Ako upraviť poviedku: 9 krokov (s obrázkami)

Po množstve tvrdej práce a tvorivej energie ste dokončili poviedku, z ktorej máte dobrý pocit. Uvedomujete si však, že ste si ho ešte stále neprečítali a neupravili tak, aby bol čo najtesnejší. Úprava poviedky po tom, čo máte pocit, že je hotová, vám môže robiť problémy, najmä ak máte k materiálu blízko a ťažko sa naň pozeráte kritickým okom. Ak chcete príbeh efektívne upraviť, môžete ho skúsiť zrevidovať sami alebo ho ukázať iným, aby ste získali cennú spätnú väzbu, ako ho vylepšiť.

Metóda 1 z 2:Revízia príbehu na vlastnú päsť


Pristúpte k príbehu s novými očami. Ak chcete príbeh efektívne upraviť, musíte sa pokúsiť prečítať si ho s novým pohľadom. Možno si budete musieť dať prestávku a príbeh na niekoľko dní odložiť, aby ste mohli premýšľať o iných veciach alebo iných príbehoch. Potom ju po niekoľkých dňoch opäť vytiahnite a prečítajte si ju s novými očami. Možno budete prekvapení, ako odlišne sa vám bude čítať po tom, čo ste naň nehľadeli niekoľko hodín v kuse.[1]

  • Môžete tiež skúsiť pracovať na inej písomnej práci alebo sa venovať relaxačnej činnosti, aby ste sa odpútali od poviedky. Keď budete mať pocit, že ste na poviedku takmer úplne zabudli, vytiahnite ju znova a prečítajte si ju. Pomôže vám to vidieť ju z novej perspektívy a upraviť ju z nového uhla pohľadu.


Prečítajte si príbeh nahlas. Poviedku by ste si mali prečítať nahlas, aby ste počuli, ako znie na stránke. To vám pomôže identifikovať základné problémy, ako sú nesprávne napísané slová alebo gramatické chyby. Môže vám tiež umožniť vypočuť si príbeh a uistiť sa, že píšete pre ucho. Dobrý príbeh bude znieť rovnako dobre, keď sa bude čítať nahlas, ako na stránke.[2]

  • Príbeh si môžete prečítať niekoľkokrát nahlas, aby ste získali predstavu o tom, ako v diele funguje hlas a tón. Môžete použiť pero na označenie úsekov alebo momentov, ktoré pri hlasnom čítaní neznejú jasne alebo silno.


Skráťte alebo odstráňte všetky nadbytočné slová. Sprísnite svoj jazyk tak, aby pôsobil zámerne a silne. Prečítajte si každú vetu v poviedke a odstráňte všetky slová, ktoré sa zdajú byť zbytočné alebo prebytočné. Často môžete odstrániť príslovky alebo viac ako jedno prídavné meno vo vete, aby ste ju posilnili. Môžete tiež skúsiť skrátiť slová v jednotlivých vetách, aby boli jasné a ľahko čitateľné.[3]

  • V príbehu môžete mať napríklad nasledujúcu vetu: „Hnal sa cez preplnenú, rušnú ulicu, aby stihol smradľavý, preplnený autobus číslo 1.“ Táto veta môže byť účinnejšia, ak vyškrtnete jedno až dve prídavné mená. Môžete ju upraviť tak, aby ste ju prečítali: „Utekal cez preplnenú ulicu, aby stihol autobus číslo 1.“
  • Mali by ste tiež skontrolovať, či nie sú vety rozvláčne alebo rozvité. Ak veta presahuje tri až štyri riadky na strane, je často príliš dlhá.
  • Možno budete musieť vyvážiť rozprávačský hlas poviedky s vašimi úpravami. To znamená, že možno ponechajte dlhšie vety, ak je to štýl a hlas diela. Ak ponecháte dlhšie vety, uistite sa, že sú zámerné a účelné.


Nahraďte klišé frázy jedinečnými. Skontrolujte, či vaša poviedka nie je plná klišé, pretože to je často znakom toho, že písanie nie je také silné, ako by mohlo byť. Klišé je fráza, ktorá sa stala takou známou, že stratila svoj význam. V poviedke by ste mali nahradiť klišé frázy opismi, ktoré sú špecifické pre vaše postavy a prostredie. Uistite sa, že všetky detaily vo vašej poviedke sú jedinečné, pretože to ju urobí oveľa silnejšou.[4]

  • V poviedke sa môže vyskytnúť napríklad veta „Bola šikovná ako bič“. Ide o klišéovitú frázu, ktorá čitateľovi o postave veľa nepovie.
  • Môžete nahradiť klišé frázu jedinečnejšou frázou, napríklad: „Vynikala v škole a vedela niekoho hneď odhadnúť.“ Druhá veta hovorí čitateľovi o tom, že postava je inteligentná, tým, že opisuje jej špecifické vlastnosti, a nespolieha sa na klišé.


Uistite sa, že vaše dialógy sú jasné a stručné. Ak vaša poviedka obsahuje dialóg, mali by ste si ho prečítať a uistiť sa, že je jasný a stručný. Zmätočný dialóg alebo dialóg, ktorý je príliš vágny, môže celkovo oslabiť váš príbeh. Skúste si dialógy vo svojom príbehu prečítať nahlas. Spýtajte sa sami seba: Je tento dialóg verný postavám? Môžem tento dialóg urobiť silnejším a pútavejším pre čitateľa?[5]

  • Keď si prezeráte dialógy vo svojom príbehu, uistite sa, že v dialógu používate slovo „povedal“ ako značku. Môžete napríklad napísať: „‚Kde je?‘ povedala“ alebo „‚som mimo,‘ povedal.“
  • Vyhnite sa používaniu slovies ako značiek dialógov vo vašom príbehu, pretože to môže byť pre čitateľa mätúce. Napríklad namiesto toho, aby ste napísali: „‚Nenávidím toto miesto,‘ posmievala sa“, môžete napísať: „‚Nenávidím toto miesto,‘ povedala.“


Skontrolujte, či ukazujete, a nie rozprávate. Mali by ste si svoju poviedku prečítať, aby ste sa uistili, že čitateľovi vždy ukážete, čo sa v danej scéne alebo v danom momente deje. Vyhnite sa vysvetľovaniu alebo informovaniu čitateľa o tom, čo sa deje, pretože to môže umŕtviť emocionálny vplyv príbehu. Namiesto toho vždy opíšte pohyby postáv a uveďte detaily scény, keď sa postavy pohybujú v priestore. Zabezpečte, aby vaše písanie bolo pre čitateľa pútavé a presvedčivé.[6]

  • Napríklad namiesto toho, aby ste napísali: „Nenávidela ten dom. Chcela sa presťahovať do New Yorku,“ môžete namiesto toho ukázať tento detail. Môžete napísať: „V dome bola zlá kanalizácia a vlhký, hnilobný zápach. New York bude lepší ako toto miesto, pomyslela si, keď za sebou zatvárala dvere.“

Metóda 2 z 2:Získanie spätnej väzby od iných


Ukážte príbeh priateľovi alebo kolegovi. Ak máte problém upraviť svoje písmo sami, môžete ho skúsiť ukázať priateľovi alebo kolegovi, aby ste získali ich spätnú väzbu. Vyberte si priateľa, ktorý bude kritický k vášmu písaniu, ale ponúkne aj konštruktívnu spätnú väzbu a užitočné poznámky. Príbeh môžete ukázať aj kolegovi v škole alebo v práci, ktorý sa zaujíma o písanie a čítanie.[7]

  • Môžete skúsiť prečítať poviedku nahlas priateľovi alebo kolegovi, okrem toho, že im dáte tlačenú kópiu. Podrobnejšiu spätnú väzbu môžete získať, ak im poviedku prečítate nahlas, pretože vám môžu hneď povedať, keď niektorá časť neznie správne alebo tak silno, ako by mohla.
  • Nezabudnite si brať kritiku, ktorú na svoju poviedku dostanete, osobne. Predsa len si nechávate kritizovať svoje písanie a akákoľvek spätná väzba sa neodráža na vás ako na osobe. Namiesto toho sa snažte vnímať spätnú väzbu ako cennú a ako súčasť procesu revízie.


Prineste príbeh do skupiny píšucich autorov. Môžete tiež skúsiť priniesť príbeh do skupiny spisovateľov vo vašom okolí alebo online. Predložte príbeh skupine spisovateľov na kritiku. Potom sa posaďte a vypočujte si, čo na príbeh hovoria spisovatelia v skupine. Robte si poznámky a snažte sa nikoho neprerušovať, keď rozpráva o vašom príbehu. Počúvajte a spracujte spätnú väzbu, ktorú dostanete od skupiny.[8]

  • Môžete sa tiež pokúsiť zúčastniť sa na kurze písania, kde môžete svoje dielo spracovať s inými spisovateľmi. Okrem toho, že si svoju poviedku necháte upraviť inými spisovateľmi, môže byť pre vás užitočné diskutovať o remesle písania a niekoľkých rôznych prístupoch k písaniu v triede.

  • Najmite si profesionálneho redaktora. Ak sa stále snažíte opraviť svoju poviedku, môžete zvážiť najatie profesionálneho redaktora, ktorý vám pomôže vyriešiť problémy vo vašej poviedke. Profesionálneho redaktora si môžete najať tak, že si ho vyhľadáte na internete alebo požiadate kolegov z vašej spisovateľskej komunity o referenciu na dobrého redaktora.[9]

    • Spoluprácu s profesionálnym redaktorom môžete ukončiť, ak poviedku pošlete na výzvu literárneho časopisu alebo časopisu. Redaktor vám môže pomôcť upraviť drobné problémy v príbehu tak, aby bol pripravený na uverejnenie.
  • Odkazy