Ako sa vysporiadať s neúctivými deťmi

Deti sa často môžu správať neúctivo, keď sú v situáciách, ktoré sa im nepáčia, alebo ak riešia iné problémy vo svojom živote. Deti chcú väčšinou len upútať vašu pozornosť alebo testovať hranice. Najdôležitejšie je zachovať pokoj a správať sa k nim s rešpektom. Pokúste sa zistiť, prečo sa správajú určitým spôsobom, a zrelo sa s nimi o tom porozprávajte.

Časť 1 z 3:Riešenie v danom momente ako rodič

Hneď poukážte na správanie. Ak sa dieťa správa neúctivo, mali by ste toto správanie ihneď uznať. Ignorovanie správania ich povzbudí, aby v ňom pokračovali, kým si nezískajú vašu pozornosť.[1]

  • Ak vás napríklad vyrušuje počas telefonovania, môžete povedať: „Zlatíčko, viem, že sa snažíš upútať moju pozornosť, ale práve mám veľa práce.“ Tým im ukážete, že ich vidíte a neignorujete ich.
  • Môžete dokonca dodať: „…Takže budete musieť počkať, kým skončím.“ To im napovie, čo majú medzitým robiť, a sľúbi im, že na nich nezabudnete.

Dajte dieťaťu dôvod. Ak dieťaťu poviete, aby prestalo bez vysvetlenia, nemusí vidieť dôvod, prečo by malo prestať. Keď ste identifikovali, čo vaše dieťa robí, vysvetlite mu, prečo je jeho správanie nesprávne alebo neúctivé. Pomôže to vášmu dieťaťu pochopiť nevyhnutnosť dobrých spôsobov.[2]

  • Pokračovanie príkladu s telefónom: ak vás neustále vyrušuje, povedzte niečo ako: „Telefonujem. Nie je pekné ma vyrušovať, keď sa rozprávam s niekým iným, pretože im nemôžem venovať plnú pozornosť.“
  • Môžete tiež navrhnúť alternatívne správanie. Povedzte napríklad niečo také: „Môžeš počkať na prestávku v rozhovore, ak niečo naozaj potrebuješ?“[3]

Vysvetlite dôsledky. Ak sa snažíte s neúctivými deťmi racionálne hovoriť, a ony sa aj napriek tomu naďalej zle správajú, musíte im vysvetliť dôsledky ich konania. Potom, ak vás budú naďalej nerešpektovať, uistite sa, že vyvodíte dôsledky.[4]

  • Dôsledky vždy dotiahnite do konca. Ak to neurobíte, vaše dieťa vás nabudúce nebude brať vážne a bude sa naďalej zle správať.
  • Uistite sa, že im poviete dôsledok, ktorý sa dá s určitosťou vykonať. Dôkladne si to premyslite a múdro voľte slová.
  • Aby ste dosiahli čo najväčší účinok, zvoľte dôsledky, ktoré priamo súvisia so správaním dieťaťa, ktoré chcete zmeniť.

Disciplinujte primerane. Ak musíte dieťa potrestať, uistite sa, že to robíte primerane. Nie všetky formy trestov fungujú a typy trestov závisia od veku dieťaťa a závažnosti jeho správania. Napríklad: [5]

  • Vyhnite sa fyzickým trestom, ako je napríklad výprask, ktorý môže byť pre malé dieťa desivý. Izolácia je ďalšou formou trestu, ktorej by ste sa mali vyhnúť, pretože im neumožňuje vyrovnať sa so svojím správaním.
  • V ideálnom prípade by trest mal deti naučiť, ako sa spojiť, komunikovať a pracovať s negatívnym správaním.
  • Myslite menej na disciplínu a viac na dôsledky. Odobratie obľúbenej hračky možno dieťa nenaučí, prečo je prerušovanie vašej konverzácie nesprávne, ale to, že musí utierať riad, mu ukáže hodnotu času.

2. časť z 3:Reagovanie v danom momente ako učiteľ

Povedzte dieťaťu, čo má robiť. Ako učiteľ, najmä ak pracujete s malými deťmi, je lepšie ponúknuť alternatívne správanie, než dieťa pokarhať za neposlušnosť. Poskytnite priame a jasné pokyny, ako sa má dieťa správať, keď vidíte, že sa správa zle.

  • Keď sa dieťa správa zle, vysvetlite mu, ako by sa malo správať, a povedzte mu, prečo je správanie, ktoré navrhujete, lepšie.[6]
  • Ak napríklad vidíte niektorého zo svojich žiakov behať na bazéne, nehovorte: „Mason, žiadne behanie.“ Namiesto toho skúste: „Mason, bude bezpečnejšie, ak pôjdeš pešo, pretože sa vyhneš pádu a zraneniu.“
  • Deti sú zvyčajne vnímavejšie, keď im poviete, čo majú robiť, než keď ich jednoducho pokarháte za zlé správanie.

Skúste „čas v.“ Časový limit už nie je populárnym disciplinárnym postupom pre malé deti, pretože izolácia dieťaťa môže byť frustrujúca. Časová prestávka však môže dieťa vyviesť z nepríjemnej situácie. Ak máte podozrenie, že jeden z vašich študentov sa správa zle v dôsledku stresu alebo nadmerného vyťaženia, navrhnite časový odstup.

  • Vytvorte v triede súkromné, útulné miesta, kde si deti môžu sadnúť a oddýchnuť si, ak vyrušujú. Poskytnite vankúše, knihy, plyšové hračky a iné upokojujúce predmety.[7]
  • Ide o to, aby dieťa nebolo potrestané, ale aby sa naučilo, že ak sa chce zúčastňovať na vyučovaní, musí lepšie regulovať emócie.[8]
  • Disciplína by mala byť príležitosťou na učenie. Keď budete mať chvíľu času, povedzte dieťaťu, prečo bolo jeho správanie rušivé, a preberte nápady, ako sa s ním lepšie vyrovnať, keď bude nabudúce v triede emotívne alebo hlučné.[9]
  • Aj rodičom by mohol byť trest zákazu vychádzania prospešný! Ak ste rodič, majte doma vyhradený časový priestor, kam sa vaše dieťa môže ísť upokojiť, ak má problém regulovať svoje emócie.

Zostaňte pozitívni. Používajte pozitívne vyjadrenia a vyhýbajte sa negatívnym. Deti sa môžu správať neúctivo, ak majú pocit, že ich nerešpektujú. Nepoužívajte výroky typu: „Nepomôžem ti s týmto problémom, kým sa ho nepokúsiš vyriešiť sama.“ Dieťa tak bude mať pocit, že urobilo niečo zlé, keď sa snažilo. Namiesto toho povedzte: „Myslím, že sa naučíš viac, ak sa pokúsiš vyriešiť problém najprv sám. Keď to urobíte, môžem sa vám pokúsiť pomôcť.“

  • Používanie výrokov, ktoré sú pozitívne, posilní myšlienku, že dieťa rešpektujete a správate sa k nemu ako k dospelému.

Neberte si to osobne. Ak sa k vám dieťa správa zle alebo neúctivo, snažte sa to nebrať osobne. Učitelia sa často cítia vystresovaní, ak sú na nich deti zlé alebo sa správajú v triede nepríjemne. Je pravdepodobné, že vaše dieťa sa len snaží presadiť svoju nezávislosť alebo rieši niečo iné a vybíja si to na vás.[10]

  • Deti často reagujú unáhleným spôsobom. To, že dieťa povie: „Nenávidím ťa“, ešte neznamená, že je to pravda.
  • Pamätajte si, že deti často nerešpektujú svojich rodičov alebo autority ako spôsob testovania mocenských štruktúr.
  • Nenechajte sa odviesť na vedľajšiu koľaj. Zamerajte sa na správanie, ktoré chcete, aby vaše dieťa zlepšilo, a nie na trest.

Vyhľadajte pomoc. Ak sa situácia nezlepšuje, možno je čas vyhľadať pomoc. Dieťa sa môže s niečím vyrovnávať a nie je ochotné o tom s vami hovoriť. Takisto sa môže niečo diať doma a on alebo ona môže potrebovať priestor, aby si to vyrozprávali. Ak sa obávate, že dieťa môže mať nejaký základný problém, ktorý mu bráni správať sa v triede, poraďte sa s riaditeľom školy alebo výchovným poradcom.[11]

  • Ak vám dieťa dôveruje, môžete sa ho skúsiť opýtať sami. Nesklamte však ich dôveru a vopred im povedzte, že v závislosti od závažnosti môžete problém predostrieť riaditeľovi alebo výchovnému poradcovi.

3. časť z 3:Riešenie hlbších problémov

Predchádzajte zlému správaniu skôr, ako k nemu dôjde. Niekedy je najlepším prostriedkom disciplíny jednoduchá prevencia. Hľadajte veci, ktoré spúšťajú zlé správanie, a nájdite spôsoby, ako tieto situácie upraviť, aby sa vaše dieťa cítilo lepšie. Zvážte, čo je spúšťačom správania a či existuje nejaký spôsob, ako by sa dali splniť niektoré požiadavky vášho dieťaťa. Existuje niečo, čo môžete v budúcnosti urobiť, aby ste sa vyhli takémuto výbuchu?[12]

  • Najčastejšie dôvody záchvatov hnevu sú: hlad, vyčerpanie, strach alebo zmätok. Ak sa budete nachádzať v situácii, ktorá by ich mohla vyvolať, zvážte, či dieťaťu neprinesiete občerstvenie alebo hračky, prípadne si najmite opatrovateľku.[13]
  • Dovoľte dieťaťu, aby malo určitú kontrolu. Ak je ich požiadavka primeraná, zvážte, či im vyhoviete, aby ste im ukázali, že ich rešpektujete. Ak napríklad vaše dieťa miluje svoje letné šaty, môžete mu ich nechať nosiť na jeseň so sakom.[14]
  • Ak ste ohromení, opýtajte sa detského psychológa na spôsoby, ako upraviť správanie vášho dieťaťa. Zvážte prácu v detskom domove alebo v škole, aby ste sa naučili, ako takémuto správaniu predchádzať.

Snažte sa pochopiť korene zlého správania. Nemôžete stanoviť primerané hranice a disciplínu, ak nerozumiete, prečo sa vaše dieťa správa zle. Snažte sa preniknúť do hlavy dieťaťa a pochopiť korene jeho správania.

  • Keď je vaše dieťa rozrušené, spojte sa s ním na emocionálnej úrovni. Povedzte niečo ako: „Zdá sa, že sa kvôli tomu cítiš veľmi nahnevaný. Prečo je to?“[15]
  • Môžu existovať dôvody, na ktoré ste nepomysleli. Ak napríklad vaše dieťa každý večer pred spaním plače, nemusí to byť kvôli tme, ale preto, že v televízii videlo niečo strašidelné. Porozprávajte sa o obavách svojho dieťaťa a uistite ho, že je v bezpečí.[16]

Učte sa empatii. Výchova dieťaťa je o učení pozitívneho správania a nielen o odrádzaní od negatívneho správania. Jednou z najdôležitejších vecí, ktoré môžete dieťa naučiť, je empatia. Keď sa vaše dieťa správa zle, porozprávajte sa s ním o tom, prečo toto správanie ubližuje ostatným. Ak môžete, pokúste sa im pomôcť nadviazať vzťah s iným človekom; to je základ pre empatiu.[17]

  • Ak napríklad ukradlo ceruzku iného žiaka, môžete povedať: „Viem, že sa ti páčila ceruzka so zajačikom, ktorú si dostal minulú Veľkú noc. Ako by ste sa cítili, keby vám ho niekto vzal bez opýtania?“ Nechajte ich odpovedať.
  • Keď vaše dieťa zváži názor druhej osoby, nechajte ho, aby sa ospravedlnilo. Ak dieťa najskôr prinútite, aby sa zamyslelo nad dôvodom ospravedlnenia, podporíte tým empatické myslenie.[18]

Poskytnite príklad vhodného správania. Snažte sa správať ako človek, ktorým chcete, aby vaše dieťa vyrástlo. Precvičujte si dobré spôsoby. Buďte k ostatným láskaví. Zachovajte pokoj počas náročných situácií. Otvorene hovorte o svojich emóciách a ukážte dieťaťu, ako sa vyrovnať s vecami, ako je smútok, hnev a iné negatívne pocity, konštruktívnym a primeraným spôsobom.[19]

  • Modelovanie je jedným z najlepších spôsobov, ako deti naučiť, ako sa správať primerane. Toto je účinné najmä na menšie deti, ktoré sa najlepšie učia na príkladoch.

Nerobte si domnienky. Nájdite si čas na rozhovor s ním alebo s ňou, aby ste našli skutočný zdroj problému. Ak predpokladáte, že vaše dieťa je len náladové, nemusíte reagovať s takou láskou. Ak si myslíte, že dieťa rieši hlbšie problémy, môžete byť v pokušení ospravedlniť jeho správanie.

  • Ťažká vec pri vytváraní predpokladov je, že to môže spôsobiť, že sa k dieťaťu budete správať iným spôsobom, čo nemusí vždy vyriešiť problém.
  • Ak je to možné, zostaňte dôslední vo svojich dôsledkoch a opatreniach, ale majte na pamäti, že ich možno budete musieť upraviť na základe toho, čo ste sa dozvedeli.

Vyhnite sa boju o moc. Boj o moc existuje preto, lebo dvaja ľudia bojujú o to, kto má nad tým druhým moc. Aj keď chcete dieťaťu ukázať, že máte autoritu a potrebujete, aby vás rešpektovalo, chcete to urobiť pokojným a úctivým spôsobom. Vyhnite sa zvyšovaniu hlasu, kričaniu na deti alebo tomu, aby ste na ne hovorili rovnakým spôsobom ako ony na vás. Ak vaše dieťa hádže záchvaty hnevu, pravdepodobne nemá vyvinuté primerané schopnosti riešiť problémy. Snažte sa posúdiť a riešiť potreby svojho dieťaťa namiesto toho, aby ste ho nútili dodržiavať vaše pravidlá.[20]

  • Sadnite si s dieťaťom a porozprávajte sa o tom, čo sa deje a ako to môžete spoločne napraviť. Ak sa dieťa stále správa neúctivo a odmieta sa zapojiť do zrelej konverzácie, dajte mu čas na vychladnutie a nezapájajte sa do ďalšej hádky.
  • Nedovoľte dieťaťu, aby vami manipulovalo. Deti sa s vami budú často snažiť vyjednávať alebo manipulovať, aby získali to, čo chcú, ale uistite sa, že stojíte pevne a zároveň zostávate pokojní.
  • Posilňujte pozitívne správanie. Ak chcete, aby sa vaše dieťa správalo lepšie, môže vám pomôcť používanie pozitívneho posilňovania. Chváľte dieťa za malé zmeny v správaní. To mu môže pomôcť naučiť sa, aké správanie je vhodné.

    • Zamerajte sa na správanie, ktoré chcete zmeniť. Ak vaše dieťa napríklad často vyrušuje ostatných, vysvetlite mu, prečo je to zlé, a potom sledujte malé zmeny.[21]
    • Ak vás napríklad váš syn pri telefonovaní opäť vyruší, môže sa po prvej výzve upokojiť. Kým ešte prerušuje, snaží sa zmeniť.[22]
    • Keď už nebudete telefonovať, pochváľte ho za túto malú zmenu. Povedzte niečo ako: „Isaacu, veľmi oceňujem, ako si prestal hovoriť, keď som sa ťa spýtal.“ Nakoniec sa naučí, aké správanie je žiaduce, a bude sa podľa toho správať.[23]
  • Odkazy