrazniť príliš veľa textu a po druhé, so zvýrazňovačom nemôžete robiť poznámky ani iné typy poznámok. Skúste použiť ceruzku, pero alebo (najlepšia voľba) farebné fixky s jemným hrotom namiesto (alebo možno aj ako doplnok) zvyčajného zvýrazňovača.

  • Jednou z dôležitých výhod používania ceruzky je možnosť vymazania! Používajte ceruzku, ak ste náchylní robiť chyby alebo ak chcete mať možnosť neskôr svoje poznámky odstrániť.


Podčiarknite si v úryvku tematickú vetu. Namiesto toho, aby ste si podčiarkli celú pasáž, snažte sa podčiarknuť iba tematickú vetu daného odseku. Nielenže sa tak budete môcť efektívnejšie vracať k svojim poznámkam, ale venovať čas identifikácii tematickej vety úryvku je výborný spôsob, ako sa naučiť a upevniť si to, čo viete.


Vyhnite sa označovaniu veľkých objemov textu. Vždy, keď sa snažíte pracovať s textom, môže byť lákavé myslieť si, že takmer všetko je dôležité. Jednou z častých chýb je, že čitatelia zvýrazňujú alebo podčiarkujú veľmi rozsiahly text. Odolajte tomuto nutkaniu, pretože vám to len sťaží návrat k poznámkam. Namiesto toho podčiarknite len to, čo je najdôležitejšie, napríklad kľúčové slová alebo kľúčové citáty.[1]


Používajte systém farieb. Aby ste si uľahčili spätné prezeranie poznámok a rýchle pochopenie, možno budete chcieť použiť nejaký systém farebného označovania. Napríklad oranžovou farbou môžete označiť všetky nové slovíčka, modrou farbou môžete označiť konkrétnu tému eseje, ktorú píšete, a zelenou farbou môžete označiť miesta, na ktoré máte otázky.[2]

  • Aby ste nezabudli, urobte si kľúč niekde v knihe alebo na voľnom liste papiera, ktorý je uložený v knihe. Kľúč by mal jasne a stručne uvádzať, čo každá farba znamená.


Zakrúžkujte slová, ktoré nepoznáte. Dôležitým aspektom čítania je rozširovanie slovnej zásoby. Vždy, keď narazíte na slovo, ktoré nepoznáte, zakrúžkujte ho (prípadne použite pero určitej farby) a zistite, čo znamená. Na okraj si môžete napísať aj stručnú definíciu.[3]


Vyhnite sa označovaniu zrejmých vecí. Ďalším spôsobom, ako obmedziť objem poznámok, ktoré si v knihe urobíte, je vyhnúť sa označovaniu vecí, ktoré už poznáte. Ak sa stretnete s pojmom alebo myšlienkou, ktorú už pevne poznáte, aj keď je kľúčová pre celkový zmysel, ktorý autor vyjadruje, neobťažujte sa s jej označovaním.[4]

Metóda 2 z 3:Písanie na okraj


Na okraj napíšte témy. Okrem podčiarknutia (alebo zvýraznenia) dôležitého textu je tiež celkom užitočné zapísať si niekoľko poznámok. Jednou z najlepších poznámok, ktoré môžete urobiť, je jednoducho si na okraj zapísať hlavnú tému (alebo hlavnú myšlienku) časti. (Môže byť tiež užitočné uviesť témy na začiatku kapitol.)

  • Opäť platí, že venovať čas identifikácii tém a hlavných myšlienok je vynikajúcou stratégiou učenia sa.


Vytvorte si systém symbolov. Vytvorte si vlastný systém symbolov, ktoré vám pomôžu pri písaní poznámok. Môžete napríklad použiť otáznik na označenie niečoho, čomu nerozumiete (alebo s čím nesúhlasíte), výkričník na zaznamenanie niečoho, čo vás veľmi zaujalo, trojuholník na označenie posunu v myslení a nakoniec hviezdičku na označenie niečoho veľmi dôležitého.

  • Zvážte možnosť vytvoriť si kľúč k týmto symbolom, aby vám zostali užitočné.


Zaznamenávajte si otázky na okraj. Dôležitou súčasťou učenia je schopnosť identifikovať to, čo neviete, s čím nesúhlasíte alebo čomu úplne nerozumiete. Tieto otázky sú cenným podnetom na diskusiu, najmä ak budete o tomto čítaní hovoriť v triede. (Tieto otázky môžete položiť vyučujúcemu alebo spolužiakom.) Okrem toho vám poskytujú miesta, kde môžete prehĺbiť svoj výskum pomocou alternatívnych zdrojov. Na okraj si zapíšte všetky otázky alebo obavy, ktoré máte v súvislosti s textom.[5]


Nakreslite šípky k súvisiacim myšlienkam. Ak vidíte prepojenie medzi jednou časťou a inou časťou (najmä ak autor toto prepojenie neuvádza explicitne), je dobré nakresliť malú šípku, ktorá toto prepojenie naznačí. Prípadne, ak sa súvisiaca myšlienka objaví na inej strane, môžete si namiesto nej zapísať číslo strany.


Na okraj si napíšte súvislosti s inými autormi. Literárna analýza (alebo akýkoľvek typ analytického myslenia) je o vytváraní súvislostí. Vždy, keď vám počas čítania napadne nejaká súvislosť (s dielom iného autora, s pojmom z iného čítania alebo dokonca s príkladom z vášho osobného života), nájdite si chvíľu času a zapíšte si ju na okraj. Bude to cenné pre budúce eseje, výskum alebo diskusie.[6]

Metóda 3 z 3:Používanie ďalších stratégií


Na konci každej kapitoly si urobte zhrnutie. Po skončení každej kapitoly (alebo podkapitoly) je výborný nápad zastaviť sa a zhrnúť kapitolu vlastnými slovami. Neskladajte si esej. Namiesto toho sa snažte o niekoľko stručných viet. Uľahčí vám to vyhľadávanie konkrétnych myšlienok v knihe, keď sa k nej vrátite.[7]


Používajte samolepiace poznámky. Ak ste si túto knihu požičali od priateľa alebo z knižnice, je najlepšie, ak si do nej nebudete robiť značky. Na dodržiavanie mnohých z týchto stratégií však môžete použiť aj samolepiace bločky. Samolepiace poznámky sa dodávajú v rôznych veľkostiach, takže ich môžete použiť na označenie konkrétnych citátov alebo hlavných myšlienok. Môžete si ich tiež nalepiť na okraje a použiť ich na zapisovanie tém, otázok, symbolov alebo iných poznámok.[8]

  • Samolepiace bločky sa tiež dodávajú v rôznych farbách.
  • Tieto farby môžete využiť vo svoj prospech a vytvoriť si systém farebného označovania poznámok.


Na označenie strán používajte farebné záložky. Podobne ako samolepiace poznámky, farebné záložky sú umiestnené pri okrajoch stránok vašej knihy a po zatvorení knihy vyčnievajú. Tieto záložky slúžia ako malé značky strán, ktoré vám umožnia ľahko prejsť na konkrétnu stranu. Môžete použiť farebné záložky, aby ste si označili dôležité strany. Opäť môžete použiť rôzne farby na označenie miesta konkrétnych tém alebo otázok.[9]


Vytvorte si zoznam novej slovnej zásoby. Ak si nechcete písať do knihy, namiesto krúžkovania nových slovíčok si môžete viesť samostatný zoznam. Môže byť užitočné uviesť číslo strany, na ktorej ste slovo našli, a vyhľadať jeho definíciu v slovníku. Ak čítate román, možno budete chcieť počkať s vyhľadávaním slovíčka až po skončení kapitoly, aby ste neprerušili plynulosť čítania.


Vytvorenie indexu v prednej časti knihy. Keď si budete prechádzať a identifikovať kľúčové témy, môžete si v budúcnosti ušetriť veľa času tým, že tieto údaje použijete na vytvorenie vlastného indexu. Na vnútornej strane prednej strany obálky (alebo na samostatnej strane či indexovej karte) môžete uviesť významné témy a im zodpovedajúce čísla strán. Takto, keď budete hľadať informácie o konkrétnej téme, budete vedieť, kam sa obrátiť.[10]


  • Zopakujte si svoje poznámky. Aby ste zo svojich zápisov vyťažili čo najviac, je dôležité vrátiť sa k nim a prezrieť si ich. Pomôže vám to upevniť si porozumenie materiálu a poskytne vám to možnosť kvízu alebo prehĺbenia vedomostí. Venovali ste čas vytvoreniu vynikajúcich poznámok, nezabudnite ich použiť.
  • Odkazy