3 spôsoby vyznania hriechov

Snažíte sa o pokánie za všetky svoje hriechy? Chcete, aby vám náš Pán odpustil všetky vaše previnenia? Hoci nie všetky náboženstvá majú formálny proces vyznania hriechov ako rímskokatolícka cirkev, zmierenie je hlavnou súčasťou mnohých duchovných praktík. Či už chcete len niečo zo seba dostať, alebo chcete navštíviť kňaza, vyznanie hriechov je veľkou súčasťou mnohých vierovyznaní.

Metóda 1 z 2:Spytovanie svedomia pred spoveďou

Pred spoveďou úprimne a otvorene zhodnoťte svoje hriechy. V Cirkvi je známe ako „spytovanie svedomia“, zamyslenie sa nad svojím duchovným a morálnym životom je nevyhnutné pred skončíte v spovednici. Zaznamenajte si v duchu alebo na papier hriechy, ktoré ste spáchali od poslednej spovede. Venujte osobitnú pozornosť tým, ktoré sú ešte stále čerstvé, alebo tým, z ktorých sa naozaj chcete vyspovedať. Na začiatok tohto skúmania si položte dve otázky:

  • „Akým spôsobom som zhrešil?“
  • „Kedy som neurobil/a dobrú alebo správnu vec, keď som mal/a?“

Spomeňte si na hriechy, ktoré ste spáchali od poslednej spovede. Mali by ste sa zamerať na hriechy, ktoré vám najviac ležia na srdci. To znamená, že nič nie je príliš malé pre spovednicu. Ak vás to ťaží na duši, teraz je čas, aby ste to dali najavo v bezpečnom prostredí. Premýšľajte o tom:

  • Urážky, hádky alebo hrubosť voči blízkym.
  • Podvádzanie, dokonca aj v malom množstve.
  • Klamanie, krádež alebo ubližovanie niekomu kvôli osobnému prospechu.

Zamyslite sa nad dobrými skutkami, ktoré ste ignorovali, a nad jemnými hriechmi, ktorých ste sa mohli dopustiť. Aj keď ste neurobili niečo zjavne nesprávne, všetci sa môžeme zlepšiť v prípadoch, keď sme zabudli urobiť niečo správne. Premýšľajte o spôsoboch, ako ste skracovali cestu alebo ignorovali ťažkosti iných. Pamätajte, že spoveď je síce o oslobodení od hriechov, ale aj o tom, aby ste sa stali lepším človekom, ktorý bude v budúcnosti menej hrešiť. Premýšľajte o chvíľach, keď ste neurobili nič negatívne alebo pozitívne, a nájdite spôsob, ako tieto chvíle v budúcnosti urobiť pozitívnymi.

  • Modlili ste sa každý deň? Cítite sa byť spojení s Bohom?
  • Robíte pre svojich blízkych minimum, alebo idete nad rámec?
  • Vyberáš si ľahšiu cestu, alebo sa snažíš byť lepším človekom a Božím služobníkom?

Premýšľajte o hriechoch, ktorých ste sa dopustili voči sebe. Toto je pravdepodobne najmenej spomínaný typ hriechu, hoci každý si ním v živote prechádza v určitých obdobiach. Premýšľajte o chvíľach, keď ste boli plní sebaľútosti, o dňoch, keď ste sa podvádzali, keď ste sa pripravili o životný cieľ alebo šťastie, a o chvíľach, keď ste zneužívali alebo zanedbávali svoje vlastné blaho. Musíš sa ku všetkým ľuďom správať s láskou a úctou – ale musíš začať od seba.

Uistite sa, že cítite skutočnú ľútosť nad svojimi hriechmi. Vedzte, že: spoveď nie je nejaká mechanická výmena, pri ktorej by len vstup do kabínky okamžite zmyl vaše previnenie. Ak sa v skutočnosti necítite zle kvôli tomu, čo ste urobili, potom spoveď neznamená absolútne nič. Pamätaj, že je to rozhovor medzi tebou a tvojím Bohom – nielen medzi tebou a kňazom.

Pozrite si príručky Katolíckej cirkvi pre osobné vyšetrenie, ktoré vám pomôžu pri uvažovaní. Niekedy je najlepším spôsobom, ako vidieť svoje chyby, obrátiť sa na vonkajší zdroj. Katolícka diecéza zverejnila „vzorové skúšky“ pre rôzne skupiny ľudí. Obsahujú užitočné otázky, informácie o niektorých hriechoch a aktuálnych problémoch a pohľad na problémy, ktorým v súčasnosti čelíte. Na začiatok si pozrite ich príručky pre:

  • Manželské páry
  • Slobodní ľudia
  • Mladí dospelí
  • Deti

Metóda 2 z 2:Spoveď kňazovi

Poznajte rozdiel medzi „všedným hriechom“ a „smrteľným hriechom“. Pri spovedi sa musia všetky smrteľné hriechy je potrebné sa vyspovedať aby bola spoveď platná a aby vám Boh odpustil hriechy. Vinikajúce hriechy sa nemusia vyspovedať, ale dôrazne sa odporúča, aby ste to urobili. Veniálne hriechy sú automaticky odpustené po účasti na omši.

  • A smrteľný hriech je veľmi vážny hriech, ktorý ukončí váš vzťah s Bohom a na neurčito vám zabráni prijímať Eucharistiu, kým sa nevyznáte a nebudete konať pokánie. Ak zomriete so smrteľným hriechom, ktorý zostal neodčinený, pôjdete do pekla. Aby bol hriech smrteľný, musia byť splnené všetky tri podmienky (ak jedna z nich chýba, nemožno spáchať smrteľný hriech):
  • Hriech zahŕňa závažná záležitosť. To znamená, že hriech je veľmi zlý a ťažký a porušuje 10 prikázaní. Príklady ťažkých hriechov (Hriechy, ktoré môžu byť smrteľné, ak sú splnené aj dve nižšie uvedené podmienky): vražda, potrat, znásilnenie, podvod, zneužívanie alebo predaj nelegálnych drog, podpaľačstvo, šikanovanie, cudzoložstvo (podvádzanie manžela/manželky, snúbenice alebo priateľa/priateľky) alebo bitka s niekým s úmyslom vážne ho zraniť alebo zabiť.
  • Hriešnik musí plne chápať, že hriech, ktorý sa chystá spáchať, je smrteľný hriech.
  • Hriešnik si to aj tak vyberie zo svojej slobodnej vôle.
    • A všedný hriech je to ľahký hriech, ktorý môže poškodiť váš vzťah s Bohom, ale nie je dostatočne závažný na to, aby ukončil váš vzťah s ním alebo vás poslal do pekla. Mierne hriechy vám však nedávajú „voľnú ruku“ na ich vykonanie, môžu vás prípadne priviesť k spáchaniu smrteľného hriechu. Boh vás môže zaradiť do očistca, kde budete dočasne potrestaní utrpením, ale na rozdiel od pekla je očistec dočasný a po skončení trestu môžete potom vstúpiť do neba. Našťastie väčšina hriechov sú všedné hriechy (len veľmi málo previnení sa kvalifikuje ako smrteľné hriechy). K všednému hriechu dochádza vtedy, keď:
  • Hriech je menej závažný (nezahŕňa závažnú vec). Príkladmi ľahkých hriechov sú krádež 10 dolárov rodičom bez opýtania, krádež fľaše koly v obchode, podrazenie iného vodiča, podvádzanie pri školskom teste, zapojenie sa do bitky v bare a porušenie občianskych zákonov vašej jurisdikcie. Aj keď hriešnik vedel, že ide o hriech a rozhodol sa preň zo svojej slobodnej vôle, drobné hriechy sa nemôžu „sčítať“ a stať sa smrteľnými, ale môžu vás k tomu pokúšať.
  • Hriech síce zahŕňal ťažkú vec, ale hriešnik si buď nebol vedomý, že jeho čin je ťažká vec, alebo ho k nemu prinútil niekto iný.
  • Vždy, keď je to možné, zverte sa so svojím hriechom kňazovi alebo dôveryhodnému priateľovi, príbuznému alebo autorite. Kedykoľvek môžete, choďte sa vyspovedať ku kňazovi – má vedomosti a schopnosti, ktoré vám najviac pomôžu. Každý má síce svoje vlastné špeciálne spojenie s Bohom, ale väčšina kresťanských predstaviteľov odporúča vyznávať hriechy inému. Tým sa zbavíte ťarchy, získate niekoho, kto vám ponúkne usmernenie a radu, a môžete sa s pomocou priateľa polepšiť. Ak nie je nablízku kňaz, postačí dôverný dôverník.

    • Ak ste sa voči niekomu prehrešili, mali by ste sa mu najprv ísť vyspovedať. Urobte s nimi poriadok a ostatné bude nasledovať.
    • Vyznanie sa inej osobe nie je nutnosťou – iba sa odporúča. Svoje hriechy môžete Bohu vyznať aj sami.
    • Dôvody na spoveď možno nájsť v Jánovi 5,16: „Vyznávajte si navzájom svoje hriechy … aby ste boli uzdravení.“

    Navštívte miestny kostol a vyhľadajte si spovedné hodiny. Zvyčajne ich nájdete v kostolnom bulletine, na dverách spovednice alebo sa môžete opýtať kňaza či zamestnanca kostola.

    Začnite znamením kríža a krátkou modlitbou kňaza. Obaja začnete slovami „V mene Otca, Syna atď…“ predtým, ako kňaz povie niekoľko krátkych slov. Môže prečítať krátky úryvok alebo povedať niečo v zmysle: „Nech je Pán vo vašom srdci a pomôže vám vyznať vaše hriechy s pravou ľútosťou.“ Keď prestane hovoriť, môžete začať svoju spoveď.

    Spoveď začnite prosbou o odpustenie. Začnite slovami: „Odpusť mi, Otče, lebo som zhrešil. Od mojej poslednej spovede uplynulo _________ dní/mesiacov.“ Toto sa považuje za začiatok vašej skutočnej spovede.[1]

    • Nebojte sa, ak slová nie sú úplne správne – prosba o odpustenie a začiatok poslednej spovede sú rozhodujúce časti.
    • Niektorí ľudia dávajú prednosť menej odsudzujúco znejúcemu: „Požehnaj ma, otče, lebo som zhrešil.“

    Pomaly, bez strachu a hanby vyrozprávajte kňazovi svoje hriechy. Nemajte pocit, že sa musíte zdržiavať, cítiť sa trápne alebo klamať. Nič z toho, čo poviete pri spovedi, sa nesmie zopakovať mimo spovednice – ani keby ste sa niekomu vyhrážali zabitím (vrátane samotného kňaza). Zmyslom spovede je odbremeniť svoju dušu s pomocou druhého. Toto posvätné puto dôvery, známe ako pečať spovednice, je tu preto, aby vás chránilo a pomáhalo vám slobodne sa otvoriť.[2]

    Vyvinúť rozhodné vnútorné úsilie, aby si prešiel cez svoje hriechy a vyhol sa im neskôr v živote. Určite si, ktoré z týchto hriechov by nemali byť tým, čím ste alebo čo robíte, a odmietnite ich. Rozhodnite sa vo svojom srdci alebo vnútri, že ste sa kajali a už sa k nim nevrátite. Ide o hlboko osobný moment, ktorý si vyžaduje silu a odvahu, aby ste ho dotiahli do konca. To je však dôvod, prečo prichádzaš na spoveď po spytovanie svedomia.

    Vypočujte si odpoveď kňaza a prediskutujte, ako postupovať ďalej. On vás zbaví všetkých vašich hriechov a povie vám, ako veľmi vás Pán miluje. V prípade potreby sa pýtajte otázky, v prípade potreby doplňte drobné detaily a zapojte sa do rozhovoru s kňazom. Toto je rozhovor, nie nejaké umývanie auta, a mali by ste sa cítiť slobodne, aby ste sa zapojili do procesu a riešili problémy so svojím kňazom.

    • Na konci spovede vám kňaz dá tzv. pokánie.“ Je to úloha alebo úlohy, ktoré musíte splniť, aby vám bolo odpustené.

    Vykonajte pokánie čo najskôr. Neodkladajte to. Čokoľvek vám kňaz uložil urobiť, pustite sa do toho hneď, kým sú spomienky a pocity duchovnosti ešte horúce. Pokánie je spôsob, ako vám priblížiť vaše hriechy a pomôcť vám poučiť sa z nich. Nie je to trest. Keď sa na to začnete pozerať ako na šancu na sebazdokonalenie, schopnosť dokončiť pokánie je oveľa ľahšia.

    Ružencová modlitba

    Ruženec v angličtine

    Podporte wikiHow a odomknúť všetky ukážky.

    Ruženec v latinčine

    Podporte wikiHow a odomknite všetky ukážky.

    Odkazy