Ako povedať rodičom, že ste pansexuál: 13 krokov

Osoba, ktorá je pansexuálna, má pocit, že ju môže priťahovať osoba bez ohľadu na jej biologické pohlavie alebo rodovú identitu. Ak ste pansexuál, možno budete chcieť svojim rodičom povedať o svojej orientácii. Pre niektorých rodičov však môže byť ťažké prijať túto správu. Ak chcete rodičom povedať, že ste pansexuál, podniknite kroky, aby ste sa na tento rozhovor primerane pripravili. Pri rozhovore dajte rodičom čas, aby sa vyrovnali s mnohými zložitými emóciami, ktorým môžu čeliť, a pripravte sa na veľmi negatívnu reakciu.

Časť 1 z 3:Príprava na oznámenie rodičom

Premyslite si, prečo je pre vás dôležité povedať to rodičom. Nemusíš mať dobrý dôvod, prečo chceš rodičom povedať, že si pansexuál, ale rozhovor môže prebehnúť hladšie, ak dokážeš určiť, prečo je pre teba dôležité, aby rodičia vedeli o tvojej sexualite. Nech už sú dôvody akékoľvek, vedzte, že ste ľudská bytosť, ktorá si zaslúži byť milovaná a rešpektovaná. Uistite sa, že je to vaše rozhodnutie povedať to rodičom a že na vás nikto iný netlačí, aby ste im to povedali.[1]

  • Možno ste sa napríklad rozhodli, že nikdy nechcete mať deti bez ohľadu na pohlavie osoby, s ktorou skončíte, takže chcete, aby vedela, čo má od vás očakávať.
  • Možno chceš priblížiť osobu, s ktorou sa už nejaký čas stretávaš, a možno táto osoba nezapadá do toho, čo tvoji rodičia považujú za „normálne.“
  • Možno ťa mrzí, že nie si k rodičom úprimný v tom, kto si.

Zamyslite sa nad hodnotami svojich rodičov. Predtým, ako sa s rodičmi porozprávate, mali by ste sa zamyslieť nad ich hodnotami. Sú vaši rodičia veľmi nábožensky založení alebo veľmi konzervatívni? Hoci ani jedno z toho nie je jednoznačným znakom toho, že by neschvaľovali vašu sexuálnu orientáciu, veľmi konzervatívny a veľmi nábožensky založený rodič môže mať problém vyrovnať sa s touto správou.

  • Aj keď by ste si mali uvedomiť, ako môžu rodičia reagovať, nepredpokladajte, že to dopadne dobre alebo zle. Skúste sa zamyslieť nad ich hodnotami, aby ste získali všeobecnú predstavu o tom, ako by mohli reagovať.
  • Premýšľajte o všetkých poznámkach, ktoré povedali napríklad o homosexuáloch. Boli to pozitívne, negatívne alebo neutrálne komentáre? Povedali: „Byť homosexuálom je hriech!“ alebo povedali niečo ako: „Naozaj nerozumiem, ako môže byť niekto homosexuál, ale myslím, že ak to tak cíti, tak to tak cíti.“

Buďte pripravení vysvetliť, čo znamená pansexuál. Niektorí rodičia možno nikdy predtým nepočuli pojem „pansexuál“. Preto buďte pripravení vysvetliť, čo máte na mysli, keď poviete: „Som pansexuál.“ V niektorých prípadoch môžu mať rodičia na vás veľa otázok o tom, čo to znamená a neznamená.[2]

  • Byť otvorený rozhovoru a vysvetliť rodičom svoju sexualitu môže byť veľmi dôležité pre to, aby ste im pomohli pochopiť. Pamätajte si, že ak vám kladú otázky, znamená to, že sa snažia pochopiť, čo je pre vás dôležité. Snažte sa byť trpezliví.

Majte k dispozícii vzdelávacie zdroje. Keď budete viesť rozhovor, vaši rodičia sa budú musieť vyrovnať so zložitými emóciami na základe informácií, ktoré im poskytnete. Môže byť pre nich užitočné, ak im poskytnete informácie o pansexualite, ako aj o spôsoboch, ako môžu získať podporu pri zvládaní vašej novinky.[3]

  • Poskytnite im napríklad kontakt na skupinu Rodičia, rodiny a priatelia lesieb a gejov, ktorá ponúka podporu blízkym LGBTQ komunity.

Precvičte si, čo chcete povedať. Prejdite priamo k podstate toho, čo im chcete povedať, a nacvičte si to s dôveryhodným priateľom alebo pred zrkadlom. Môžete začať tým, že im poviete, že ich máte radi a že im túto informáciu zverujete, pretože s nimi chcete mať otvorený a láskyplný vzťah. Potom to jednoducho povedzte. Povedzte niečo ako: „Strávil som veľa času premýšľaním o tom a je pre mňa dôležité, aby ste vedeli, že som pansexuál.“

  • Nechoďte okolo horúcej kaše, inak môžete vzbudiť dojem, že sa hanbíte.

Uvedomte si, že vaši rodičia si môžu myslieť, že ide len o fázu. Hoci si môžete byť istí tým, kto ste, ak vaši rodičia nechcú prijať, že ste pansexuál, môžu to odfláknuť ako fázu, ktorou prechádzate. Toto presvedčenie možno nemôžete veľmi zmeniť, ale časom pochopia, že taký ste a že to nie je fáza, ktorou prechádzate.

  • Ak sa ešte stále snažíte s istotou pochopiť, či ste pansexuál, možno by bolo rozumné odložiť to rodičom, kým si nebudete istejší. Vaši rodičia môžu skôr odmietnuť to, čo im poviete, ak sa im nezdáte istí, a ak zmeníte názor na svoju sexualitu, pomôže vám to vyhnúť sa náročnému rozhovoru viackrát, najmä ak ste si istí, že budú reagovať negatívne.

2. časť z 3: Rozhovor

Vyberte si čas a miesto na rozhovor. Ak sa nebojíte, že na vás budú násilnícky reagovať, pravdepodobne môžete rozhovor uskutočniť doma. Ak chcete, môžete im povedať, že im chcete jeden večer pripraviť večeru a prediskutovať s nimi niečo, čo je pre vás dôležité. Ak sa obávate prudkej reakcie, skúste im to povedať na verejnom mieste, napríklad v parku, kde trávi čas veľa ľudí so svojimi rodinami.[4]

  • Snažte sa naplánovať vhodný čas, kedy im to povedať, namiesto toho, aby ste to urobili spontánne. Ak im vopred oznámite, že s nimi potrebujete hovoriť o niečom dôležitom, môže im to pomôcť pripraviť sa na veľkú novinku.
  • Nehovorte rodičom, keď sa hádate alebo nevychádzate dobre. Ak sa na seba hneváte, je malá šanca, že túto správu prijmú dobre.

Dajte im čas na reakciu. Vaši rodičia možno už túto novinku tušili, alebo možno nie. Môžu začať kričať alebo plakať, alebo môžu byť šťastní. Keďže existuje taká široká škála možných reakcií, pamätajte, že môžu mať čo povedať hneď, alebo môžu nejaký čas mlčať. Ak nič nepovedia, nezačnite hovoriť len preto, aby ste vyplnili ticho.

  • Môžu sa dokonca zdvihnúť a odísť. Nemusíte nutne predpokladať, že je to zlé znamenie. Nechajte ich, nech sa na chvíľu vyrovnajú s vlastnými emóciami.
  • Snažte sa zostať pokojní a úctiví. Keď reagujú, snažte sa na nich nerozčuľovať, len sa snažte zostať racionálny a úprimný.

Nezabudnite, že potrebujú čas na prijatie tejto informácie. Pravdepodobne ste sa jedného dňa nezobudili a len tak si uvedomili, že ste pansexuál. Nemali by ste očakávať, že to okamžite prijmú aj vaši rodičia. Koľko času budú potrebovať, závisí od nich. Niektorí to môžu prijať hneď, niektorí môžu potrebovať niekoľko dní, niektorí to možno nebudú schopní prijať nikdy.[5]
Odborný zdroj
Lauren Urbanová, LCSW
Licencovaný psychoterapeut
Rozhovor s odborníkom. 3. septembra 2018.

  • Uvedomte si, že vaši rodičia môžu prežívať pocit straty. Ak netušili, že ste pansexuál, pretože skutočne verili, že ste heterosexuál, budú musieť spoznať vašu pansexuálnu verziu. Neberte si to osobne, len sa snažte pochopiť, že potrebujú čas na smútok nad stratou osoby, za ktorú vás (mylne) považovali, a čas na prijatie „nového“ vás.

Buďte ochotní a pripravení hovoriť. Vždy, keď sú vaši rodičia pripravení hovoriť, buďte im otvorení. Pokúste sa odpovedať na všetky ich otázky o tom, čo pre vás pansexualita znamená a ako ste dospeli k rozhodnutiu, že ste práve takýto.

  • Môžu klásť otázky, ktoré vám pripadajú urážlivé. Ak sa zdá, že majú úprimný záujem snažiť sa vás pochopiť a nesnažia sa vás len zahanbiť, odpovedzte im. Pomôžte im pochopiť, prečo je to pre vás dôležité.
  • Pripravte si pre nich výchovné materiály, ktoré ste si pripravili, a ponúknite im ich, ak sa zdá, že sa rodičia snažia prijať vašu novinku, ale majú problém pochopiť, čo vaša novinka znamená pre váš vzťah.

Časť 3 z 3:Príprava na veľmi negatívne reakcie a ich zvládanie

Uistite sa, že budete v bezpečí. Ak sa obávate, že rodičia budú voči vám fyzicky násilní, povedzte im to v prítomnosti dospelého, ktorý už o situácii vie, napríklad školského poradcu. Ak takúto možnosť nemáte, povedzte im to na verejnom mieste, kde to ľudia uvidia, ak sa stanú násilnými.[6]

  • Vaši rodičia nemajú právo ubližovať vám kvôli vašej sexuálnej orientácii. Ak sa vám vyhrážajú zabitím alebo ublížením, zavolajte políciu.

Majte miesto, kam môžete ísť. Naozaj sa nedá predpovedať, ako budú vaši rodičia reagovať. Môžu vás vyhodiť alebo nemusia. Mať miesto, kde môžu niekoľko dní zostať a nechať ich premýšľať o tom, čo ste im povedali, je dobrý nápad. Neznamená to, že budeš musieť bezpodmienečne zostať niekde inde, ale ak sa ti bude zdať, že potrebujú priestor, alebo ak ťa požiadajú o odchod, maj plán, kam pôjdeš.[7]

  • Mohli by ste na niekoľko nocí zostať u priateľov alebo možno môžete zostať u člena rodiny, ktorý si je vedomý situácie.
  • Pochopte, že vás možno nikdy neprijmú. Žiaľ, vaši rodičia (alebo iní členovia vašej rodiny) vás nemusia byť schopní prijať takých, akí ste. Možno sa vás dokonca zrieknu. V takom prípade nezabudnite, že to nie je koniec sveta. Zostaňte s osobou, s ktorou ste plánovali zostať v prípade tejto udalosti, a pokračujte vo svojom živote. Porozprávajte sa o svojej situácii s ostatnými členmi rodiny a možno zistíte, že vás akceptujú. Aj keď to neurobia, nakoniec si nájdete „rodinu“, ktorá vás prijme a bude vás mať rada takého, aký ste.[8]

    • Ak ste mladší ako 18 rokov a rodičia vás vyhodia z domu, obráťte sa na políciu alebo sociálnu službu pre deti vo vašom meste. Budú vám môcť pomôcť zvládnuť váš každodenný život.
    • Ak vás vyhodili a ste sami, zavolajte na číslo 1-800-RUNAWAY. Povedzte im o situácii a oni vás nasmerujú do najbližšieho bezpečného domu.
  • Referencie