Ako taktne klásť emotívne otázky: 8 krokov (s obrázkami)

Ako zistíte, či sa niekomu páčite, či s vami chce chodiť častejšie, či chce byť exkluzívny, či cíti to isté, čo vy? Spýtajte sa osoby s taktom!

Kroky


Rozhodnite sa, o čom presne chcete hovoriť a prečo. Premýšľajte o tom, čo chcete, aby sa stalo v budúcnosti, a snažte sa nepozastavovať nad každým nedostatkom z minulosti.[1]

  • Sústreďte sa na súčasnú situáciu, nie na tú minulú.
  • Snažte sa nebyť príliš heslovitý – vysvetlite, čo cítite a prečo.
  • Nakoniec povedzte, čo by ste chceli, aby sa stalo. Potom odpovedzte na všetky otázky, ktoré majú.
  • Pred rozhovorom s touto osobou vám môže pomôcť napísať si, čo potrebujete povedať. Ak ste presvedčení, že slová nevyznievajú správne, vložte svoje napísané slová do listu – upravte ho viackrát pre vyvážené podanie – a osobne mu ho odovzdajte. Efektivita sa výrazne zvýši, keď zostanete, kým si to váš priateľ prečíta, aby ste mohli zostať a odpovedať na otázky. Vždy vynikajúci štandard: dobré správy v liste, zlé správy osobne.


Vyberte si čas a miesto, ktoré je uvoľňujúce a zároveň intímne – najlepšie v súkromí. Ak sa obávate ostrej alebo zastrašujúcej reakcie na vašu emocionálnu otázku, môže vám pomôcť stretnutie na verejnosti, napríklad v kaviarni, kde môžete obaja sedieť a rozprávať sa bez vyrušovania, na rozdiel od športového baru.

  • Vypnite všetky mobilné telefóny alebo pagery, ktoré by mohli narušiť priebeh rozhovoru.


Položte svoju otázku a buďte úprimní. Pri úprimnosti je stále dôležité mať na pamäti pocity druhej osoby, ale nevymýšľajte si príbehy len preto, aby ste si uľahčili kladenie otázok.

  • Položte skutočnú otázku, ktorá vychádza z faktov, ako ich vnímate.
  • Položte otvorenú otázku – t. j. takú, na ktorú môže druhá osoba odpovedať bez toho, aby sa rozhovor uzavrel.
  • Pýtajte sa s rešpektom a láskavo.


Dávajte pozor, aby ste osobu neodradili alebo aby ste neboli príliš emocionálne. Vyhnite sa správaniu, akoby váš život závisel od odpovede, ktorú vám dajú. (Ak áno, ste pre neho alebo pre ňu bezpečnou osobou, s ktorou môže byť v blízkosti?!) Platí to najmä vtedy, ak ide o nový vzťah. Je to neatraktívne a pôsobíte zúfalo alebo nestabilne. (Dokonca aj keď ste, nechcete to ukázať!) Ak budete melodramatickí, riskujete, že veci budú komplikovanejšie a menej zrejmé. Rovnako sa nesnažte byť gýčovití alebo falošní v snahe správať sa v rozpore s tým, čo cítite. Buďte úprimní.

  • Ak sa napríklad pýtate niekoho, s kým ste sa náhodne stretávali, či má záujem o posunutie vzťahu ďalej, buďte úprimní, ale vyhnite sa melodramatizmu.


Zachovajte neformálnosť. Nevytvárajte na druhú osobu príliš veľký tlak. Chcete, aby bol človek úprimný, a aj keď to, čo povie, nie je to, čo chcete počuť, je lepšie vedieť, ako sa skutočne cíti, aby ste podľa toho mohli upraviť svoje plány a múdro postupovať ďalej.[2]
Dôveryhodný zdroj
Harvard Business Review
Online a tlačený časopis pokrývajúci témy týkajúce sa postupov riadenia podniku
Prejsť na zdroj

  • Ak sa napríklad niekoho pýtate, či to chce brať vážnejšie, a on to nechce, aj keď je sklamaný, je dobré to vedieť, aby ste sa nenastavili na to, že si ublížite tým, že sa do neho príliš zaľúbite.


Buďte sebavedomí a priame. Nechoďte okolo horúcej kaše. Schopnosť jemne, ale priamo sa pustiť do citlivej témy je príťažlivá vlastnosť, ktorá odhaľuje vašu zrelosť.[3]

  • Ak potrebujete čas na ochladenie alebo na to, aby ste sa vyhli prílišným emóciám, ospravedlňte sa na toaletu, doprajte si niekoľko minút a zhlboka sa nadýchnite.


Počúvajte druhej osobe úplne, keď vám odpovie. Vyvinúť úprimnú snahu o pochopenie ich odpovedí. Pozrite sa im do očí. Dáte tým danej osobe najavo, že vám záleží na tom, čo si myslí.[4]

  • Nepoučujte a nesnažte sa zmeniť odpoveď druhej osoby. Musíte predpokladať, že hovorí úprimne a v dobrej viere.
  • Dovoľte druhej osobe, aby sa podelila o to, čo má na srdci – počúvajte to.
  • Buďte veľmi trpezliví. Niektorí ľudia vám to možno budú chcieť povedať, ale budú musieť bojovať s vlastným egom a obavami, aby o tom mohli hovoriť.
  • Nesnažte sa prerušiť a hovoriť, kým si nie ste istí, že druhá osoba dohovorila.

  • Buďte pripravení kompromis. Ak druhá osoba nechce urobiť to, o čo ju žiadate, skúste nájsť strednú cestu. Ak niečo nechcú robiť, spýtajte sa, akými inými spôsobmi radi prehodnotíte riešenie:[5]

    • Druhá osoba napríklad nechce chodiť na hodiny tanca 5 dní v týždni. Možno by ste mohli skúsiť raz alebo dvakrát do týždňa? Aká dohoda alebo zmeny by vás dvoch mohli posunúť na cestu k slobode 5 tanečných lekcií týždenne? Čo by vám to zabralo a na ako dlho?
  • Odkazy