Ako priznať pravdu po telefóne: 13 krokov (s obrázkami)

Vyhýbať sa pravde je niekedy ľahšie ako priznať, že ste klamali. Každý pravdepodobne zažil chvíle, keď sa bál povedať niekomu niečo z očí do očí, alebo možno nebola možnosť hovoriť osobne. Napísanie listu alebo zaslanie textovej správy nemusí byť vždy najlepšou metódou priznania. Čo ak sa vás budú chcieť opýtať na to, čo ste povedali? Čo robiť, ak je toho príliš veľa alebo je to príliš komplikované na to, aby sa to dalo vyjadriť slovami? Existujú spôsoby, ako sa pripraviť na to, že niekomu priznáte pravdu počas telefonického rozhovoru.

Časť 1 z 3:Zvládanie hovoru


Napíšte si, čo chcete povedať. Pomôže vám, ak si všetko vopred vyjasníte, aby ste sa cítili lepšie pripravení. Skúste si napísať stenografické poznámky o tom, čo chcete povedať, alebo si to napíšte doslovne a prečítajte to, keď s nimi budete hovoriť po telefóne. Aj keď sa pri skutočnom telefonáte nebudete držať svojho „scenára“, budete mať aspoň referenčný bod, aby ste nezabudli povedať niečo dôležité.[1]

  • Nezapisujte si len fakty alebo priznania. Napíšte si aj pocity, ktoré chcete vyjadriť, a všetko, čo chcete emotívne vyjadriť. Ak im dáte najavo, že sú pre vás napriek lži stále dôležití, pomôže im to prekonať.
  • Mohli by ste začať tým, že poviete niečo ako: „Chcem sa vám vyjasniť ohľadom…“ alebo „Mám niečo, čo sa vám trochu hanbím povedať, a…“ Môžete tiež povedať niečo ako: „Chcem vám povedať pravdu o…“


Požiadajte druhú osobu, aby vás počúvala. Keď budete telefonovať a dotyčný zdvihne telefón, začnite tým, že ho požiadate, aby vám umožnil povedať všetko, čo potrebujete, skôr než začne hovoriť. Môže ich to zmiasť, alebo dokonca trochu znepokojiť, ale je dôležité, aby ste všetko vyrozprávali skôr, než sa objavia hádky alebo hnev. Kým skončíte, druhá osoba už bude počuť vaše zdôvodnenie a bude mať trochu viac času na upokojenie, ak ju pôvodná pravda rozrušila.

  • Povedzte niečo ako: „Chcem vám povedať niečo dôležité a bol by som veľmi rád, keby ste si vypočuli všetko, čo vám chcem povedať, skôr než začnete hovoriť alebo sa rozčuľovať.“


Snažte sa nehádať a neobhajovať sa. Po skončení, ak sú ešte stále rozčúlení alebo sa vyhrážajú, snažte sa sami nerozčúliť alebo nerozčúliť. Snažte sa zdržať obrany. Namiesto toho pracujte na tom, aby ste ich počúvali a nechali ich dostať zo seba ich pocity. Premýšľajte o tom, ako by ste sa cítili, keby sa úlohy vymenili a vy by ste boli ten, kto počúva pravdu. Ako by ste sa cítili vy?[2]

  • Namiesto hádky dajte druhej osobe najavo, že chápete, ako sa cíti. Validujte ich pocity. Skúste povedať niečo ako: „Úplne chápem, ako sa teraz cítite. Máte plné právo sa tak cítiť.“


Dajte im čas. Ak sa napríklad rozčúli a zavesí, možno len potrebuje čas na vychladnutie. Dajte im niekoľko minút, než im zavoláte späť. Ak odmietajú odpovedať na vaše spätné volanie, nechajte im správu, v ktorej im vysvetlíte, že vás to mrzí a že prídete, keď budú pripravení hovoriť.

  • Povedzte niečo ako: „Chápem, že ste rozrušený, a budem tu pre vás, kedykoľvek sa budete cítiť pripravený o veciach hovoriť.“


Ovládajte svoj hlas. Či už sa priznávate ku klamstvu, alebo len niekomu oznamujete naozaj dôležité správy, je dôležité zachovať si pri rozprávaní chladnú hlavu. Nebudete mať výhodu reči tela, ktorá by vám pomohla vyjadriť vaše pocity a názory, takže sa budete musieť spoliehať výlučne na svoj hlas. Hovorte radšej pomaly, než aby ste sa ponáhľali. Urobte všetko pre to, aby ste si zachovali chladnú hlavu a boli pri rozhovore pokojní.[3]

  • Ak hovoríte nejakú emotívnu správu, je v poriadku, ak sa emocionálne prejavíte a necháte tieto emócie odznieť vo svojom hlase. Vaše emócie by mali byť v podstate na úrovni toho, čo hovoríte, takže nebudete chcieť znieť ako robot, ak hovoríte niečo obzvlášť emotívne.
  • Chcete si byť istí, že budete pôsobiť dôveryhodne, preto sa uistite, že spôsob, akým hovoríte, nepôsobí príliš nacvičeným alebo núteným dojmom. Aj keď pracujete s tým, čo ste si napísali, snažte sa to čítať doslovne alebo znieť príliš monotónne.


Zistite, kedy môže mať druhá osoba voľno. Toto by bol najlepší čas na telefonát. Nechcete im zavolať napríklad v čase, keď sú v práci, alebo keď sú na vychádzke. Pokúste sa zistiť, kedy budú mať čas pre seba, aby sa mohli sústrediť na telefonát a prípadne sa vyrovnať s tým, čo by mohli po ňom cítiť.[4]

  • Zvážte možnosť poslať im rýchlu správu alebo e-mail a opýtať sa ich, kedy budú mať voľný čas. Potom si môžete naplánovať, že zavoláte, keď si budete istí, že majú chvíľu času.


Naplánujte si, že zavoláte späť, ak sú zaneprázdnení. Ak zavoláte a oni sú zaneprázdnení alebo nemajú veľa času na rozhovor, povedzte im, že im zavoláte neskôr. Mohli by ste navrhnúť, aby vám zavolali sami, keď budú mať čas, ale potom riskujete, že keď telefón zazvoní, nebudete pripravení. Pravdepodobne je lepšie stanoviť si čas, kedy im môžete zavolať sami.

  • Premyslite si, koľko času podľa vás budete potrebovať, aby ste sa vyjadrili. Dajte im najavo, že máte niečo dôležité, o čom s nimi chcete hovoriť, aby boli možno viac nútení venovať vám dostatok času a pozornosti.

2. časť z 3:Zváženie dôvodov, prečo sa vyhýbate pravde


Určite, prečo ste sa vyhýbali pravde. Ak ste zatajili pravdu alebo ste klamali, aby ste predišli hádke alebo hádke, premýšľajte o dôsledkoch toho, že ste sa vydali touto cestou. Klamstvom alebo zamlčaním pravdy ste mohli situáciu ešte zhoršiť. Ak ste sa rozhodli nepovedať pravdu, aby ste ochránili seba alebo niekoho iného, zvážte, či vám to bude stáť za možné reakcie alebo následky, keď pravda vyjde najavo.[5]

  • Ak stále diskutujete o tom, či by ste sa mali priznať, alebo nie, premyslite si, čo by mohlo byť zlé na tom, keby ste pokračovali v klamstve alebo naďalej zatajovali pravdu. Zvážte dôsledky oboch možností a zvážte, ktorá z nich bude nakoniec najlepšia.


Porozprávajte sa s druhou osobou o svojich dôvodoch. Je pravdepodobné, že ste mali dôvody zatajiť pravdu alebo povedať lož. Či už sú tieto dôvody veľmi dôležité, alebo prípadne trochu malicherné, stále je dôležité zvážiť, aké sú, a vysvetliť ich druhej osobe. Aj keď si nebudú myslieť, že vaše dôvody sú opodstatnené, aspoň ste im to vysvetlili. Potom môže byť jednoduchšie začať odznova.[6]

  • Niekedy ľudia hovoria malé lži len preto, aby si uľahčili spoločenské interakcie. Tieto malé klamstvá by sa nakoniec mohli nabaľovať na väčšie a keď pravda vyjde najavo, druhá osoba alebo ľudia by sa mohli cítiť mimoriadne podvedení alebo zradení. Ak poviete malú lož, priznajte sa k nej skôr, ako sa stane väčšou.[7]


Majte tieto dôvody na pamäti aj v budúcnosti. Keď sa nabudúce chystáte klamať alebo zamlčať pravdu, zamyslite sa nad tým, prečo ste tak urobili v minulosti. Sú v hre opäť tie isté dôvody? Prečo práve tieto faktory spôsobujú, že sa neustále vyhýbate pravde? Viac si uvedomujte svoje vlastné sociálne a emocionálne návyky. Mohlo by vám to pomôcť lepšie pochopiť svoje vlastné rozhodnutia a byť schopný obmedziť inštinkt klamať alebo zatajovať pravdu v budúcnosti.
[8]

3. časť z 3:Precvičovanie úprimnosti


Pracujte na väčšej otvorenosti. Nemusíte sa hneď vrhnúť do úplnej otvorenosti a nosiť svoje myšlienky a emócie na rukáve, ale urobiť niekoľko jednoduchých krokov smerom k otvorenosti by vám mohlo pomôcť cítiť sa pohodlnejšie pri otvorenej komunikácii s ostatnými. Ak ste napríklad mimoriadne nadšení z niečoho, čo ste si práve kúpili, namiesto toho, aby ste len povedali, že ste nadšení, povedzte niekomu, prečo ste takí nadšení. Je to jednoduché a nie super odhaľujúce, ale v konečnom dôsledku to vedie k zmysluplnejšiemu a dôvernejšiemu rozhovoru.

  • Môžete sa tiež pokúsiť vyhnúť sa vete „neviem“, ak sa vás niekto spýta, čo cítite alebo čo si myslíte. Je ľahké to hodiť za hlavu, keď sa chcete vyhnúť téme alebo si nie ste istí, čo povedať, ale byť otvorený a úprimný je vždy lepšia možnosť.


Úprimnosť môže zlepšiť vaše šťastie. Štúdie ukázali, že úprimnosť vám môže pomôcť cítiť sa lepšie. Otvorenosťou a úprimnosťou môžete v skutočnosti zlepšiť kvalitu vlastného života tým, že si vybudujete a udržíte dôveru v medziľudských vzťahoch. Ak priznáte pravdu alebo sa priznáte ku klamstvu, ktoré ste vyslovili, budete sa potom pravdepodobne cítiť lepšie a budete sa môcť lepšie preniesť cez incident.[9]

  • V konečnom dôsledku ľudia cítia potrebu vidieť sa v pozitívnom svetle, čo znamená zachovávať určitý etický alebo morálny kódex. Klamstvo často narúša tento pozitívny obraz, takže úprimnosť môže pomôcť udržať ho pozitívny.

  • Pracujte na obnovení dôvery vo vašich vzťahoch. Ak ste klamstvom alebo vyhýbaním sa pravde narušili určitú dôveru vo svojich vzťahoch, je dôležité pracovať na jej opätovnom posilnení. Dajte si sľuby, ktoré môžete dodržať, a uistite sa, že ich dodržíte. Buďte otvorení a úprimní prostredníctvom verbálnej komunikácie. Radšej si veci vyrozprávajte, než aby ste ich držali v sebe. Pri diskusiách, plánovaní alebo rozhodovaní s partnerom alebo priateľom sa vždy snažte vysvetliť svoj vlastný pohľad na vec.[10]

    • Zdravé vzťahy sú založené na dôvere a porozumení. Práca na tom, aby ste boli dôveryhodnou osobou, na ktorú sa ľudia vo vašom živote môžu spoľahnúť, pomôže posilniť všetky vzťahy vo vašom živote.
  • Odkazy