Ako komunikovať so staršími ľuďmi: 7 krokov (s obrázkami)

Či už ste na návšteve u starých rodičov, alebo ste sociálny pracovník, ktorý sa z času na čas zaoberá staršími ľuďmi, zdravotné problémy súvisiace s vekom môžu predstavovať prekážku efektívnej komunikácie. Chronické ochorenia, ako je demencia a strata sluchu, ako aj účinky liekov môžu komplikovať konverzáciu a porozumenie. Počas období zníženej lucidity môžu interakcie vytvárať frustrujúci a zdanlivo bezmocný zážitok. Existujú však techniky, ktoré môžete použiť na uľahčenie interakcie so staršími dospelými, aby ste vytvorili prostredie vhodné na komunikáciu.

Kroky


Všímajte si zdravotné problémy osoby. Starší dospelí môžu mať zdravotné problémy, ktoré sťažujú rozprávanie a porozumenie. Uistite sa, že beriete do úvahy zdravotný stav osoby pred sa zapájate do komunikácie. Môžu mať napríklad problémy so sluchom, rečou a stratou pamäti. Tieto faktory komplikujú komunikáciu. A nezabudnite, že chronologický vek nie je vždy pravdivým ukazovateľom zdravotného stavu človeka (pozri Upozornenia).[1]


Buďte pozorní k prostrediu, v ktorom komunikujete. Nezabudnite zhodnotiť prostredie, v ktorom komunikujete, ktoré môže mať vplyv na problémy so sluchom a rečou. Je v pozadí rušivý hluk? Hovorí veľa ľudí v tej istej miestnosti? Je tam nejaká rušivá hudba? Existujú nejaké rušivé vplyvy, ktoré by mohli ovplyvniť vašu komunikáciu? opýtajte sa staršieho dospelého, či je pre neho prostredie príjemné. Ak cítite akékoľvek vyrušovanie, pokúste sa presunúť na pokojnejšie a tichšie miesto.[2]
Dôveryhodný zdroj
Americká akadémia rodinných lekárov
Organizácia venujúca sa zlepšovaniu zdravia pacientov, rodín a komunít
Prejsť na zdroj


Hovorte zreteľne a artikuláciou, a nadviazať očný kontakt. Starší dospelí môžu mať problémy so sluchom. Je dôležité artikulovať svoje slová a hovoriť jasne. Svoju reč smerujte do tváre človeka – nie na jeho stranu. Nevyhadzujte slová: pohybujte ústami a vyslovujte každé slovo pozorne a presne. Keď vám pri rozprávaní „tancuje“ jazyk v ústach, artikulujete zreteľnejšie. Ak váš jazyk „spí“ a hrá pasívnu úlohu, je pravdepodobnejšie, že neartikulujete tak dobre, ako by ste mohli.[3]
Dôveryhodný zdroj
Americká akadémia rodinných lekárov
Organizácia zameraná na zlepšenie zdravia pacientov, rodín a komunít
Prejsť na zdroj


Primerane upravte hlasitosť. Je rozdiel medzi vyslovovaním a hlasným hovorením. Naučte sa prispôsobiť svoj hlas potrebám jednotlivca. Zhodnoťte prostredie a jeho vzťah k sluchovým schopnostiam osoby. Nekričte len preto, že poslucháč je starší. Správajte sa k jednotlivcovi s úctou tým, že budete artikulovať a hovoriť príjemnou hlasitosťou, ktorá vyhovuje vám obom.[4]


Používajte jasné a presné otázky a vety. Neváhajte zopakovať alebo preformulovať svoje vety a otázky, ak cítite, že im nie je rozumieť. Zložité otázky a vety môžu zmiasť starších ľudí, ktorí majú krátkodobú pamäť alebo stratu sluchu. Jasné a presné konštrukcie sú ľahšie zrozumiteľné.[5]

  • Používajte priame otázky: „Mali ste na obed polievku??“ „Mali ste na obed šalát?“ Namiesto toho, aby ste: „Čo ste mali na obed??“ Čím presnejšie sa vyjadrujete, tým menej ťažkostí majú starší ľudia s porozumením.
  • Znížte „hluk“ vo svojich vetách a otázkach. Obmedzte vety a otázky na 20 slov alebo menej. Nepoužívajte slang ani výplňové slová a frázy. („Ako“, „no“ a „viete“ je niekoľko príkladov.) Svoje vety píšte stručne a priamo k veci.
  • Vyhnite sa zmätku zo zmiešaných myšlienok a otázok. Snažte sa logicky definovať svoje myšlienky a otázky. Ak zmiešate myšlienky, môže to byť pre staršieho dospelého mätúce. Vyjadrite jednu myšlienku a správu naraz. Napríklad: „Je dobré zavolať Johnovi, svojmu bratovi. Neskôr môžeme zavolať Susan, vašej sestre.“ Zložitejšia konštrukcia by bola: „Myslím, že by sme mali najprv zavolať tvojmu bratovi Johnovi a potom neskôr by sme mohli zavolať tvojej sestre Susan.“


Ak je to možné, používajte vizuálne pomôcky. Ak má starší dospelý problém so sluchom alebo pamäťou, je dôležité byť kreatívny. Pomáhajú vizuálne pomôcky. Ukážte jednotlivcovi, o čom alebo o kom hovoríte. Napríklad môže byť lepšie povedať: „Máte nejakú bolesť v chrbte (ukáže na chrbát)? Bolí vás žalúdok (ukazuje na žalúdok)?“ namiesto jednoduchej otázky „Máte nejaké bolesti alebo nepríjemné pocity??“[6]


  • Neponáhľajte sa, byť trpezlivý, a usmievajte sa. Úprimný úsmev ukazuje, že ste porozumeli. Vytvára tiež priateľské prostredie, v ktorom sa dá komunikovať. Nezabudnite robiť pauzy medzi vetami a otázkami. Dajte jednotlivcovi príležitosť pochopiť a spracovať informácie a otázky. Táto technika je obzvlášť cenná, ak má osoba stratu pamäti. Keď sa pozastavíte, prejavujete rešpekt a trpezlivosť.[7]
  • Odkazy