3 spôsoby použitia Nor

Spojky ako „ani“ a „alebo“ vám dávajú viac možností na spojenie dvoch viet alebo vytvorenie zoznamov. Často je však ťažké určiť, ktorý z nich použiť. Zatiaľ čo buď/alebo sú kladné, slovo „ani“ je záporná spojka, čo znamená, že čitateľovi niečo chýba. Zvyčajne by ste slovo „ani“ použili v dvojici so slovom „neither“, ale existuje aj niekoľko ďalších spôsobov, ako ho použiť.

Metóda 1 z 3:Používanie slova „ani“ so slovom „ani“


Po slove „ani“ nasleduje vo vete slovo „ani“. Zvyčajne v tej istej vete nasleduje za slovom „ani“ slovo „ani“, ako napr A ani B.“ Táto štruktúra ani/ani spolu tvorí niečo, čo sa nazýva korelatívna dvojica. To znamená, že informácia, ktorú uvádza jeden výraz, je spojená alebo súvisí s informáciou, ktorú uvádza druhý výraz.

  • Tieto dva výrazy možno použiť pri diskusii o činnostiach alebo ich možno použiť pri vymenúvaní podstatných mien. Napríklad: „Nepočúva hudbu, ani ju nehrá,“ alebo „Alex nemá rád ani cukríky, ani koláče.“
  • „Ani“ môže tiež začínať vetu. Ako príklad: „Ani Sarah, ani Jim sa v sobotu nedostanú na večierok.“
  • Na druhej strane, buď/alebo ukazuje, kedy niečo robí vyskytnúť. Napríklad: „Alex chce buď sladkosti, alebo koláč.“ Všimnite si, že táto veta nám hovorí, že Alex má rád obe tieto veci a zje ktorúkoľvek z nich, zatiaľ čo veta ani/ani nám povedala, že Alex nemá rád obe tieto veci.


V rámci zoznamu použite viackrát slovo „ani“. Zvyčajne sa štruktúra ani/ani používa len pri vytváraní negatívneho spojenia medzi dvoma predmetmi alebo činnosťami. Môžete však použiť „ani“, keď hovoríte o viac ako dvoch myšlienkach, ale musíte zopakovať slovo „ani“ za každou položkou v zozname.[1]

  • Všimnite si, že slovo „ani“ sa používa len raz, bez ohľadu na to, koľkokrát použijete slovo „ani.“
  • Neoddeľujte položky v zozname iba čiarkami.
  • Správny príklad: „V obchode nemali ani arašidové maslo, ani želé, ani chlieb.
  • Nesprávny príklad: „V obchode nemali ani arašidové maslo, ani želé, ani chlieb.“


Udržujte paralelné „ani“ a „ani“.[2]
Paralelná štruktúra, ako sa to týka formy ani/ani, znamená, že obe polovice vety sa musia navzájom zhodovať, pokiaľ ide o opisovanú informáciu.

  • Inými slovami, po „ani“ nemôže nasledovať slovesný dej a po „ani“ podstatné meno alebo naopak. Obe väčšiny buď uvádzajú sloveso, alebo uvádzajú podstatné meno.
  • Správny príklad: „Počas nášho výletu sme nevideli ani Gwen, ani Erika.
  • Správny príklad: „Počas nášho výletu sme nevideli Gwen ani sme nehovorili s Erikom.“
  • Nesprávny príklad: „Počas nášho výletu sme nevideli ani Gwen, ani Erika.“


Nepoužívajte „ani“ s „buď“.“ Výrazy „buď“ a „ani“ sa používajú podobným spôsobom, ale „buď“ je pozitívny, zatiaľ čo „ani“ je negatívny. V takomto prípade musíte spájať záporné „ani“ so záporným „ani“ a kladné „buď“ s kladným „alebo“.“

  • Tak ako sa slovo „ani“ vždy spája so slovom „ani“, tak sa slovo „buď“ vždy spája so slovom „alebo“.“
  • Správny príklad: „James ani Rebecca sa nezaujímajú o basketbal.“
  • Správny príklad: „Buď zjedzte zeleninu, alebo vynechajte dezert.“
  • Nesprávny príklad: „Ani nepoznám pravidlá hry, ani ma nezaujíma, že ich poznám.“
  • Nesprávny príklad: „Buď pôjdem do knižnice, alebo si zdriemnem“.“

Metóda 2 z 3:Používanie „ani“ bez „ani“


Používajte „ani“ s inými zápormi. Hoci sa slovo „ani“ takmer vždy používa po slove „ani“, môžete ho použiť aj s inými zápornými výrazmi a stále vytvoriť niečo gramaticky správne.

  • Príklad: „Posledný hosť tu nie je, ani by sme naňho nemali čakať, kým začneme oslavovať.“ alebo „Nikdy nechodil na ryby, ani nemá chuť sa to naučiť.“


Držte sa jedného „ani“, ak ho používate mimo jeho korelačnej dvojice. Ak uvádzate viac ako dva predmety alebo činnosti, oddeľte každú položku v zozname čiarkou a pred poslednú položkou napíšte „ani.“ Každú samostatnú položku v zozname neuvádzajte slovom „ani.“

  • Porovnajte to s použitím slova „ani“ v rámci korelatívnej dvojice ani/ani. Pri použití slova „ani“ musíte pred každou položkou v zozname povedať „ani“. Keď sa používa bez „ani“, mali by ste použiť „ani“ len raz.
  • Správny príklad: Ešte nikdy nezažil radosť, smútok ani hnev s takou vášňou.“
  • Nesprávny príklad: Ešte nikdy nezažil radosť, smútok ani hnev s takou vášňou.“


Rozhodnite sa pre „ani“, ak vaša záporná myšlienka obsahuje sloveso. Existujú prípady, keď by sa po zápornej nálade vo vete malo použiť „alebo“ namiesto „ani“.“ Ak je druhou časťou záporu slovesná veta – dej -, potom je „ani“ správne.

  • Ak je však druhou časťou záporu podstatné meno, prídavné meno alebo príslovkové spojenie, počiatočný zápor sa prenesie do zvyšku vety, čím sa slovo „ani“ stane nadbytočným. V týchto prípadoch by sa namiesto toho malo použiť „alebo“.
  • Správny príklad: „Nikdy nechodí na tréning, ani nepočúva trénera.“
  • Správny príklad: „Nemá rada hudbu ani umenie.“
  • Nesprávny príklad: „Nemá rada hudbu ani umenie“.“


Buďte opatrní pri používaní samotného slova „ani“. Ako záporná spojka sa „ani“ takmer vždy používa na spojenie dvoch myšlienok alebo predmetov vo vete, ktorá má ustálený záporný čas. Technicky môžete použiť „ani“ bez použitia iného negatívneho výrazu, ale robí sa to veľmi zriedkavo.[3]

  • Použitie slova „ani“ samostatne bude zvyčajne pôsobiť strnulo a neprirodzene. Keďže je to tak zriedkavé, mnohí si budú myslieť, že aj vy používate „ani“ nesprávne.
  • Aj keď vo vete nie je žiadny záporný prvok, stále sa musíte uistiť, že myšlienka vyjadrená za slovom „ani“ sa zmysluplne spája s myšlienkou opísanou pred ním.
  • Príklad: „Správa bola vypracovaná načas, ani sa nezdá, že by obsahovala nejaké chyby.“

Metóda 3 z 3:Dodržiavanie gramatických pravidiel


Zhodujte čas slovesa s časom podstatného mena. Podstatné meno v jednotnom čísle vyžaduje sloveso v jednotnom čísle, zatiaľ čo podstatné meno v množnom čísle vyžaduje sloveso v množnom čísle. V opačnom prípade nebudú v zhode.[4]

  • Napríklad „Marie ani Jorge nejdú do kina“ alebo „V hoteli nie sú povolené mačky ani psy“.“


Pozrite sa len na druhé podstatné meno, ak sú časy zmiešané. Niekedy sa v tom istom poradí spája sloveso v jednotnom čísle so slovesom v množnom čísle. Pozrite sa na podstatné meno, ktoré je najbližšie k slovesu (zvyčajne podstatné meno nasledujúce za slovesom „ani“), aby ste určili čas. Ak je toto podstatné meno v množnom čísle, urobte sloveso v množnom čísle. Ak je to v jednotnom čísle, urobte sloveso v jednotnom čísle.[5]

  • Ak máte pochybnosti, prečítajte nahlas len druhé podstatné meno a sloveso, aby ste zistili, či znie správne.
  • Nesprávny príklad: „Ani oni, ani on nemajú záujem.“
  • Správny príklad: „Ani oni, ani on nemajú záujem.“
  • Nesprávny príklad: „Ani on, ani oni nemajú záujem.“
  • Správny príklad: „Ani on, ani oni nemajú záujem.“

  • Použite čiarku, keď slovo „ani“ tvorí samostatnú vetu.[6]
    Ak slovo „ani“ uvádza závislú vetu, čiarka nie je potrebná. Podobne nie je potrebná čiarka, ak sa „ani“ používa len na vykreslenie vzťahu medzi dvoma podstatnými menami. Ak však zakladá samostatnú vetu, mali by ste pokračovať „ani“ čiarkou.

    • Závislá veta je časť vety, ktorá závisí od zvyšku vety, aby bola úplná. Nezávislá veta obsahuje predmet aj sloveso, a preto by mohla byť oddelená od zvyšku vety a stále by mohla stáť samostatne.
    • Správny príklad: „Nikto nepoznal odpoveď, ani ju neuhádol.“
    • Nesprávny príklad: „Nikto nepoznal odpoveď, ani ju neodhadol“.“
  • Odkazy