Ako písať v tretej osobe vševedúceho: 15 krokov (s obrázkami)

Tretia osoba vševedúceho je pohľad, v ktorom spisovateľ majstrovsky prechádza z pohľadu 1 postavy do pohľadu inej postavy. Použitie tejto techniky vám umožní poskytnúť čitateľom informácie, ktoré by sa k nim nedostali, keby ste použili inú techniku pohľadu, pretože váš rozprávač vie a vidí všetko a môže prechádzať z postavy na postavu. S ohľadom na to je potrebné dodržiavať niektoré pravidlá, keď píšete v tretej osobe vševediaceho, aby ste zabezpečili, že vaši čitatelia nebudú týmto uhlom pohľadu zmätení alebo vyvedení z miery.

Časť 1 z 3:Pochopenie toho, ako tento uhol pohľadu funguje


Uvedomte si, ako funguje hľadisko pohľadu. Každý uhol pohľadu alebo POV, či už ide o prvú, alebo tretiu osobu, by mal čitateľovi umožniť nahliadnuť do myšlienok, pocitov, emócií a vedomostí danej postavy.

  • Uhol pohľadu by mal čitateľovi umožniť dozvedieť sa, ako sa vaša postava cíti a čo si myslí, ako aj to, čo vidí okolo seba, v rámci určitého prostredia.

Zoznámte sa s perspektívou tretej osoby. Pri písaní v tretej osobe používajte meno osoby a zámená, ako napríklad on, ona, ono a oni. Táto perspektíva dáva rozprávačovi slobodu rozprávať príbeh z pohľadu jednej postavy. Rozprávač môže opísať myšlienky a pocity, ktoré sa hrdinovi preháňajú hlavou, keď rozpráva príbeh.[1]

  • Úryvok napísaný v tretej osobe by mohol napríklad znieť: „Karen rozsvietila svetlo vo svojej spálni. Hneď potom, čo to urobila, jej po chrbte prebehol studený mráz. Stála len niekoľko metrov od nečakaného návštevníka. Karen rozmýšľala, či má utiecť, alebo zostať a bojovať, ale bolo to vlastne jedno, pretože ju paralyzoval strach.“
  • Všimnite si, ako tento úryvok opisuje nielen to, čo Karen robí, ale aj to, čo si myslí a cíti.


Rozpoznať výhody používania tretej osoby vševediaceho. Pri tomto POV má rozprávač prístup ku všetkým myšlienkam a pocitom postáv v príbehu a nie je obmedzený len na pohľad 1 postavy. Ako autor môžete teda prechádzať z POV 1 postavy do POV inej postavy a tie isté udalosti môžu byť interpretované niekoľkými rôznymi hlasmi postáv.[2]

  • Keďže POV je vševediaci, má od postáv „božský“ odstup a môže mať pohľad na udalosti, činy a myšlienky postáv z vtáčej perspektívy.
  • Ako autorovi vám tento POV dáva veľkú slobodu, aby ste mohli obývať mnoho hlasov a perspektív postáv.[3]


Uvedomte si zápory tretej osoby vševediaceho. Bohužiaľ, byť ako boh má aj svoje nevýhody. Keďže sa na svoje postavy pozeráte zhora, zároveň ich čitateľom predstavujete s odstupom, čo môže viesť k tomu, že v príbehu budete viac rozprávať ako ukazovať. To nemusí vášmu čitateľovi umožniť tak hlboké spojenie s postavami a môže to viesť k nudnému alebo strnulému rozprávaniu. Čitatelia môžu mať pocit, že sa o postavách skôr dozvedajú, než aby sa ponorili do ich príbehov.[4]

  • Ak píšete príbeh, ktorý je viac zameraný na postavy, POV v tretej osobe nemusí byť ideálny, pretože vám neumožňuje detailne stelesniť perspektívu 1 postavy vrátane jej myšlienok a emócií.
  • Ak je váš príbeh viac zameraný na dej a má široký záber, môže pre vás lepšie fungovať POV v tretej osobe, pretože pri správnom postupe umožňuje pomerne ľahko prechádzať scénami s viacerými postavami, ako aj v čase a priestore.
  • Bez ohľadu na to, ktorý POV použijete, vždy chcete zabezpečiť, aby sa čitateľ mohol stotožniť s postavami a nikdy sa nestratil alebo nebol zmätený.[5]


Nezabudnite, že tento uhol pohľadu môže osloviť čitateľa priamo. Ďalšou výhodou tohto POV oproti iným POV je, že ako autor môžete hovoriť priamo k čitateľovi, čím si s ním vytvoríte dôvernejší, priamejší vzťah.[6]

  • Môže to byť tak jednoduché ako konštatovanie: „Milý čitateľ, bolo to ťažké rozhodnutie zabiť Alice. Poviem vám, prečo.“
  • Alebo menej priame oslovenie čitateľa, napríklad: „Neboj sa o Alicu. Bude mať ťažké chvíle, ale nakoniec sa z toho dostane a bude žiť šťastne až do smrti.“


Uvedomte si 2 typy pohľadu tretej osoby vševediacej. Tento pohľad možno rozdeliť na 2 typy: objektívny a subjektívny.[7]

  • Objektívna verzia je POV „mucha na stene“, kde je rozprávač prítomný, ale v príbehu neviditeľný. Bude rozprávať o udalostiach tak, ako sa stali, ale neponúkať žiadne názory na tieto udalosti. Tento POV je ako kamera, ktorá sleduje postavy, ukazuje ich činy a dialógy a nevstupuje do vnútorných myšlienok postáv.
  • Subjektívna verzia má silný rozprávačský hlas, ktorý rozoberá vnútorné myšlienky postáv v rámci scény. Všetky emócie a myšlienky postáv sú teda filtrované cez hlas rozprávača, jeho vlastnými slovami.

Druhá časť z 3:Používanie tohto uhla pohľadu


Rozhodnite sa, ktorý typ POV v tretej osobe bude pre váš príbeh prínosom. Ak sa snažíte preskúmať myšlienku prostredníctvom viacerých rozprávačov, ale chcete ukázať ich emócie skôr prostredníctvom akcie a dialógov než vnútorných myšlienok, objektívne POV tretej osoby – vševediaceho môže byť pre vás to pravé.

  • Ak chcete napísať príbeh so silným rozprávačom, ktorý svojím rozprávačským hlasom rámcuje postavy, subjektívna tretia osoba vševediaceho môže byť pre váš príbeh vhodnejšia.


Precvičte si písanie vo zvolenom POV. Namiesto používania „ja“, čo je prvá osoba POV, alebo oslovovania čitateľa „ty“, čo je druhá osoba POV, oslovujte postavy ich menami alebo príslušným zámenom, napríklad: on, ona, jeho, jej, jeho a jej.

  • Napríklad namiesto toho, aby ste napísali: „Prišla som do mesta v chladné, veterné ráno“, napíšte: „Prišla do mesta v chladné, veterné ráno“ alebo „Alica prišla do mesta v chladné, veterné ráno“.“


Vyhnite sa stotožneniu rozprávača s objektívnou treťou osobou vševediaceho. Keď píšete v tomto uhle pohľadu, nezabudnite, že rozprávač je zvyčajne neznáma entita, pretože pôsobí ako vševidiace oko. Rozprávača teda nemusíte pomenovať ani o ňom čitateľovi poskytnúť žiadne informácie.

  • Tento pohľad sa líši od pohľadu prvej a druhej osoby, kde rozprávač hrá v diele hlavnú úlohu a dominuje pohľadu.


Vytvorte silného rozprávača, ktorý bude používať subjektívnu tretiu osobu so všeobecným vedomím. Najznámejším príkladom tohto typu rozprávača je postava „Lemonyho Snicketa“ v knihe Séria nešťastných príhod.“ Rozprávač „Lemonyho Snicketa“ sa označuje ako „ja“, ale oslovuje aj priamo čitateľa a v priebehu románu prechádza do rôznych perspektív postáv.[8]

3. časť z 3:Vyhýbanie sa častým chybám


Zostaňte v POV 1 postavy, kým neprejdete k inej postave. Ak to neurobíte, môže to viesť k porušeniu hľadiska.[9]

  • K porušeniu POV dochádza vtedy, keď postava vie niečo, čo by zo svojho pohľadu nemohla vedieť. Napríklad, aj keď rozprávač môže vedieť, že Paul udrel Johna zozadu, John nebude vedieť, že ho Paul udrel, pokiaľ túto informáciu nezistí z vonkajších zdrojov alebo vylučovacím postupom.
  • Porušenie POV môže tiež ubrať na vierohodnosti príbehu ako celku a podkopať hlasy postáv, na ktorých vytvorení ste tak tvrdo pracovali. Dávajte si preto pozor na akékoľvek porušenie hľadiska.
  • Ďalším problémom, ktorý môže vzniknúť, je skákanie po hlave, keď v rámci 1 scény preskakujete z myšlienok 1 postavy na myšlienky inej postavy. Hoci je technicky správny spôsob, ako robiť POV v tretej osobe, táto technika môže byť pre čitateľa mätúca a viesť k prílišnému zahlteniu scény myšlienkami.[10]
  • Buďte dôslední pri označovaní dialógov, aby ste sa vyhli zmätku. Ak máte viacero postáv rovnakého pohlavia, možno budete musieť použiť aj mená postáv.


Používajte prechody na plynulý prechod medzi viacerými postavami. Aby ste čitateľa nemiatli a neskákali mu po hlave, sústreďte sa na vytvorenie premostenia alebo plynulého prechodu k inej postave v scéne.


Signalizujte prechod pred prechodom do perspektívy inej postavy. Urobte to tak, že upriamite pozornosť čitateľa na postavu a opíšete činy alebo pohyby postavy v danej scéne.

  • Ak napríklad prechádzate z pohľadu Paula do pohľadu Johna, môžete si zapísať: „John si trením potiahol spodnú časť chrbta, kde ho udrel. Všimol si, že vedľa neho stojí Pavol. Mohol doňho Paul naraziť? John sa zamyslel.“


Nechajte postavu prevziať hlavnú úlohu v deji. Je to dobrý spôsob, ako prejsť na nový pohľad. Keď sa nová postava ujme vedenia v deji, pokračujte do jej myšlienok alebo pocitov.

  • Napríklad: „John silno udrel svojím nápojom o bar. Kto je ten blbec, ktorý ma udrel? kričal. John si všimol Pavla, ktorý stál vedľa neho. Kto je ten chlapec? John sa zamyslel.“

  • Experimentujte s POV v tretej osobe v kratšej práci. Predtým, ako vyskúšate perspektívu tretej osoby v širšom diele, vyskúšajte ju najprv v niektorých kratších písomných prácach. Tretia osoba vševedúceho môže byť pri prvých pokusoch ťažko zvládnuteľná, najmä ak nie ste zvyknutí písať v hlavách mnohých rôznych postáv a stále sa učíte, ako prechádzať z 1 postavy na inú.[11]

    • Sadnite si a napíšte niekoľko scén v tomto POV, aby ste získali cit preň. Opätovne si prečítajte a upravte svoje dielo, aby ste zistili, kde skáčete hlavou alebo kde dochádza k porušovaniu POV, a opravte ich.
  • Odkazy