4 spôsoby, ako čítať a hovoriť ako reportér televíznych správ

Zdá sa, že reportéri televíznych správ pôsobia sebaisto a autoritatívne, keď hovoria. Tak ako pri mnohých zručnostiach, aj pri podávaní správ platí, že prax robí majstra. Prvým krokom pri učení sa podávať správy je sledovať profesionálov. Zaznamenajte si a zapíšte všetky vlastnosti, ktoré chcete napodobniť. Potom si vytlačte niekoľko správ a precvičte si ich čítanie sami. Po tom, ako získate trochu istoty pri čítaní, začnite venovať pozornosť reči tela, mimike a gestám.

Metóda 1 zo 4:Práca na hlasovom podaní


Urobte slovné cvičenia na zahriatie hlasu. Uvoľnite akékoľvek napätie v rukách a nohách, krúžte krkom, pokrčte tvár a uvoľnite ho. Čeľusť si môžete uvoľniť aj čo najširším zívaním. Potom vyslovte každú samohlásku a vytiahnite ju, aby ste si uvoľnili hrdlo (napríklad z a sa stane aaaaahhhhhh). Ďalej si prejdite spoluhlásky a zamerajte sa na tie, s ktorými máte problémy. Nakoniec povedzte niekoľko jazykolamov, ako napríklad: „Teofil Thistler, preosievač bodliakov, pri preosievaní sita z nepreosiatych bodliakov prestrčil cez hrúbku palca tri tisícky bodliakov.“[1]

  • Dýchajte pomaly, vdychujte nosom a vydychujte ústami.
  • Pred čítaním venujte cvičeniam aspoň 5 minút a ak sa pripravujete na konkurz alebo na prácu, vyhraďte si 10-15 minút.


Starostlivo vyslovujte každé slovo. Uistite sa, že každé slovo vyslovujete úplne a správne. Môže vám to pomôcť hovoriť o niečo pomalšie a váš hlas bude znieť čisto. To môže tiež pomôcť znížiť zvuk niektorých prízvukov.[2]

  • Ak máte napríklad tendenciu vynechávať koncovky slov na -ing, spomalte a uistite sa, že hovoríte celé slovo (fishin‘ vs. rybárčenie).


Spomaľte svoje tempo. V každodenných situáciách možno hovoríte rýchlejšie, ako si uvedomujete. Pri podávaní správ budete musieť spomaliť tempo, ktorým hovoríte, a pozorne vyslovovať každé slovo. Ak však hovoríte príliš pomaly, diváci môžu stratiť záujem. Pozorne počúvajte správy a snažte sa prispôsobiť tempu.[3]

  • Väčšina reportérov sa snaží dosiahnuť tempo približne 150-170 slov za minútu.
  • Ak ste nervózni, môžete hovoriť rýchlejšie. Ak ste nervózni, skúste sa pred prácou niekoľko minút zhlboka nadýchnuť alebo meditovať.


Používajte neutrálny prízvuk. Hoci neexistuje žiadne pravidlo, ktoré by hovorilo, že ako reportér nemôžete mať silný prízvuk, väčšina televíznych staníc uprednostňuje, aby ich hlásatelia hovorili s neutrálnym prízvukom. Skúste zopakovať niečo, čo hovorí reportér, s použitím rovnakého prízvuku a tónu. Ak máte regionálny prízvuk, môže vám to pomôcť začať zisťovať, ako pohybovať ústami, aby ste zneli neutrálnejšie.[4]

  • Ak máte silný prízvuk, môže chvíľu trvať, kým sa naučíte hovoriť inak. Trénujte napodobňovaním toho, ako reportéri hovoria.


Snažte sa o energický tón. Môže byť ťažké nájsť správnu rovnováhu medzi tým, aby ste pôsobili optimisticky a nepôsobili hyperaktívne. Dobrým pravidlom je predstierať, že rozprávate novinky priateľovi. Pravdepodobne sa tešíte, že svojim priateľom poviete novinky, ale snažíte sa ich nezahltiť príliš veľkou energiou.[5]

  • Cieľom je znieť optimisticky a priateľsky, nie akoby ste pred začatím čítania vypili príliš veľa kávy.


Vyhnite sa slangu a hovorovým výrazom. Držte sa scenára tak, ako je napísaný. Pravdepodobne to bude znieť formálnejšie, ako ste zvyknutí v každodennej konverzácii, ale takýto tón ľudia očakávajú, keď si naladia správy. Keď pridávate komentáre po tom, čo ste podali správu o príbehu, držte sa rovnakého tónu.[6]

  • Používanie slangu spôsobuje, že pôsobíte menej dôveryhodne. Držte sa formálneho jazyka.


Vyhýbajte sa výplňovým slovám. Slová ako „hm“, „ako“ a „ehm“ sú bežné v každodennej reči, ale reportéri vďaka nim pôsobia menej sebaisto. Ak sa pristihnete, že sa chystáte použiť výplňové slovo, urobte namiesto toho pauzu.[7]

  • Spočiatku to môže byť ťažké, ale nakoniec sa to stane zvykom.

Metóda 2 zo 4:Nácvik podávania správ


Sledujte správy a počúvajte, ako hovoria reportéri. Zatvorte oči a sústreďte sa na hlas reportéra a jeho hlasový prejav. Reportér vám svojím tónom povie, čo je dôležité, čo je smutné, čo je vzrušujúce a čo si nechcete nechať ujsť. Nejde ani tak o to, čo hovoria, ale ako to hovoria.[8]

  • Môžete si všimnúť, že reportér znie vzrušene, energicky, priateľsky alebo sebavedomo. Skúste si napísať niekoľko slov, ktorými by ste opísali hlas reportéra. Pri nácviku môžete použiť tieto slová ako referenciu.
  • Pozorujte reč tela reportéra. Sledujte, ako tvár reportéra odráža tón príbehu. Pozrite sa na to, kam reportér položí ruky.


Nahrajte si čítanie správy, aby ste odhalili svoje slabé stránky. Vytiahnite videokameru alebo smartfón a nahrajte si video alebo zvuk. Prehrajte si ju a pozorne počúvajte. Sledujte správy a porovnajte svoj hlas s hlasom reportéra.[9]

  • Snažte sa nekritizovať sa príliš tvrdo. Porovnávate sa s profesionálnymi hlásateľmi správ, pričom ešte len začínate. Jednoducho porovnávajte, aby ste zistili, ako sa môžete zlepšiť.


Cvičte sa v udržiavaní očí v pokoji pri čítaní z diaľky. Napíšte a vytlačte si správu, ktorej čítanie si chcete precvičiť. Používajte písmo, ktoré je 1.5″ až 2″ vysoké a v bezserifovom štýle, napríklad Arial alebo Helvetica. To bude najpresnejšie odrážať štýl typu teleprompter. Položte si noviny na stôl oproti sebe a snažte sa ich čítať, pričom čo najmenej pohybujte očami.[10]

  • Často uvidíte reportéra s papiermi v ruke. Aj takto si precvičíte. Precvičte si pohľad do poznámok a potom sprostredkujte príbeh, namiesto toho, aby ste čítali priamo z poznámok.


Buďte pripravení z času na čas odbočiť od scenára. Tento postup sa nazýva ad-libbing a v správach môžete vidieť jeho príklady medzi dvoma príbehmi alebo na konci príbehu. Reportér môže vyjadriť krátky názor alebo komentár k príbehu. Vymyslite si niekoľko fráz, ktoré môžete použiť v rôznych situáciách tak, aby zneli prirodzene.[11]

  • Pri vážnom príbehu môžete povedať niečo v zmysle: „Aká tragická udalosť pre okolie“ alebo „Dúfajme, že sa všetci úplne zotavia“.“ Dajte jasne najavo, že vám na situácii záleží.
  • V prípade dobrého pocitu z príbehu to môžete zjednodušiť tým, že poviete niečo ako: „Ako zábavné!“ alebo „To naozaj zahreje pri srdci.“
  • Pri politických príbehoch je dôležité zachovať neutralitu. Dobrými príkladmi komentárov môžu byť napríklad: „Tieto preteky sa naozaj rozbiehajú“ alebo „Tento príbeh bolo naozaj vzrušujúce sledovať“.“ Tieto komentáre stále vyjadrujú názor a zároveň zostávajú neutrálne.

Metóda 3 zo 4: Čítanie prirodzene


Najprv si v tichosti prečítajte reportáž. Vnímajte každé slovo v správe, neprehliadajte ho len zbežne. Ak budete v správe zakopávať o slová, nebudete pôsobiť sebaisto. Čím lepšie poznáte text, tým istejšie ho budete môcť čítať nahlas.[12]

  • Ak nemáte k dispozícii konkrétnu reportáž, ktorú čítate, skúste si zobrať príbeh z novín alebo si vyhľadajte vzorové príbehy na internete.


Vyhľadajte si všetky slová, ktoré nepoznáte. Pomôže vám to pochopiť kontext toho, čo čítate. Pomôže vám to tiež správne vysloviť všetky neznáme slová.[13]

  • Čím viac slov poznáte, tým lepšie dokážete odhadnúť neznáme slová, na ktoré v reportáži narazíte.


Precvičujte si čítanie nahlas, keď ste sami. Ak chcete trénovať sebavedomé čítanie, nájdite si miesto, kde si môžete prečítať správu toľkokrát, koľkokrát potrebujete, aby váš hlas znel hladko a prirodzene. Nebojte sa zvýšiť hlas. Hovorte hlasno a dôrazne.[14]

  • Skúste sa pri čítaní pozerať na seba do zrkadla. Môže vám to pomôcť uistiť sa, že vaša mimika je sebavedomá a zodpovedá tónu príbehu. Pomôže vám tiež precvičiť si pohľad na správu a potom ju dobre prečítať, pričom sa pozerajte priamo pred seba.
  • Keď si vybudujete istotu, môžete požiadať blízkeho priateľa alebo člena rodiny, aby vás vypočul a poskytol vám spätnú väzbu.


Upravte svoj tón na základe obsahu príbehu. Vo všeobecnosti platí, že pochmúrnejšie príbehy si vyžadujú pokojnejší hlas. Môže byť veľmi ťažké zistiť, ako hovoriť dostatočne hlasno a zároveň dodržiavať správny tón. Cvičte sa v tichšom rozprávaní, pričom si zachovajte jasný tón.[15]

  • Pri zábavných príbehoch sa snažte trochu uvoľniť, aby ste pôsobili optimistickejšie.


Čítajte často nahlas pre prípad, že by ste potrebovali urobiť studené čítanie. Čím viac budete čítať nahlas, tým budete pripravenejší v prípade, že budete musieť podať správu o príbehu bez toho, aby ste ho videli vopred. Ak potrebujete čítať bez slov, zachovajte pokoj a neponáhľajte sa s čítaním príbehu. Snažte sa čo najviac udržiavať očný kontakt, ale môžete sa pozerať do poznámok alebo na teleprompter viac ako zvyčajne.[16]

  • Je to dôležité najmä pri aktuálnych príbehoch. Možno dostanete odrážky vopred, ale príbeh pravdepodobne prvýkrát uvidíte až pri jeho čítaní.

Metóda 4 zo 4:Používanie reči tela


Sedieť rovno so vztýčenou hlavou a ramenami dozadu. Nehrbte sa. Prejavte sebadôveru rečou tela. Ak plánujete byť profesionálnym reportérom, možno budete musieť tento postoj udržiavať niekoľko hodín v kuse, preto si ho posilňujte nácvikom správneho držania tela počas celého dňa.[17]

  • Pri serióznych reportážach je obzvlášť dôležité, aby reč vášho tela odrážala tón príbehu. Ak je to potrebné, pred vážnym príbehom urobte prestávku a skontrolujte si postoj a výraz tváre.


Používajte gestá rúk, ktoré dodajú vašej správe význam. Je dôležité uistiť sa, že gestá vašich rúk vyzerajú prirodzene a dodávajú vašim slovám význam. Vopred si premyslite, aké gestá rúk budete chcieť použiť, ale nenapíšte si ich do scenára, inak budú vyzerať roboticky.[18]

  • Ak pri rozprávaní bežne nepoužívate ruky, začnite pomaly. Skúste v reportáži použiť jedno alebo dve gestá rúk. Ak sa budete snažiť pridať oveľa viac, môže to vyzerať neprirodzene.


Udržujte očný kontakt s kamerou tak často, ako je to možné. Ak chcete, aby to vyzeralo, že ste v kontakte s publikom a jednoducho mu hovoríte novinky, vyhnite sa tomu, aby to vyzeralo, že čítate z kartičky alebo teleprompteru. Snažte sa čo najrýchlejšie prejsť cez slová, ktoré čítate, aby ste mohli nadviazať očný kontakt s kamerou.

  • Ak podávate správu spoločne, je prirodzené, že občas prerušíte očný kontakt a pozriete sa na kolegu, najmä ak hovoríte jeden na druhého.


Používajte prirodzenú mimiku tváre. Je dôležité, aby ste počas reportáže nepôsobili strnulo. Používanie mimiky tváre, ktorá odráža tón príbehu, môže spôsobiť, že počas rozprávania budete pôsobiť prívetivejšie a ľudskejšie.[19]

  • Uistite sa, že vaša mimika zodpovedá príbehu. Hoci je vo všeobecnosti vhodný srdečný, priateľský úsmev, nezabudnite použiť vážnejší výraz, keď podávate správu o niečom, ako je úmrtie alebo nehoda.

  • Prejavujte sebadôveru rečou tela. Sebavedomie budete prirodzene vyžarovať kombináciou tónu hlasu, držania tela a reči tela. Po tom, čo ste si to nacvičili a pripravili sa, ako sa len dá, uvoľnite sa. Sústreďte sa na to, aby ste zo seba vydali to najlepšie.

    • Dôvera v seba samého bude vyžarovať sebavedomie pred kamerou.
  • Odkazy