Ako nájsť priamy predmet: 9 krokov (s obrázkami)

Naučiť sa jednotlivé časti vety môže byť mätúce. Možno sa však budete musieť naučiť, ako to urobiť, aby ste mohli absolvovať hodinu angličtiny. Jednou z častí vety je priamy predmet. Priamy predmet nám hovorí, komu alebo čomu bolo niečo urobené. Precvičovanie rozpoznávania týchto častí vety vám pomôže nielen dobre používať vlastný jazyk, ale môže vám pomôcť aj v prípade, že sa rozhodnete učiť cudzí jazyk.

Metóda 1 z 2:Identifikácia priameho predmetu


Zvážte účel priameho predmetu. Priamy predmet môže byť podstatné meno alebo zámeno a vždy nasleduje po činnostnom slovese. Akčné sloveso je sloveso, ktoré vyžaduje, aby niečo alebo niekto túto činnosť prijal. Bez priameho predmetu nemusí veta, ktorá obsahuje činnostné sloveso, dávať zmysel.

  • Zvážte napríklad vetu: „Dennis a Johanna jedli na raňajky omelety.“ Ak by ste z vety odstránili priamy predmet, dejové sloveso by už nedávalo veľký zmysel („Dennis a Johanna jedli na raňajky.“)
  • Priamy predmet nám poskytuje informácie o činnosti, ktorá bola vykonaná, tým, že nám hovorí, pre koho alebo pre čo bola činnosť vykonaná.[1]
    V príklade Dennisa a Johanny sa jedli omelety.


Nájdite predmet vety. Predmet vety je osoba/ vec, ktorá vo vete niečo robí. Môžete to určiť tak, že si položíte otázku „kto“ alebo „čo“ vykonáva činnosť vo vete.[2]

  • Napríklad: „Sam ukázal svojej matke nové múzeum.“ Kto vykonal činnosť v tejto vete? Sam urobil. Čo urobil? Ukázal svojej matke nové múzeum.
  • V tomto príklade je priamym predmetom „nové múzeum.“ Ak si položíte otázku: „Čo alebo komu bolo ukázané?“ Vidíte, že múzeum je to, čo bolo zobrazené, a je priamym predmetom.


Hľadajte priamy predmet vo vetách s „prechodnými“ dejovými slovesami. Ak veta obsahuje akčné sloveso (variť, objať, ukázať), je väčšia pravdepodobnosť, že bude existovať priamy predmet, ktorý bude prijímať dej tohto slovesa.

  • Dejové slovesá, ktoré vyžadujú priamy predmet, sa často nazývajú „prechodné slovesá“, zatiaľ čo dejové slovesá, ktoré nevyžadujú priamy predmet, sa často označujú ako „neprechodné slovesá.“
  • Príklad prechodného dejového slovesa: „Dali Jeremymu peniaze.“ V tejto vete je sloveso „dal.“ Pýtajte sa, čo urobil predmet („oni“). Predmet „dal.“ Ide o prechodné sloveso. Môžete povedať, že ide o prechodné sloveso, pretože ak by ste nechali vetu pri slove „dali Jeremymu“, veta by už nedávala zmysel. Toto sloveso potrebuje priamy predmet. V tomto prípade je priamy predmet „peniaze“, pretože peniaze sú to, čo bolo dané. („Jeremy“ je nepriamy predmet, komu boli peniaze dané.)


Majte na pamäti, že môže existovať viac ako jeden priamy predmet. V niektorých prípadoch môže mať veta viac ako jeden priamy predmet alebo priamy predmet môže byť klauzula. Klauzuly môžu byť obzvlášť zavádzajúce, preto si dobre premyslite, kto alebo čo prijíma činnosť slovesa.[3]

  • Napríklad: „John si vzal do školy svoj batoh a knihy.“ V tomto prípade sú priamymi predmetmi „batoh“ aj „knihy“.[4]
  • Príklad klauzy s priamym predmetom existuje v tejto vete: „John miluje pečenie koláčov.“ V tomto prípade je dejovým slovesom „miluje“ a priamym predmetom je „pečenie koláčov“.“ Ak si položíte otázku: „Čo má John rád?“, zistíte, že odpoveď je: „pečenie koláčov.“[5]


Uvedomte si, že niektoré vety nebudú mať priamy predmet. Nie všetky vety budú obsahovať priamy predmet. Ak veta obsahuje napríklad „spájacie“ sloveso (napr.g. som, je, sú), sloveso „stavu bytia“ (zdá sa, zostáva, cítiť) alebo intranzitívne dejové sloveso (e.g. kýchol, tancoval, plakal) , potom nemusí obsahovať priamy predmet.

  • Príklad spájacieho slovesa je uvedený v nasledujúcej vete: „Sú to tvrdohlavé deti.“ Spojovacie sloveso tu („sú“) spája predmet (deti) s prídavným menom („tvrdohlavý“).
  • Príklad stavového slovesa: „Sarah sa cítila zle.“ V tejto vete sloveso „cíti“ jednoducho vysvetľuje stav predmetu (Sarah).
  • Príklad intranzitívneho dejového slovesa: „Hannah opakovane kýchla.“ Sloveso tu znie: „kýchla“, ale ak si položíte otázku: „Kto alebo čo kýchlo Hannah?“ Zistíte, že vo vete nie je žiadna odpoveď, ktorá by vysvetľovala, že.

Metóda 2 z 2:Kontrola vašej práce


Spýtajte sa sami seba „kto“ alebo „čo“ prijíma činnosť. Snažte sa zapamätať si, že priamy predmet vo vete je vždy vec alebo osoba, ktorá prijala dej slovesa.[6]

  • Napríklad vo vete „Alica upiekla svojej matke koláč.“ Môžete rýchlo identifikovať subjekt, ktorý vykonal sloveso (Alica) a sloveso (piekla). Teraz sa opýtajte sami seba: „Čo alebo kto bol upečený?“ Bola jej matka upiecť? Nie, to nie je to, čo veta hovorí. Veta hovorí, že upiekla koláč. Čo sa pieklo? Koláč! Teraz ste identifikovali priamy predmet.


Vyhnite sa zámene priameho predmetu za doplnok predmetu. Predmetový doplnok je veta, ktorá nasleduje za dejovým slovesom a opisuje predmet. Môže byť ľahké ich zameniť, pretože predmetové doplnenia môžu nasledovať len po spájacom slovese, ale niektoré spájacie slovesá sa môžu používať aj ako dejové slovesá.[7]

  • Napríklad „appear“, „grow“, „remain“, „smell“ a „turn“.“ To všetko sú príklady spájacích slovies, ktoré možno použiť aj ako činnostné slovesá. Vo vete: „Michelle sa cítila zle.“ Sloveso „cítil“ je spájacím slovesom, pretože nevyžaduje žiadne vysvetlenie, kto alebo čo. Avšak vo vete: „Michelle cítila, že jej čelo.“ Sloveso „cítil“ je dejové sloveso, pretože si vyžaduje vysvetlenie, koho/čo bolo cítiť, v tomto prípade jej čelo. Ak by ste odstránili túto informáciu, veta by nedávala zmysel.


Nezabudnite, že priamymi predmetmi sú vždy podstatné mená alebo zámená. Ak sa snažíte určiť priamy predmet vo vete, môže byť užitočné zapamätať si, že priamy predmet bude buď podstatné meno, alebo to bude zámeno.[8]

  • Ak je slovo, ktoré ste určili ako priamy predmet, sloveso, prídavné meno alebo príslovka, skúste si vetu prečítať ešte raz. Opäť si položte otázku: „Komu alebo čomu bola táto činnosť vykonaná?“ dúfajme, že vám táto otázka a pozorné hľadanie podstatného mena alebo zámena pomôže identifikovať priamy predmet.

  • Majte na pamäti poradie slov. Priamy predmet sa vo vete vždy nachádza za slovesom, preto môže byť užitočné najprv určiť sloveso. Takto budete vedieť, že hľadané slovo bude za slovesom.[9]

    • Majte však na pamäti, že ak sa snažíte identifikovať priamy predmet v cudzom jazyku, napríklad v nemčine, nemusí to vždy platiť, pretože poradie slov sa môže v jednotlivých jazykoch výrazne líšiť.
  • Odkazy