Ako napísať testovací prípad: 8 krokov (s obrázkami)

Testovací prípad v softvérovom inžinierstve je jeden krok alebo séria krokov na overenie správneho správania/funkčnosti určitých funkcií aplikácie. Testovací prípad v podstate určuje, či aplikácia alebo softvérový systém funguje tak, ako má. Zmyslom písania testovacích prípadov je pomôcť štandardizovať proces testovania a minimalizovať svojvoľné alebo ad hoc prístupy.[1]
Na overenie toho, či bol softvérový systém pred vydaním dostatočne preskúmaný a skontrolovaný, môže byť potrebných mnoho testovacích prípadov.[2]

Metóda 1 z 2:Príprava na napísanie prípadu testu


Zvážte, či už existuje testovací prípad. Pred napísaním nového testovacieho prípadu pre váš modul zistite, či už existujú testovacie prípady, ktoré testujú tú istú zložku. Toto môže byť skutočná úspora času!

  • Ak nájdete existujúce testovacie prípady, zvážte radšej aktualizáciu testovacieho prípadu, než písanie nového.


Poznajte vlastnosti dobrého testovacieho prípadu. Uvedomenie si toho, čo predstavuje dobrý testovací prípad, vám pomôže napísať lepší a silnejší testovací prípad.[3]
Medzi tieto vlastnosti patria: – kvalita testu:

  • presnosť: Test jasne vyjadruje účel.
  • Sledovanie: Test je možné vysledovať k požiadavkám.
  • Opakovanie: Test sa môže použiť na vykonanie testu toľkokrát, koľkokrát je to potrebné.
  • Opätovná použiteľnosť: Test sa v prípade potreby použije opakovane.
  • Nezávislosť: Každý testovací prípad, ktorý napíšete, by sa mal dať vykonať v ľubovoľnom poradí, bez závislosti od iných testovacích prípadov.
  • Stručnosť: Opis testovacieho prípadu by mal byť jednoduchý a jasný a nemal by obsahovať žiadne cudzie kroky alebo slová. Tester by mal byť schopný pochopiť ho jednorazovým prečítaním. V popise by sa mali používať akčné slová, napríklad „urob ‚x'“ a „urob ‚y'“.“


Pred písaním zvážte rôzne možné scenáre. Sústreďte sa na to, čo by sa mohlo stať s produktom, keď ho používa zákazník. Dôkladne si to premyslite a podľa toho navrhnite test(y).[4]

  • Scenáre by mali byť stručné. Cieľom testovacieho scenára nie je poskytnúť veľa konkrétnych podrobností, ale namiesto toho vyjadriť konkrétnu myšlienku o testovaní konkrétneho prípadu.


Poskytnite si dostatok času na písanie. Keďže scenáre a prípady tvoria základ pre budúce testovacie prípady a testovanie, musíte si dať dostatok času na napísanie kvalitného testu, ako aj času na dôkladné preskúmanie postupu.[5]

Metóda 2 z 2:Písanie testovacieho prípadu


Výber nástroja na písanie testovacieho prípadu. Na písanie základných testovacích prípadov a ich manuálne testovanie sa odporúčajú tabuľky programu Excel.[6]

  • Keď plánujete automatizovať testovacie prípady, potom si zaobstarajte licenciu na nástroje, ako je Test Director. Existuje aj množstvo nástrojov, ktoré sa dajú voľne stiahnuť na internete.[7]


Napíšte testovací prípad pomocou zvoleného nástroja. To vám umožní sledovať prípad a súvisiace údaje.[8]
Dobrá šablóna obsahuje:

  • Sériové čísla: Toto je počet testovacích prípadov.
  • ID testovacej sady: Toto je ID testovacej sady, do ktorej tento testovací prípad patrí.
  • ID testovacieho prípadu: ID testovacieho prípadu.
  • Zhrnutie testovacieho prípadu: Zhrnutie alebo cieľ testovacieho prípadu.
  • Súvisiaca požiadavka: ID požiadavky, ktorej sa tento testovací prípad týka/sleduje.
  • Predpoklady: Toto sú všetky predpoklady alebo podmienky, ktoré musia byť splnené pred vykonaním testu.
  • Testovací postup/kroky: Toto je postup vykonania testu krok za krokom. Buďte tu veľmi podrobní a konkrétni, pretože ide o najdôležitejšiu zložku. Každý krok je možné napísať veľmi priamo pomocou kľúčových slov, ako napríklad „enter“, „verify“, „click“, „login“ atď.
  • Očakávaný výsledok: Očakávaný výsledok testu. Pri písaní testovacích prípadov si všimnite, akú stránku/obrazovku očakávate, že sa po teste zobrazí.K príslušnému kroku by ste mohli pripojiť aj snímky obrazovky alebo dokumenty so špecifikáciou a uviesť, že systém by mal fungovať tak, ako je uvedené, aby ste pomohli zjednodušiť daný krok a očakávaný výsledok a aby bol proces pre testera ľahšie sledovateľný.
  • Skutočný výsledok: Toto je výsledok testu po jeho vykonaní.
  • Stav: Toto je stav, ktorý sa vyskytne v teste, napr.g. „Pass“ alebo „fail“. Môžu sa použiť aj iné stavy, napríklad „Not Executed“ (nevykonané), ak sa testovanie nevykonáva, a „Blocked“ (zablokované), ak je testovanie zablokované.
  • Poznámky: Tu môžete pridať akékoľvek pripomienky k testovaciemu prípadu alebo k vykonaniu testovacieho prípadu.
  • Vytvoril:: Toto je meno tvorcu testu.
  • Dátum vytvorenia: Toto je dátum vykonania testu.
  • Vykonáva: Toto je meno osoby, ktorá skutočne vykonala test.
  • Dátum vykonania: Dátum vykonania testu.
  • Testovacie prostredie: Systémy, v ktorých bol text vykonaný. Tu by ste zaznamenali napríklad použitý operačný systém a webový prehliadač.


Napíšte základný výrok testovacieho prípadu.[9]
Pre tieto výkazy je typický formát:

  • Overiť [čo sa testuje].
  • Používanie stránky [názov nástroja, názov značky, dialógové okno atď.] Namiesto „using“ môžete použiť aj „entering“ (zadávanie) alebo „selecting“ (výber), v závislosti od situácie konkrétneho testovacieho prípadu.
  • S [podmienky testu].
  • Na [čo sa vrátilo, ukázalo, predviedlo]

  • Preskúmajte napísaný testovací prípad. Po napísaní testovacieho prípadu vaša práca ešte celkom nekončí; stále musíte skontrolovať všetko, čo bolo napísané, a vyhodnotiť, či sú všetky kroky jasné a zrozumiteľné a či očakávané výsledky zodpovedajú týmto krokom.[10]

    • Prípad si môžete prezrieť sami a posúdiť prípadné nedostatky alebo chýbajúce oblasti tak, že sa vžijete do úlohy testera. Váš testovací prípad však môžete dať posúdiť aj kolegom testerom (tzv. Peer Review), vývojárom, vlastníkom produktu alebo akýmkoľvek relevantným zainteresovaným stranám.[11]
  • Odkazy