Ako analyzovať tón v literatúre (s obrázkami)

V literatúre sa tón vzťahuje na postoj autora k téme, postavám alebo udalostiam príbehu.[1]
Pochopenie tónu literárneho diela vám pomôže stať sa lepším čitateľom. Možno budete musieť analyzovať aj tón literárneho diela pre esej alebo zadanie na hodinu. Ak chcete analyzovať tón, začnite rozpoznávaním bežných tónov v literatúre. Potom určte tón v literárnom diele a efektívne ho opíšte, aby ste v eseji získali vysoké hodnotenie.

1. časť z 3:Rozpoznávanie bežných tónov v literatúre


Všimnite si, či je tón slávnostný alebo pochmúrny. Jedným z najčastejších tónov v literatúre je slávnostný alebo pochmúrny tón, pri ktorom sa cíti ťažkosť alebo vážnosť. Často sa stáva, že tón pôsobí pochmúrne alebo temne, ak je slávnostný. Na slávnostné literárne dielo môžete reagovať pocitom smútku alebo znepokojenia.[2]

  • Dobrým príkladom slávnostného alebo pochmúrneho tónu je poviedka Škola od Donalda Barthelma.


Rozpoznajte napínavý tón. Ďalším častým tónom v literatúre je napínavý tón, ktorý v čitateľovi vyvoláva pocit strachu a očakávania. Pri čítaní literárneho diela s napínavým tónom sa často môžete cítiť na pokraji síl alebo plní úzkosti.[3]

  • Dobrým príkladom napínavého tónu je poviedka „The Lottery“ od Shirley Jacksonovej.[4]


Všimnite si humorný tón. Literárne dielo s humorným tónom často rozosmeje alebo rozosmeje čitateľa. Môže sa javiť ako hravý, vtipný alebo ironický. Niekedy spisovatelia používajú humorný tón ako protiklad k slávnostnému tónu v tom istom diele, napríklad v románe alebo poviedke.[5]

  • Dobrým príkladom humorného tónu je báseň „Snowball“ od Shela Silversteina.


Všimnite si sarkastický tón. Sarkastický tón sa často používa na vyvolanie smiechu alebo pobavenia čitateľa. Môže sa zdať, že je uštipačná a kritická. Sarkastický tón môžete nájsť v románoch a poviedkach, najmä ak sú rozprávané v prvej osobe s rozprávačom, ktorý má sarkastický alebo suchý zmysel pre humor.[6]

  • Dobrým príkladom sarkastického tónu je v románe Lovec v žite J.D. Salinger.


Rozpoznať súvislosť medzi tónom a žánrom. V mnohých prípadoch vám žáner diela môže napovedať o tóne. Napríklad napínavý tón sa často vyskytuje v románoch s napätím alebo v mysterióznych príbehoch, zatiaľ čo humorný tón sa často vyskytuje v dielach komédie a satiry.


Uvedomte si rozdiel medzi náladou a tónom v literatúre. Rozlišovať medzi náladou a tónom v literatúre môže byť zložité, najmä preto, že sú často prepojené alebo navzájom súvisiace. Nálada sa od tónu líši tým, že opisuje prostredie a atmosféru textu. Nálada sa vytvára prostredníctvom reakcie čitateľa na tón diela. Nálada aj tón sú však formované schopnosťou spisovateľa vyvolať v čitateľovi emócie.[7]

  • Ak sa napríklad príbeh odohráva v opustenej chate v lese, môže mať strašidelnú alebo znepokojujúcu náladu. Autor potom môže mať rozprávača alebo hlavnú postavu, ktorá používa pochmúrny alebo depresívny tón, aby čitateľovi opísala chatu v lese.

2. časť z 3:Určenie tónu v literárnom diele


Všimnite si výber slov a jazykových prostriedkov. Jedným zo spôsobov, ako môžete určiť tón v literárnom diele, je venovať pozornosť slovám a jazyku, ktoré autor používa. Zamyslite sa nad tým, prečo autor zvolil určité slová alebo jazyk na opis scény. Premýšľajte o tom, prečo boli na rozprávanie o postave použité určité slová. Premýšľajte o tom, ako tieto voľby vytvárajú tón.[8]

  • Môžete si napríklad preštudovať úryvok z poviedky „Škola:“. „A všetky stromy zomreli…Neviem, prečo zomreli, jednoducho zomreli. Niečo nie je v poriadku s pôdou možno alebo možno ten materiál, ktorý sme dostali zo škôlky, nebol najlepší…Všetky tie deti sa pozerali na tie malé hnedé palice, bolo to depresívne.“
  • V úryvku Barthelme vytvára slávnostný, pochmúrny tón používaním slov ako „depresívny“, „mŕtvy“, „zomrel“ a „zlý“.“


Pozrite sa na štruktúru vety. Prečítajte si niekoľko riadkov literárneho diela a všimnite si, ako sú v ňom postavené vety. Môžete si všimnúť, že vety sú krátke a často sa ich dĺžka nemení, čo vytvára určitý tón. Alebo si môžete všimnúť vety, ktoré sú dlhé a vinú sa po strane. To môže vytvoriť meditatívny alebo zamyslený tón.[9]

  • Napríklad v mnohých thrillerových románoch sú vety často krátke a výstižné, s veľmi malým počtom prídavných mien alebo prísloviek. To môže pomôcť vytvoriť napínavý tón plný akcie a napätia.


Preskúmajte obraznosť. Ďalším spôsobom, ako môžete určiť tón diela, je pozrieť sa na obrazy, ktoré autor použil na opis prostredia, scény alebo postavy. Určité obrazy vytvoria určitý tón diela. Silná obraznosť vám môže napovedať, aký tón zamýšľal autor.[10]

  • Napríklad, ak je tvár osoby opísaná ako „žiariaca šťastím a vzrušením“, môže to vytvoriť radostný tón. Alebo ak je chata v lese opísaná ako „špinavá s odtlačkami prstov predchádzajúcich obyvateľov“, môže to vytvoriť napínavý tón.


Určite, či autor používa iróniu. Existujú rôzne druhy irónie vrátane slovnej, situačnej a dramatickej. Situácia je opísaná ako ironická, ak sú očakávania a realita tejto situácie v rozpore. Irónia sa často spája so sarkazmom, ale nie vždy. Všimnite si použitie irónie v literatúre a preskúmajte, ako prispieva k tónu alebo k zmene tónu.[11]

  • Ak napríklad niekto povie: „Dobre, že som si dnes vzal parku“, keď je teplota 85 °F (29 °C), používa slovnú iróniu.


Prečítajte si dielo nahlas. Čítanie literárneho diela nahlas vám môže pomôcť lepšie pochopiť dikciu diela. Dikcia sa vzťahuje na to, ako znejú slová vedľa seba vo vete. Často je jasnejšie, keď sa dielo číta nahlas, pretože môžete počuť, ako znie každé slovo, a venovať pozornosť tomu, ako to vytvára určitý tón diela.[12]

  • Môžete napríklad prečítať nasledujúce riadky z Chytač v žite nahlas, aby ste určili tón: „Zatracené peniaze. Vždy sa to skončí tak, že ste modrí ako čert.“ Použitie slov „bohviečo“ a „modrý ako peklo“ dodáva veršu sarkastický alebo trpký tón s nádychom humoru a smútku.


Všimnite si, že dielo môže mať viac ako jeden tón. Je bežné, že autor v literárnom diele, najmä v dlhom diele, ako je román, používa viac ako jeden tón. Môžete si všimnúť, že tón sa v diele mení od kapitoly ku kapitole, od rozprávača k rozprávačovi alebo od scény k scéne. Autor to môže urobiť, aby sa dostal do konkrétneho hlasu postavy alebo aby signalizoval posun v postavách alebo v deji diela.[13]

  • Napríklad román sa môže začať humorným tónom a prejsť do vážnejšieho tónu, keď autor hlbšie prenikne do histórie alebo osobných vzťahov postavy.

3. časť z 3:Opis tónu literárneho diela


Používajte prídavné mená. Na opísanie tónu literárneho diela použite špecifické prídavné mená, ktoré ilustrujú, aký tón rozprávač používa, napríklad „pochmúrny“, „slávnostný“, „humorný“ alebo „sarkastický“.“ Čím konkrétnejší budete pri opise tónu, tým hĺbavejšia bude vaša analýza.[14]

  • Môžete napríklad napísať: „Autor používa slová ako „super“, „nadupaný“, „úžasný“ a „vzrušujúci“, aby vytvoril optimistický tón.“
  • Môžete použiť viac ako jedno prídavné meno, ak to váš opis spresní.


Uveďte dôkazy z textu. Po podrobnom opise tónu použite niekoľko citátov z textu, aby ste podporili svoje tvrdenie. Vyberte citáty, ktoré jasne ilustrujú tón na základe výberu slov, jazyka, dikcie alebo obraznosti.

  • Ak napríklad píšete o Veľký Gatsby podľa F. Scott Fitzgerald, ako príklad môžete použiť posledný riadok knihy: „A tak sa rútime ďalej, člny proti prúdu, unášané bez prestania späť do minulosti.“
  • Potom si môžete všimnúť, že obraz lode idúcej proti prúdu, ako aj použitie slov „biť“, „niesť“ a „minulosť“ vytvárajú slávnostný, nostalgický tón záveru.


Porovnajte rôzne tóny v tom istom diele. Ak je v diele viac ako jeden tón, porovnajte jednotlivé tóny vo svojej analýze. K tomu často dochádza, keď je literárne dielo dlhé, napríklad román alebo epická báseň. Určite, kedy v literárnom diele dochádza k posunom tónu. Diskutujte o tom, prečo si myslíte, že sa tón mení, a ako to na vás ako čitateľa pôsobilo.

  • Všimnite si, či sa zmeny tónov zhodujú s konkrétnymi postavami a/alebo zmenami perspektívy alebo uhla pohľadu.
  • Môžete si napríklad všimnúť: „V 13. kapitole sa tón mení z humorného na vážnejší. K tomu dochádza, keď rozprávač hovorí o matkinej chorobe a smrti.“

  • Spojte tón s inými literárnymi prvkami. V závislosti od rozsahu zadania sa uistite, že vaša analýza tónu je spojená s ďalšími prvkami, ako je nálada, dej, téma a štýl. Tón diela sa často používa na ilustráciu širšej témy alebo na vytvorenie výraznej nálady. Prepojenie tónu s týmito ostatnými prvkami môže vašu analýzu vyostriť a urobiť ju oveľa silnejšou.

    • Môžete si napríklad spojiť nostalgický, slávnostný tón záverečného verša v Veľký Gatsby k témam spomínania, straty a zmarenej lásky v románe.
  • Odkazy