Ako disciplinovať nevidiace alebo zrakovo postihnuté dieťa

Predstavy o tom, ako disciplinovať nevidiace a slabozraké deti, sa za posledných niekoľko desaťročí drasticky zmenili. Staré modely disciplíny, ako napríklad výprask a nútená izolácia, boli nahradené pozitívnymi prístupmi k správaniu. Je dôležité pochopiť, prečo sa vaše dieťa správa určitým spôsobom, ako aj pozrieť sa na toto správanie vo vzťahu k jeho vývojovému štádiu. Keď identifikujete základné príčiny správania, môžete so svojím nevidiacim alebo slabozrakým dieťaťom pracovať na nahradení náročného správania pozitívnym správaním.

Časť 1 z 3:Stanovenie vhodnej disciplíny

Stanovte pravidlá a hranice. Je dôležité, aby všetky deti vedeli, aké pravidlá a hranice existujú v konkrétnom prostredí, či už doma, v škole alebo v spoločenskom prostredí. Jasne dieťaťu oznámte tieto pravidlá a očakávania týkajúce sa správania.[1]

Oznámte svoje očakávania. Keď stanovíte pravidlá a hranice, budete ich chcieť dieťaťu oznámiť. Uistite sa, že dieťa rozumie dôsledkom dobrého aj zlého správania. Ak si dieťa napríklad nerobí domáce úlohy, môžete od neho vyžadovať, aby cez víkend strávilo čas navyše učením.[2]

Buďte dôslední. Ak chcete, aby sa dieťa dobre správalo, budete musieť byť dôslední v pravidlách aj dôsledkoch. Keď stanovíte pravidlá, vytvoríte dôsledky a oznámite dieťaťu svoje očakávania, budete musieť byť dôslední. Ak napríklad dieťa často odmieta precvičovať orientačné zručnosti so služobným psom, dôsledok by mal byť zakaždým rovnaký.

Pomôžte dieťaťu naučiť sa prirodzené dôsledky. Prirodzené dôsledky sú skúsenosti, ktoré sa prirodzene objavia po správaní. Ak napríklad dieťa rozbije hračku, nebude sa môcť s hračkou ďalej hrať. Odmietnutím ísť von a kúpiť dieťaťu novú hračku mu pomôžete naučiť sa prirodzeným dôsledkom.[3]

Naučte dieťa logickým dôsledkom. Logické dôsledky sú tie, ktoré ako rodič alebo opatrovateľ nastavíte tak, aby logicky nasledovali po konkrétnom správaní. Popíšte dieťaťu, aké dôsledky má neprijateľné správanie, a spojte dôsledok priamo so správaním. Napríklad, ak dieťa nepomôže pozbierať svoje hračky, potom mu tieto hračky na určitý čas odoberiete.[4]

Odoberte dieťaťu privilégiá. Ak neexistuje logický alebo prirodzený dôsledok správania dieťaťa, môžete mu ako formu disciplíny odobrať privilégium. Ak napríklad dieťa neurobí domáce úlohy načas, môžete mu na večer odobrať privilégiá týkajúce sa hudby.[5]

2. časť z 3:Modifikácia problémového správania

Identifikujte náročné správanie vášho dieťaťa. Premýšľajte o správaní dieťaťa a identifikujte tie, ktoré považujete za náročné. Každé správanie posudzujte individuálne. Premýšľajte o tom, kde a kedy k správaniu dochádza, ako aj o tom, kto sa pri ňom zúčastňuje.[6]

Premýšľajte o tom, čo je príčinou správania. Aj keď môžete spočiatku reagovať na náročné správanie rôznymi spôsobmi, je dôležité urobiť krok späť a pochopiť, čo je príčinou správania. Zvážte všetky faktory, ktoré sa podieľajú na výskyte správania, a dôvody, prečo k nemu môže dochádzať.[7]

Premýšľajte o tom, prečo sa vaše dieťa takto správa. Každé správanie má svoj účel a je dôležité pochopiť, akú funkciu má správanie vášho dieťaťa. Vaše dieťa sa môže správať určitým spôsobom, aby získalo pozornosť, vyhlo sa situáciám alebo činnostiam, alebo ako reakcia na zmyslový či fyzický zážitok.[8]
Dôveryhodný zdroj
PubMed Central
Archív denníka z U.S. Národné ústavy zdravia
Prejsť na zdroj

Vyhýbajte sa stimulujúcim alebo potenciálne spúšťajúcim situáciám. Ak zistíte, že správanie dieťaťa spôsobuje emocionálny spúšťač alebo spúšťač prostredia, mali by ste sa snažiť zmeniť prostredie dieťaťa a odstrániť spúšťače. Ak napríklad extrémny chlad v mraziacej uličke v obchode s potravinami spôsobuje u vášho dieťaťa senzorickú reakciu a následné zrútenie, skúste sa pri nakupovaní s dieťaťom tomuto prostrediu vyhnúť.

Korigujte správanie, ktoré si vyžaduje pozornosť. Dieťaťu môžete pomôcť upraviť toto správanie zvýšením pozitívnej pozornosti, ktorú mu pravidelne venujete, ignorovaním nevhodného správania používaného na získanie pozornosti a prácou s dieťaťom na hľadaní spôsobov, ako si vhodnejším spôsobom vypýtať to, čo chce.[9]

Naučte dieťa náhradné správanie. Keď zistíte, čo je príčinou správania dieťaťa a či ide o emocionálne a environmentálne spúšťače, môžete pracovať na tom, aby ste dieťa naučili nové správanie. Toto nové správanie môže nahradiť to staré.

Vyhľadajte odbornú pomoc. Ak sa vaše dieťa správa sebadeštruktívne alebo potenciálne nebezpečne, mali by ste okamžite vyhľadať pomoc odborníka. Odborník vám môže pomôcť vytvoriť plán na úpravu správania pod odborným vedením.

Časť 3 z 3:Pochopenie správania nevidiaceho alebo slabozrakého dieťaťa

Venujte pozornosť problémom v komunikácii. K problémovému správaniu nevidiaceho alebo slabozrakého dieťaťa môže dôjsť preto, že má problém používať vhodné formy komunikácie. K náročnému fyzickému alebo hlasovému správaniu môže dochádzať napríklad preto, že dieťaťu chýba:[10]

  • Schopnosť komunikovať potreby a želania verbálne a neverbálne
  • Zručnosti, ktoré im pomôžu upokojiť sa alebo sa upokojiť
  • Rečové a jazykové zručnosti
  • Sociálne zručnosti, ako je hranie sa s ostatnými, budovanie priateľstiev a empatia

Premýšľajte o príčinách rozdielov v správaní. Nevidiace a slabozraké deti môžu vykazovať náročné správanie, ktoré sa líši od správania vidiacich detí. Existujú určité rizikové faktory, ktoré môžu u nevidiaceho alebo slabozrakého dieťaťa ovplyvniť jeho správanie, ako napríklad:[11]

  • Zdravotný alebo neurologický stav dieťaťa
  • Zmyslové poruchy
  • Určité spúšťače správania, ako sú ľudia alebo miesta
  • Pripútanosť, sociálna a emocionálna história dieťaťa

Uveďte ich správanie do súvislostí. Je užitočné premýšľať o správaní dieťaťa v kontexte zmien v jeho motorických, jazykových, sociálnych, kognitívnych a emocionálnych zručnostiach. K týmto zmenám dochádza od dojčenského veku až po obdobie dospievania a u nevidiacich alebo slabozrakých detí môžu byť niekedy oneskorené. Uvedenie správania do vývinových súvislostí vám môže pomôcť pochopiť ich frustrácie a pomôcť im vyrovnať sa s ich emóciami.
[12]

  • Skúste zmeniť metódy disciplíny. Ak disciplinujete nevidiace alebo slabozraké dieťa a nefunguje to, mali by ste zmeniť disciplinárne metódy. Zamyslite sa nad konkrétnym vývojovým štádiom dieťaťa a dôvodom jeho správania. Potom dieťa disciplinujte iným spôsobom.
  • Odkazy