7 spôsobov, ako napísať úvodný odsek

Pri písaní úvodného odseku by ste mali vždy uviesť háčik, ktorý upúta pozornosť čitateľa, podporné informácie o danej téme a tézu. Napriek tomu existuje viacero úvodných odsekov, ktoré môžete použiť vo svojej práci. V tomto článku opíšeme niekoľko bežných, ako aj niektoré, s ktorými ste sa možno ešte nestretli.

Metóda 1 zo 7: Anekdotický úvod


Povedzte malý príbeh. Príbeh môže byť humorný, vážny alebo šokujúci, ale bez ohľadu na jeho povahu by sa mal priamo týkať témy vašej práce alebo s ňou súvisieť.[1]
Dôveryhodný zdroj
Centrum písania Univerzity Severnej Karolíny
Výučbová služba UNC na akademickej pôde a online, ktorá poskytuje pomoc študentom, pedagógom a iným osobám počas procesu písania
Prejsť na zdroj

  • Anekdoty môžu byť pravdivé alebo vymyslené. Môžu byť aj osobné alebo o niekom inom.
  • Príbeh by mal byť dostatočne krátky, aby sa dal vyrozprávať v niekoľkých vetách.


Premostenie k téme. Po vyrozprávaní príbehu stručne vysvetlite, prečo ste ho vyrozprávali a prečo by mal čitateľa zaujímať.

  • Počas tejto časti úvodu môžete skončiť predstavením hlavných myšlienok vašej eseje.


Uveďte svoju tézu. Jednou vetou vymyslite tézu, ktorá sa sústredí na tému a povie čitateľovi, čo môže očakávať od nasledujúceho dokumentu.[2]

  • Téza je jedna veta, ktorá definuje konkrétny bod alebo myšlienku širšej témy, na ktorej je postavená celá vaša práca.
  • Spojenie medzi vašou tézou a anekdotou, ktorú ste použili, by malo byť čitateľovi zrejmé. Ak téza nezapadá do úvodu v jeho súčasnej podobe, možno budete musieť použiť viac podporných dôkazov, ktoré povedú k téze, alebo zmeniť použitú anekdotu.

Metóda 2 zo 7: Historický prehľad


Určite, či by mohol byť užitočný historický prehľad. Existuje mnoho prác, pri ktorých nie je potrebný žiadny historický kontext, ale ak historický kontext môže pomôcť objasniť veci čitateľovi, úvod k historickému prehľadu môže byť veľmi užitočný.[3]

  • Tieto úvody sa zvyčajne používajú pri prácach písaných o historickom období alebo téme, historickej kritike literárneho diela alebo dlhodobom probléme, ktorý sa ľudia v priebehu vekov snažili riešiť.


Uveďte faktické a historické súvislosti o téme. Načrtnite alebo preskúmajte niekoľko kľúčových historických faktov, ktoré čitateľovi ponúknu všetky podstatné informácie, ktoré by mohol potrebovať na pochopenie témy práce.

  • Tieto informácie by mali nielen poskytnúť kontext o téme, ale mali by nepriamo predstaviť aj samotnú všeobecnú tému. Pritom čitateľovi ukážete, ako vaša téma zapadá do historického opisu, ktorý ste predstavili v úvode.


Zúžte svoje myšlienky do tézy. Doteraz poskytnuté informácie budú pomerne všeobecné, preto je potrebné, aby ste koniec odseku zamerali na jednu tézu, pomocou ktorej budete definovať zvyšok vášho príspevku.[4]

  • Téza je jedna veta, ktorá definuje konkrétny bod alebo myšlienku širšej témy, na ktorej je postavená celá vaša práca.
  • Pri takomto type úvodu by vaša téza mala spôsobiť, že čitateľ sa bude na historické fakty, ktoré ste práve predstavili, pozerať v určitom svetle alebo cez určitú optiku. V podstate by vaša téza mala čitateľovi povedať, prečo je dôležité mať na pamäti skutočnosti, ktoré ste uviedli pred ňou.

Metóda 3 zo 7:Literárne zhrnutie


Stručne zhrňte literárne dielo, o ktorom píšete. Uveďte kľúčové bibliografické fakty literárneho diela a zhrňte hlavný dej alebo cieľ diela.[5]

  • V prípade príbehu sa nemusíte zameriavať na konkrétne detaily ani prezrádzať koniec. Jednoducho musíte predstaviť základnú, celkovú tému príbehu a poskytnúť informácie o konflikte, ktorému čelí hlavná postava.


Vyvodiť z diela všeobecnú tému. Väčšina literárnych diel má viacero tém, ktorými sa môžete zaoberať, ale pre tú istú prácu sa budete musieť zamerať na jednu tému, ktorá sa priamo týka vašej tézy.

  • Prirodzene a zmysluplne prepojte svoje zhrnutie s témou. Ak napríklad píšete esej o príbehu o dospievaní, mali by ste tému dospievania predstaviť napríklad takto: „Narušené priateľstvá a rodinná dráma, ktorými musí Jimmy prejsť, slúžia ako jeho prechod do dospelosti.“


Naznačte hlavné časti eseje. Uveďte svoju tézu stručnou zmienkou o hlavných myšlienkach eseje, ktoré existujú na podporu vašej tézy.

  • V istom zmysle budete zužovať svoju širokú tému na sústredenejšiu, konkrétnejšiu myšlienku tým, že budete pomaly prezentovať myšlienky, ktoré zužujú zorné pole čitateľa, až kým čitateľ neuvidí o danom literárnom diele len myšlienky uvedené vo vašej práci.


Vyjdite s vašou tézou. Úvod ukončite sústredeným vyhlásením v jednej vete o téze vašej eseje.

  • Téza je jedna veta, ktorá definuje konkrétny bod alebo myšlienku širšej témy, na ktorej je postavená celá vaša práca.
  • Pri tomto type úvodu si musíte zvoliť tézu, ktorá má zmysel v kontexte vášho zhrnutia a podporných dôkazov. Ak sa vám zdá, že téza stále nie je na mieste, vráťte sa späť a prepíšte podporné dôkazy, kým spojenie vašej tézy so zhrnutím literárneho diela nebude dávať zmysel.

Metóda 4 zo 7:Otázka podnecujúca k zamysleniu


Položte čitateľovi otázku, s ktorou môže súvisieť. Oslovte čitateľa priamo položením otázky, ktorá sa týka témy príspevku. Otázka by tiež mala byť niečím, čo upúta pozornosť väčšiny ľudí, čím sa téma vykreslí tak, aby sa s ňou čitateľ mohol stotožniť.[6]
Dôveryhodný zdroj
Centrum písania Univerzity Severnej Karolíny
UNC inštruktážne služby na akademickej pôde a online, ktoré poskytujú pomoc študentom, pedagógom a iným osobám počas procesu písania
Prejdite na zdroj

  • Pri výbere otázky sa môžete pýtať niečo univerzálne, prekvapujúce alebo rétorické.


Zvážte, či svoju úvodnú otázku nepodporíte dvoma ďalšími. Je to len nepovinné, ale ak chcete pokračovať v zužovaní témy, môžete uviesť aj dve otázky, ktoré „podporia“ vašu úvodnú otázku a bližšie objasnia danú problematiku.[7]

  • Ďalšie otázky, ktoré kladiete, by mali postupne zužovať tému na niečo menšie a konkrétnejšie.
  • Začnite napríklad otázkou: „Prečo sa tráva na druhej strane zdá byť vždy zelenšia??“ Potom sa môžete spýtať: „Čo je to za ľudskú myseľ, ktorá vníma to, čo človek nemá, ako niečo žiadanejšie než to, čo má?“ Vaša záverečná otázka by potom mohla znieť: „Je tento stav spoločenským, psychologickým alebo duchovným problémom?“


Naznačte akúkoľvek odpoveď a rozoberte, ako sa vaša esej bude odpoveďou zaoberať. Nemusíte uviesť jasnú odpoveď, ale mali by ste použiť hlavné body vašej práce, aby ste čitateľa naviedli konkrétnym smerom.

  • Takýto postup zároveň čitateľovi napovie, aký prístup k danej otázke alebo otázkam máte v úmysle zaujať.


Uveďte svoju tézu jednou vetou. Vaša téza bude najbližšie k tomu, aby ste poskytli priamu odpoveď na vašu úvodnú otázku. Mala by uvádzať, o čom konkrétne plánujete písať.

  • Téza je jedna veta, ktorá definuje konkrétny bod alebo myšlienku širšej témy, na ktorej je postavená celá vaša práca.
  • Na položenú otázku nemusíte dať čitateľovi jasnú a konkrétnu odpoveď, ale ak ste zúžili tému pomocou metódy troch otázok, mali by ste zvážiť použitie pojmov alebo myšlienok z poslednej otázky vo svojej práci.

Metóda 5 zo 7:Slová múdrosti


Ponúknite relevantný citát. Citát môže byť slávny, zasvätený alebo nečakaný, ale bez ohľadu na obsah alebo typ, ktorý ste zvolili, citát musí mať priamy vzťah k vašej téme.[8]

  • Citátom môže byť známy výrok, slová niekoho známeho, úryvok z textu piesne alebo krátka báseň.
  • Nevkladajte závesný citát. „Visiaci citát“ označuje citát, ktorý nemá úvod alebo za ním nie je žiadne vysvetlenie. Inými slovami, veta, v ktorej sa nachádza váš citát, musí okrem samotného citátu obsahovať aj iný obsah.


uveďte kontext citátu a zároveň ho presuňte do témy. Kontext môže byť kto slová pôvodne vyslovil alebo napísal, na čo sa slová vzťahujú, z akého obdobia citát pochádza alebo ako sa citát týka vašej témy.

  • Všimnite si, že pokiaľ citát nie je anonymný, musíte vždy uviesť, kto je zaň zodpovedný.
  • Tento kontext tiež uvedie tému vášho príspevku a povedie k podporným detailom, ktoré môžu predstaviť vašu tézu.


Uveďte svoju tézu. Predložte jediné tvrdenie, ktoré jasne definuje, o čom je vaša práca.

  • Téza je jedna veta, ktorá definuje konkrétny bod alebo myšlienku širšej témy, na ktorej je postavený celý váš článok.
  • Teza pre tento typ úvodu bude musieť dávať zmysel v súvislosti s citátom, ktorý ste použili. Nemali by ste používať všeobecný citát, ktorý sa dotýka celkovej, širokej témy, ale nemá nič spoločné s konkrétnymi údajmi vašej tézy.

Metóda 6 zo 7: Korektívny úvod


Spomeňte niečo, čomu ľudia mylne veria. Niekedy sa esej zaoberá témou, ktorú čitatelia dokumentu môžu často nesprávne pochopiť alebo o ktorej majú nepresné presvedčenie. Ak je to tak, môžete na tento mylný názor priamo upozorniť v prvom riadku úvodného odseku.[9]

  • Pri uvádzaní tohto mylného presvedčenia nezabudnite objasniť, že toto presvedčenie je nepresné.


Uveďte svoju opravu. Hneď ako uvediete, o aké nesprávne presvedčenie ide, musíte za svojím tvrdením uviesť vetu o opravenej verzii alebo pravdivosti situácie.

  • Táto veta by mala predstaviť všeobecnú tému práce a otvoriť cestu pre vaše tvrdenie tézy.


Mierne rozveďte pravdu. Uveďte podporné dôkazy alebo fakty o vašej oprave, aby ste ešte viac upevnili jej pravdivosť v mysli čitateľa.

  • Tieto podporné dôkazy zvyčajne zodpovedajú hlavným myšlienkam, ktorým sa budete venovať v hlavných odsekoch eseje.


Na záver uveďte relevantnú tézu. Po predstavení všeobecnej témy a poskytnutí podporných dôkazov môžete teraz definitívne formulovať tézu o tom, čomu sa budete vo svojej eseji venovať.

  • Teza je jedna veta, ktorá definuje konkrétny bod alebo myšlienku o širšej téme, na ktorej je postavený celý váš článok.
  • V istom zmysle bude vaša téza akoby priamou fóliou alebo zrkadlovým obrazom mylnej predstavy, ktorej sa venujete. Oba budú priamo prepojené, ale zároveň budú stáť priamo oproti sebe.

Metóda 7 zo 7: Deklaratívny úvod


Hneď napíšte o všeobecnej téme. Pri tomto type úvodu začnete písať o svojej téme od začiatku bez akéhokoľvek úvodu alebo háčika.[10]

  • Tému uveďte v prvej vete.
  • V nasledujúcich vetách rozpracujte tému uvedením faktov alebo myšlienok, ktoré chcete použiť ako hlavné body alebo hlavné časti eseje.


Nikdy neuvádzajte priamo, o čom je vaša esej. Aj keď tento typ úvodu vyžaduje, aby ste tému hneď predstavili, nikdy by ste nemali vydať priamu vetu, v ktorej by ste tému uviedli presne a konkrétne.

  • Medzi frázy, ktorým sa treba vyhnúť, patria napr:
    • „V tejto eseji budem písať o…“
    • „V tejto eseji sa bude diskutovať…“
    • „V tejto eseji sa dozviete o…“
  • Uvedenie témy v takomto presnom znení vytvára strnulý, neprirodzený tok slov. Mali by ste sa snažiť, aby tón vášho úvodu bol profesionálny, ale zároveň konverzačný, aby sa čitateľ mohol prirodzenejšie vžiť do vášho písania.


Uveďte svoju tézu. Po predstavení celkovej témy by ste mali úvodný odsek uzavrieť jediným tvrdením, ktoré slúži ako vaša téza.

  • Téza je jedna veta, ktorá definuje konkrétny bod alebo myšlienku širšej témy, na ktorej je postavená celá vaša práca.
  • V časti úvodu, ktorá vedie k téze, sa často téma postupne zužuje, až môžete prirodzene predstaviť svoju konkrétnu tézu.

  • Tento úvod používajte s rozvahou. Hoci tento typ úvodu môže byť účinný, často môže byť nudný a vo všeobecnosti sa neodporúča.

    • Jediný prípad, keď tento typ úvodu má tendenciu fungovať, je vtedy, keď autor píše pre publikum, ktoré sa už o danú tému zaujíma. Ak je téma prísne vecná a nepripúšťa veľa subjektívnych interpretácií, potom môže byť vhodný deklaratívny úvod.
  • Odkazy