Ako písať otázky s otvoreným koncom: 10 krokov (s obrázkami)

Na otvorené otázky nemožno odpovedať jednoduchým „áno“ alebo „nie“.“ Namiesto toho majú viacero možných správnych odpovedí a vyžadujú si premýšľanie, uvažovanie a vysvetlenie zo strany odpovedajúcej osoby.[1]
Ako už bolo povedané, otázky s otvoreným koncom si vyžadujú rovnako veľa úsilia na napísanie ako na zodpovedanie. Či už sa pripravujete na akademickú diskusiu, pripravujete sa na rozhovor s niekým alebo pripravujete prieskum pre predaj alebo prieskum trhu, nezabúdajte, že vaše otázky by mali v ideálnom prípade vyvolať u respondentov úvahy, diskusiu a nové myšlienky.

Metóda 1 z 2: Určenie konkrétneho cieľa


Pripravte si otvorené otázky na základe prečítaného textu pre diskusie v triede. Ak ste študentom strednej školy, vysokej školy alebo absolventom, môžete byť požiadaní, aby ste vymysleli otázky na základe prideleného materiálu na čítanie a pripravili sa tak na diskusiu v triede. Najlepšie druhy otázok, ktoré si v týchto prípadoch môžete pripraviť, sú otázky s otvoreným koncom, pretože možnosť viacerých potenciálnych správnych odpovedí vedie k trvalým a produktívnym rozhovorom.[2]

  • Počas čítania si robte poznámky k potenciálnym otázkam. Počas čítania zdrojového materiálu pre diskusiu v triede si napíšte všeobecné, rozsiahle otázky o tom, čo ste čítali. Ak ste si určili alebo ste dostali cieľ čítania, použite ho na usmernenie otázok, ktoré by ste mohli klásť. Neskôr môžete tieto poznámky použiť pri písaní dokonalejších, záverečných otvorených otázok.[3]
  • Ak máte počas čítania problém vymyslieť konkrétne otázky, podčiarknite alebo zakrúžkujte časti textu, ktoré sa vám zdajú dôležité, mätúce alebo súvisiace s cieľom vášho čítania. Neskôr sa k nim môžete vrátiť ako k východiskovým bodom pre vaše písomné otvorené otázky.


Pridajte otvorené otázky do prieskumov trhu, aby ste získali nové poznatky. Ak vlastníte podnik alebo ste v ňom zamestnaní, môžete pravidelne posielať prieskumy súčasným a potenciálnym zákazníkom, aby ste vyhodnotili, ako sú spokojní s vaším výrobkom alebo službou, prípadne či by mali záujem vyskúšať nové alebo podobné verzie. V týchto situáciách môžu otvorené otázky priniesť spätnú väzbu a nápady, ktoré by ste inak neočakávali, a môžu byť užitočným nástrojom na zlepšenie vášho podniku.[4]

  • Napríklad namiesto otázky: „Boli ste so svojou skúsenosťou spokojní??“ Mohli by ste vyskúšať niečo podobné: „Čo vás na vašej skúsenosti najviac uspokojilo a čo vás na nej frustrovalo alebo bolo ťažké??“ Namiesto jednoduchej odpovede „áno“ alebo „nie“ vám respondenti poskytnú konkrétne informácie a prípadne nové nápady na zlepšenie vášho produktu alebo služby.
  • Ak však hľadáte jednoduchšie, kvantitatívnejšie údaje, môže byť jednoduchšie spoliehať sa na otázky s výberom odpovede, otázky typu áno – nie alebo pravdivé – nepravdivé, ktoré sú uzavreté. Ak sa napríklad snažíte zistiť, ktorá príchuť zmrzliny bola tento mesiac v predajni najobľúbenejšia, bude jednoduchšie položiť uzavretú otázku o tom, ktorú respondent kupoval najčastejšie, a potom vymenovať všetky dostupné príchute ako možné odpovede.


Použite otvorené otázky na pohovore na dôkladné preverenie potenciálneho uchádzača o zamestnanie. Ak niekoho najímate pre jeho služby a odborné znalosti, musíte s ním vopred urobiť pohovor, aby ste sa uistili, že sa na danú prácu hodí. Kladenie otvorených otázok potenciálnym zamestnancom vám pomôže dozvedieť sa o uchádzačovi viac než len jeho zručnosti a úspechy, čím získate zásadný prehľad o jeho osobnosti, správaní a charaktere. Potom môžete posúdiť, či váš pracovný vzťah s kandidátom bude produktívny a príjemný, a nielen to, či dokáže vykonať prácu.

  • Medzi príklady účinných otvorených otázok, ktoré môžete položiť na pracovnom pohovore, patria napr: „Urobili ste niekedy v predchádzajúcom zamestnaní chybu, o ktorej ste museli diskutovať so zamestnávateľom?? Ako ste zvládli situáciu?“ alebo „Keď ste veľmi zaneprázdnení, ako sa vyrovnávate so stresom?“


Pripravte si otvorené otázky pre novinárske rozhovory, aby ste zabezpečili dôkladné odpovede. Ak robíte rozhovor s niekým pre časopis, noviny alebo blog, kladenie otvorených otázok je skvelý spôsob, ako podnietiť subjekt, aby svoje odpovede vysvetlil úplne, namiesto toho, aby len chrlil svoje osobné tézy. Takto, keď si sadnete k písaniu článku, budete mať k dispozícii podstatné informácie o názoroch a zásadách respondenta, a nie len konzervované vyhlásenia alebo módne slová. [5]

  • Táto stratégia môže byť obzvlášť užitočná pri rozhovoroch s kandidátmi na verejné funkcie, ktorí sa často viac zaujímajú o presadenie vlastnej platformy ako o poskytnutie dôkladných a úprimných odpovedí. Uzavreté otázky umožňujú respondentom, ako sú títo, zastaviť rozhovor odpoveďou „Áno, ale…“ alebo „Nie, ale…“ a potom ho presmerovať na svoj vlastný program.

Metóda 2 z 2:Štruktúrovanie efektívnych otázok


Začnite otázku slovami „ako“, „prečo“ alebo „čo“.“ Keď začnete písať otázky, začnite ich slovami, ktoré by mohli vyvolať viacero možných odpovedí. Otázky, ktoré sa začínajú konkrétnejšími slovami, ako napríklad „ktorý“ alebo „kedy“, majú často jedinú správnu odpoveď.[6]
Namiesto toho by vaša otázka mala podnecovať diskusiu a diskusiu o viacerých myšlienkach.[7]

  • Toto nie je pevne stanovené pravidlo – môžete napísať uzavretú otázku s akýmkoľvek úvodným slovom. Napríklad: „Akú farbu košele mala na sebe?“ je rozhodne uzavretá otázka.


Vytvárajte otázky, ktoré analyzujú, porovnávajú, objasňujú alebo skúmajú príčiny a následky. Využite všetky poznámky, ktoré ste si urobili, ako zdroj informácií, a vymyslite otázky, ktoré hľadajú príčiny udalostí alebo výrokov, snažia sa objasniť mätúce body alebo skúmajú kľúčové rozdiely. Otázky tohto typu zvyčajne podnecujú k viacerým odpovediam a vedú k plodnej diskusii.[8]

  • Analytické alebo významovo orientované otázky sa môžu pýtať, prečo sa postava v literárnom texte správa určitým spôsobom, aký význam má konkrétny pojem alebo aký význam môže mať scéna alebo obraz. V rámci diskusie o románe v triede sa môžete spýtať: „Aký význam má skutočnosť, že Mary zadržiavala slzy, keď dojedala šišku ku koncu 2. kapitoly??“
  • Porovnávacie otázky sa môžu pýtať na podobnosti alebo rozdiely medzi perspektívami postáv alebo môžu respondenta požiadať, aby porovnal a postavil do kontrastu dve rôzne metódy alebo myšlienky. Napríklad v marketingovom prieskume sa môžete opýtať: „Ktorý model otvárača na konzervy – Ergo-Twist alebo Ergo-Twist II – sa ľahšie používal a prečo?“
  • Objasňujúce otázky sa môžu pýtať, aký význam môže mať zložitá myšlienka alebo nejasný pojem. Ak napríklad robíte rozhovor s niekým, kto neustále spomína „vojnu proti Vianociam“, môžete sa ho spýtať: „Čo presne myslíte týmto tvrdením?“ Ak sa vám niekto zdôverí, že sa? Kto a ako útočí na Vianoce?“
  • Otázky o príčinách a dôsledkoch sa môžu pýtať, prečo postava prejavuje určitú emóciu v konkrétnej situácii alebo aké súvislosti môžu existovať medzi dvoma rôznymi myšlienkami. Príkladom otázky typu „príčina a následok“, ktorú môžete položiť v rozhovore, môže byť napr: „Aké aspekty vašich skúseností z vysokoškolského športu by mohli ovplyvniť váš prístup k tejto práci??“


Vyhnite sa otázkam, ktoré sú nejasné, navádzajúce alebo na ne možno odpovedať jedným slovom. Ak je otázka všeobecne nejasná, zdá sa, že hľadá konkrétnu odpoveď, alebo sa na ňu dá odpovedať slovom „áno“ alebo „nie“, nepovedie k trvalej alebo produktívnej diskusii.[9]

  • Príkladom príliš vágnej otázky by mohlo byť: „Čo na Jeffovom zvláštnom správaní?“ (No, čo s tým?)
  • Navádzajúca otázka naznačuje očakávanú odpoveď, čím sťažuje vyjadrenie študentov, ktorí majú iné názory. Príkladom môže byť: „Prečo je oceán symbolom ľudskej bezvýznamnosti a existenčného zúfalstva??“
  • Príkladom otázky typu áno alebo nie je: „Neschvaľuje starý otec túžbu svojej vnučky stať sa kovbojkou??“


Vyhnite sa otázkam s obmedzeným počtom možných odpovedí. Ak napríklad dáte respondentom v prieskume otázku s viacerými možnosťami odpovede s obmedzeným súborom odpovedí, nemusia byť schopní dať vám odpoveď, ktorá sa im zdá najpravdivejšia.[10]
Pri tvorbe otvorených otázok ich zostavte tak, aby sa respondenti mohli slobodne vyjadriť. Nemali by sa obmedzovať na jedinú správnu odpoveď alebo dokonca na obmedzený súbor možných odpovedí – to by bola uzavretá otázka.[11]

  • To by mohlo znamenať, že respondentom prieskumu ponúkneme textové pole, do ktorého môžu napísať alebo zapísať svoje odpovede, a nie bubliny na vyplnenie.
  • V konverzačnom prostredí, ako je napríklad novinársky rozhovor, to znamená, že sa pri kladení otázky vyhnete tomu, aby ste svojmu subjektu poskytli potenciálne odpovede. Napríklad namiesto otázky: „Uprednostnili by ste agresívnu rekonštrukciu verejnej dopravy alebo väčšie využívanie alternatívnych palív??“ Položte otázku ako napr: „Aké stratégie by ste uprednostnili, aby bolo naše mesto energeticky účinnejšie??“


Nadväzujte na uzavreté otázky otvorenými otázkami. Ak chcete podporiť podrobnejšie a úplnejšie odpovede, môžete položiť otvorenú doplňujúcu otázku priamo po uzavretých otázkach v dotazníku, rozhovore alebo diskusii. Takto môžete získať základné, podstatné informácie z otázky s obmedzeným počtom odpovedí, ale aj zistiť „prečo“ za odpoveďou.[12]

  • Ak napríklad položíte otázku s viacerými možnosťami odpovede, ako napríklad: „Ako často navštevujete miestnu verejnú knižnicu?? A) Často, B) Niekedy alebo C) Nikdy“, môžete ju doplniť otázkami, ako napr: „Ak ste si vybrali možnosť A, aké aspekty našej knižnice vás nútia vracať sa do nej??“Ak ste si vybrali C, čo vám bráni alebo vás odrádza od návštevy knižnice??“

  • Skontrolujte, či sú vaše otázky otvorené. Keď skončíte s písaním otázok, prejdite si každú z nich a premyslite si, ako by sa na ňu dalo odpovedať. Ak si viete predstaviť niekoľko možných dlhých a podrobných odpovedí, vaša otázka je vhodná na to, aby ste ju položili. Ak výrazne uprednostňuje určitú odpoveď alebo sa na ňu dá odpovedať jedným slovom, upravte ju tak, aby s väčšou pravdepodobnosťou viedla k dlhšej diskusii alebo dôkladnejšej odpovedi.
  • Odkazy