Ako učiť a naučiť sa slabikovanie (s obrázkami)

Slabikovanie je proces delenia slova na jednotlivé zvuky, ktoré sa nazývajú slabiky. Slabikovanie je potrebné pri správnej výslovnosti slov a mnohé deti potrebujú pri učení sa slabikovania veľkú pomoc. Existuje niekoľko pravidiel a cvičení, ktoré môžu pomôcť k tomu, aby proces vyučovania a učenia sa slabikovania prebiehal hladko a výchovne.

Metóda 1 z 2:Poznanie pravidiel slabikovania


Rozpoznať, že slabika zahŕňa jednu samohlásku. Slabiky sú jednotky výslovnosti, ktoré obsahujú jednu samohlásku a ktoré môžu, ale nemusia obsahovať zvuky okolitých spoluhlások.[1]

  • Napríklad slovo Bahamy má tri slabiky, z ktorých každá má vlastnú samohlásku: „ba“, „ha“ a „mas“.“ Na druhej strane, slovo flat má len jednu samohlásku, a preto len jednu slabiku.
  • Nezabudnite v tomto pravidle ignorovať nemé samohlásky, ako napr. koncové -e v late. Aj keď slovo neskoro má dve samohlásky, má len jednu samohlásku zvuk a teda jednu slabiku.
  • Nezabudnite, že dve samohlásky vedľa seba môžu niekedy predstavovať dve samostatné samohlásky, ako napr chaos (s dvoma slabikami „cha-“ a „-os“). Niekedy však dve samohlásky vedľa seba môžu tvoriť jednu samohlásku, ako napr list, ktorá má len jednu slabiku. Čas a skúsenosti vám umožnia určiť, či dvojhláska tvorí dva samohláskové zvuky alebo jeden samohláskový zvuk.[2]
  • V angličtine neexistujú slabiky, ktoré by neobsahovali samohlásku.


Zdvojené spoluhlásky v strede rozdeľte na slabiky. Keď vidíte dve spoluhlásky za sebou, ktoré sú obklopené samohláskami, zdvojené spoluhlásky rozdeľte na polovicu, aby ste vytvorili správnu slabiku. Napríklad sil-ly, let-ter, mar-ble, plas-ma a Eas-ter – všetky tieto slová je správne deliť na ich zložky.[3]

  • Jedinou výnimkou z tohto pravidla sú spoluhláskové digrafy, čo sú jednoduché zvuky reprezentované dvoma spoluhláskami. Medzi bežné spoluhláskové digrafy patria hlásky ph, sh, th, wh, wr, ck, ng a ch.[4]
    S týmito slovami by sa malo zaobchádzať ako s jednou spoluhláskou a nemali by sa deliť. Napríklad, skôr by sa mali deliť na rat-er, nie rat-her.


Rozdeľte slová s jednoduchými spoluhláskami vloženými medzi samohlásky pred spoluhláskou. Nefunguje to pre všetky slová, ale vo viac ako polovici prípadov to funguje. Túto metódu by ste preto mali použiť ako prvú. Ak sa napríklad stretnete so slovami ako napr ti-ger, sa-bre, alebo fi-ber, delenie slabík prichádza pred strednou spoluhláskou. Táto začiatočná hláska bude dlhšia samohláska namiesto kratšej samohlásky. Vypočujte slovo a zistite, či toto rozdelenie slabík dáva zmysel.


Rozdeľte slovo po strednej spoluhláske len vtedy, ak delenie pred spoluhláskou neznie správne. Tento spôsob funguje približne pri 45 % slov, takže ho budete používať menej často ako delenie slov pred stredovou spoluhláskou. Túto metódu použite len vtedy, keď delenie slova pred spoluhláskou nevytvára rozpoznateľné slovo.

  • Keď napríklad narazíte na slovo „habit“, mali by ste najprv skúsiť delenie pred spoluhláskou: ha-bit. V angličtine však neexistuje slovo, ktoré by znelo ako „hay-bit“. Mali by ste preto prejsť na druhú metódu, ktorá vám poskytne hab-it, bežné anglické slovo.
  • Tieto slová sa často začínajú kratšou samohláskou namiesto dlhšej samohlásky. Medzi ďalšie slová v tejto kategórii patria kabína (cab-in), panika (pan-ic) a sekunda (sec-ond).
  • Niekedy sú medzi americkou a britskou angličtinou rozdiely v tom, kde sa slovo delí. Napríklad Američania by slovo „privacy“ zvyčajne rozdelili ako „pri-va-cy“ (s dlhým i). Väčšina britských hovoriacich by však toto slovo zvyčajne rozdelila ako „priv-a-cy“ (s krátkou hláskou i).


Zapamätajte si dôležité anglické viazané morfémy (alebo významové jednotky). Viazaná morféma je časť slova, ktorá nemôže stáť samostatne ako slovo, ale má samostatný význam. Napríklad anglická predpona non- znamená negáciu. Anglická slabika -er znamená porovnanie. Tieto morfémy zvyčajne pri slabikovaní vystupujú samostatne ako samostatné slabiky. Ak si zapamätáte bežné anglické viazané morfémy, budete lepšie vybavení na správne delenie slov.

  • Medzi bežné viazané morfémy patria: un-, non-, pre-, post-, -ing, -ed, -er, -est a -less.


Zapamätajte si špeciálne pravidlo o slovách na -le. Slová, ktoré sa končia na spoluhlásku plus písmená -le, majú osobitné pravidlá upravujúce slabičnosť. Tieto slová rozdeľte tesne pred spoluhláskou vzoru l-e.[5]
Napríklad, bublina sa môže deliť bub-ble; javor sa dá rozdeliť na ma-ple a fialová sa dá rozdeliť pur-ple.

  • Výnimkou z tohto pravidla je prípad, keď pred hláskou -le stojí digraf ck. Tieto slová sa delia pred koncovkou -le. Napríklad, pickle by sa mali deliť na pick-le; spona by sa mal deliť na buck-le; atď.


Zložené slová rozdeľte medzi dve základné slová. Zložené slová sú slová, ktoré sú zložené z dvoch samostatných, individuálnych slov, z ktorých každé nesie význam. Napríklad, príjazdová cesta, tapeta, a lampshade sú všetky zložené slová. Dbajte na to, aby ste zložené slová rozdeľovali medzi ich základné zložky: príjazdová cesta; tapeta na stenu a tienidlo na lampu. Ak je základné slovo v zloženom slove zložené z viacerých slabík, postupujte podľa typických pravidiel slabikovania: stena-pa-per.


Dávajte si pozor na slovníky. V slovníkoch sa slová zvyčajne spájajú podľa toho, ako by sa mali spájať v riadkoch textu. Je to odlišné od toho, ako by sa slová mali deliť na slabiky pri hovorení. Pri slabikovaní sa nespoliehajte len na slovníky.

Metóda 2 z 2:Výučba slabikovania pre ostatných


Vysvetlite žiakom hlásky. Skôr ako sa žiak naučí slabikovať, bude musieť pochopiť, ako fungujú samohlásky. Bude sa musieť naučiť aj to, že niektoré samohlásky sa píšu pomocou dvoch samohláskových písmen, napríklad samohláska „ou“ v slove okrúhle. Skôr ako prejdete k deleniu slabík, požiadajte žiaka, aby splnil nasledujúce úlohy:

  • Poznať rozdiel medzi krátkou a dlhou samohláskou.
  • Vedieť určiť samohláskový zvuk jednoslabičných slov na základe spoluhlások v jeho okolí.
  • Rozpoznávajte bežné vzory anglických slov. Mali by sa napríklad naučiť, že mnohé slová so spoluhláskou a samohláskou e zahŕňajú krátky samohláskový zvuk, ako napríklad v potkan alebo tot, keďže v mnohých slovách so spoluhláskou a samohláskou e sa vyskytuje dlhý samohláskový zvuk, ako napr rýchlosť alebo tote.
  • Zapamätajte si bežné samohlásky, ktoré sa píšu s dvoma samohláskami, napríklad „ou“, „oi“, „ie“, „ea“ a „ei.“


Počas výučby slabikovania budujte slovnú zásobu žiaka. Mnohé pravidlá slabikovania sú približné. Neexistujú presné pravidlá, ktoré by sa dali uplatniť na 100 %. Veľká časť správneho slabikovania súvisí s inštinktom a skúsenosťami. Preto je dôležité, aby ste súčasne s výučbou slabikovania pomáhali budovať slovnú zásobu a čitateľské zručnosti žiakov.

  • Pokračujte napríklad v tom, aby žiaci čítali čoraz náročnejšie texty, aby sa oboznámili s novými slovami, dlhšími slovami a novými hláskami.
  • Prideľte zoznamy slovíčok na zapamätanie. Uistite sa, že ste študentom povedali aj to, ako sa tieto slová vyslovujú.
  • Povzbudzujte študentov, aby pozorne počúvali iných hovoriacich a počuli, ako sa slová vyslovujú a delia na slabiky.


Zvyknite žiakov na skoré počítanie slabík. Či už učíte malé deti, nových študentov jazyka alebo rodených hovoriacich, mali by ste koncept počítania slabík zaviesť čo najskôr. Prečítajte niekoľko slov rôznej dĺžky a požiadajte žiakov, aby určili počet slabík, ktoré počujú. Žiaci by mali pohodlne počítať slabiky oveľa skôr, ako začnú sami slabikovať.[6]


Nechajte žiaka, aby sa pri rozprávaní dotýkal brady. Požiadajte malých študentov alebo ľudí, ktorí majú problémy s porozumením slabík, aby si pri vyslovovaní slov držali bradu. Vo všeobecnosti platí, že brada klesne vždy, keď sa objaví nová slabika. Táto fyzická aktivita pomôže konkretizovať predstavu slabík.


Použite bubnovanie a tlieskanie na zdôraznenie pravidiel slabikovania. Tento postup je užitočný najmä pre mladšie deti. Požiadajte žiaka, aby tlieskal spolu so slovami rôznej dĺžky: jednoslabičné, dvojslabičné, trojslabičné a štvorslabičné slová. Aj keď tlieskanie nemusí študentovi pomôcť pochopiť, kde presne sa slovo rozdelí, toto cvičenie pomôže študentovi začať chápať, ako slabiky fungujú a koľko slabík sa nachádza v bežných slovách.


Nech si žiaci zapamätajú len tie najužitočnejšie pravidlá slabikovania. Precvičovanie a aplikácia sú najužitočnejšie spôsoby výučby slabikovania. Ak sa budú študenti učiť naspamäť desiatky drobných pravidiel, nepomôže im to získať skúsenosti, ktoré potrebujú na pochopenie slabikovania. Nechajte ich zapamätať si len najužitočnejšie pravidlá slabikovania:

  • 1) Zložené slová by sa mali deliť medzi dve základné slová.
  • 2) Viazané morfémy často tvoria samostatnú slabiku.
  • 3) Ak sa v strede slova vyskytujú dve spoluhlásky, rozdeľte ich na polovicu.
  • 4) Nikdy však nerozdeľujte spoluhláskové digrafy, samohláskové digrafy alebo diftongy v majú.
  • 5) Keď je jedna spoluhláska vložená medzi dve samohlásky, pokúste sa najprv rozdeliť slovo pred spoluhláskou. Ak to nepomôže, skúste slovo rozdeliť za spoluhláskou.


Dajte žiakom cvičenie na triedenie slabík. Úloha Triedenie slabík žiada žiakov, aby vytvorili zoznamy slov, ktoré dodržiavajú rôzne pravidlá slabikovania. V hornej časti papiera si vypíšte štyri hlavné kategórie slabikovania: 1) Rozdeľte zložené slovo; 2) Rozdeľte slovo medzi dve spoluhlásky; 3) Rozdeľte slovo medzi samohlásku a spoluhlásku; 4) Rozdeľte slovo medzi spoluhlásku a samohlásku. Požiadajte žiakov, aby si vymysleli slová, ktoré by mohli patriť do každej z týchto kategórií, a nechajte ich rozdeliť slovo podľa príslušného pravidla.[7]


Požiadajte študentov, aby rozdelili vlastné mená na slabiky. Mnohí žiaci už vedia vyslovovať mená svojich spolužiakov a kamarátov. Využite tieto poznatky ako nástroj na zdôraznenie učiva o slabikovaní. Požiadajte žiakov, aby si navzájom rozdelili mená na správne slabiky a upevnili si tak učivo o slabikovaní.[8]


Vytvorte hru na slabikovanie pomocou kartičiek. Napíšte 50 bežných anglických slabík na samostatné kartičky. Uistite sa, že tieto slabiky sa dajú rôzne kombinovať a vytvárať tak skutočné anglické slová. Potom požiadajte žiaka, aby tieto slabiky rôznymi spôsobmi kombinoval a vytváral skutočné slová a nezmyselné slová. Spýtajte sa študenta, kam by sa mali jednotlivé slová deliť.


  • Upevnenie vedomostí o slabikovaní pomocou kvízov a testov. Dajte žiakovi zoznam slov, ktoré majú dve, tri a štyri slabiky. Požiadajte žiaka, aby každé slovo rozdelil podľa pravidiel slabikovania. Ak si všimnete, že váš žiak nerozumie určitému vzoru, ešte raz si zopakujte pravidlá a znova ho otestujte.
  • Odkazy