Ako viesť rozhovory pre výskum: 13 krokov (s obrázkami)

Ak pripravujete reportáž, dokumentárny film alebo zhromažďujete orálnu históriu pre akýkoľvek osobný projekt, pravdepodobne budete musieť vykonať 1 alebo viac výskumných rozhovorov, aby ste získali potrebné informácie. Hoci tieto rozhovory môžu byť relatívne neformálne (pokiaľ sa nevysielajú naživo), budete sa musieť vopred pripraviť na niekoľko vecí vrátane toho, že si pripravíte písomný zoznam otázok, ktoré budete klásť. Nechajte respondenta odpovedať na otázky podľa vlastného uváženia a veďte rozhovor tak, aby boli všetky vaše otázky primerane zodpovedané.

Časť 1 z 3:Položenie základov pre rozhovor


Preskúmajte tému rozhovoru a pripravte sa na ňu pred rozhovorom. Ak robíte rozhovor s osobou z oblasti, ktorú ešte nepoznáte, venujte 2 až 3 dni pred rozhovorom tomu, aby ste sa o danej oblasti dozvedeli viac. Ak na pohovor pôjdete bez pevnej znalosti základných faktov, na ktoré sa budete pýtať, vaša nevedomosť sa prejaví u vypočúvaného a rozhovor neprinesie veľa zaujímavých informácií.[1]

  • Ak napríklad robíte rozhovor s miestnym biológom o klesajúcej populácii žiab, prečítajte si, aké druhy žiab a žabích predátorov obývajú danú oblasť, a zistite, koľko žabej populácie vymrelo.


Vysvetliť účel rozhovoru aspoň týždeň vopred. Objasnenie účelu pohovoru účastníkovi pohovoru pomôže osobe, s ktorou vediete pohovor, aby vedela, čo môže od priebehu pohovoru očakávať, a umožní jej cítiť sa uvoľnene.[2]
Uveďte približne, koľko otázok máte, čoho sa niektoré z nich budú týkať a ako dlho podľa vás bude rozhovor trvať.

  • Ak si rozhovor dohodnete telefonicky alebo prostredníctvom e-mailu, povedzte niečo ako: „Ďakujem, že ste súhlasili s tým, že odpoviete na niekoľko otázok. Najviac ma zaujíma, či máte rozsiahle znalosti o vydavateľskom priemysle. Mám asi 10 otázok, ale nemyslím si, že to bude trvať viac ako 30 minút.“


Vyberte si prostredie, v ktorom sa vy aj respondent cítite pohodlne. Stretnúť sa s cieľom uskutočniť rozhovor v neutrálnom priestore. Snažte sa vyhnúť priestoru s rušivými vplyvmi, napríklad miestnosti vedľa rušnej diaľnice. Rozhovor naplánujte napríklad na prázdnu konferenčnú miestnosť v hoteli alebo knižnici, namiesto toho, aby ste požiadali subjekt, aby prišiel k vám domov.[3]

  • Ak rozhovor vediete telefonicky, nájdite si čas, keď máte vy aj respondent voľno.


Vezmite si videokameru alebo diktafón na nahrávanie rozhovoru. Väčšina smartfónov má aplikácie, ktoré dokážu nahrávať zvuk, takže možno už máte vo vrecku vhodné nahrávacie zariadenie. Ak by ste chceli kvalitnejší záznam, použite videokameru alebo iný typ zvukového záznamníka. Prinajmenšom si so sebou vezmite pero a papier, aby ste si mohli zapísať odpovede respondenta.[4]

  • Nehovorte si, že si rozhovor zapamätáte! Ak si otázky a odpovede nezaznamenáte, pravdepodobne zabudnete na detaily.

Časť 2 z 3:Písanie a kladenie účinných otázok


Napíšte si 6-8 otázok, ktoré budete počas rozhovoru klásť. Naplánujte si, že keď vstúpite do miestnosti, kde sa vedie rozhovor, budete mať so sebou otázky na hárku papiera. Je v poriadku, ak vás v priebehu rozhovoru spontánne napadne niekoľko doplňujúcich otázok, ale je dôležité, aby ste hlavné otázky zostavili skôr, ako si so subjektom sadnete.[5]
Ak napríklad vediete rozhovor s odborníkom na vydavateľstvo, napíšte otázky ako napr:

  • „Ako ste začínali v tomto odvetví?“
  • „Aký je váš najobľúbenejší typ knihy, ktorá vyšla?“
  • „Čo by ste odporučili mladým mužom alebo ženám, ktorí by sa chceli venovať vydavateľskej činnosti??“


Vytvorte otázky, ktoré vyvolajú viac než len odpoveď áno alebo nie. Aby ste od respondenta získali výstižné a dôkladné odpovede, dávajte mu otvorené otázky, ktoré mu umožnia rozviesť a poskytnúť svoje myšlienky k danej problematike. Vyhnite sa jednoduchým otázkam, na ktoré sa dá odpovedať jedným slovom. Medzi dobré úvodné frázy pre otvorené otázky patria: „Čo si myslíte o …“ „Povedzte viac o …“ alebo „Čo by ste navrhli .. .“[6]

  • Ak sa napríklad opýtate niečo také: „Myslíte si, že projektanti mesta odviedli dobrú prácu pri rozmiestňovaní novej časti centra mesta??“ subjekt môže odpovedať len „áno“ alebo „nie.“
  • Namiesto toho sa spýtajte: „Aké sú podľa vás niektoré silné a slabé stránky spôsobov, akými urbanisti rozvrhli nové centrum mesta??“


Otázky zostavujte objektívne a bez zaujatosti. Ak sa otázky, ktoré kladiete, stanú príliš subjektívnymi alebo ak sa snažíte viesť respondenta k tomu, aby poskytol konkrétnu odpoveď, rozhovor stratí časť svojej objektívnosti. Bez ohľadu na akékoľvek osobné pocity týkajúce sa predmetu vašej otázky formulujte otázku tak, aby respondent mohol vyjadriť svoj osobný postoj bez toho, aby sa cítil vedený alebo znepriatelený.[7]

  • Vyhnite sa napríklad otázke typu: „Nie je pravda, že vydavateľský priemysel odmieta platiť ženám toľko, koľko platí mužom??“
  • Skúste sa namiesto toho pýtať: “ Aké sú vaše názory na to, čo niektorí ľudia vnímajú ako rozdiely v odmeňovaní žien a mužov v tomto odvetví?“


Kladte otázky, ktoré sú jasné, veľavravné a bez žargónu. Ak neplánujete viesť veľmi agresívny rozhovor (čo sa neodporúča), začnite otázkami, ktoré majú široký záber, a v priebehu rozhovoru ich konkretizujte. Vyhnite sa používaniu žargónu špecifického pre dané odvetvie (najmä ak respondent nepozná tieto pojmy). Nakoniec formulujte svoje otázky čo najjasnejšie, aby ste sa vyhli nedorozumeniam.[8]

  • Vyhnite sa napríklad otázke: „Poškodzujú platené alebo márnotratné tlače finančný stav veľkých vydavateľstiev??“
  • Namiesto toho sa spýtajte niečo ako: „Existujú vo vydavateľstve nejaké trendy, ktoré podľa vás celkovo škodia tomuto odvetviu??“

Časť 3 z 3:Správanie sa počas rozhovoru


Získajte ústne alebo písomné povolenie na vykonanie rozhovoru. Je veľmi dôležité, aby ste pred začatím rozhovoru získali ústny súhlas každého subjektu s nahrávaním. Bez tohto súhlasu by respondent mohol tvrdiť, že ste ho nahrali nezákonne. Zapnite diktafón alebo videokameru a požiadajte respondenta, aby povedal niečo ako: „Dobrovoľne súhlasím s tým, že budem vypočutý na účely akademického a historického výskumu.“[9]

  • Ak sa nechcete pýtať bezprostredne pred rozhovorom, požiadajte respondenta o vyplnenie formulára súhlasu týždeň pred uskutočnením rozhovoru. Ak subjekt odmietne dať súhlas, nebudete môcť rozhovor legálne uskutočniť.
  • Vzor formulára súhlasu nájdete na internetovej stránke: https://managementhelp.org/businessresearch/consent-form.htm.


Rozhovor veďte podľa poradia otázok, ktoré ste si naplánovali. Majte na pamäti, že tempo a smerovanie pohovoru určujete vy. Ak sa rozhovor vyvíja príliš pomaly alebo ak ste pripravení prejsť k ďalšej otázke, neváhajte nadhodiť ďalšiu otázku. Tempo rozhovoru je dôležité najmä pri realizácii výskumu, pretože v niektorých prostrediach budete musieť v malom časovom úseku urobiť rozhovor s viacerými osobami.[10]

  • Ak sa respondent príliš dlho zdržiava pri konkrétnej otázke, skúste veci posunúť ďalej. Povedzte niečo ako: „Oceňujem vaše postrehy. V tejto chvíli by som rád prešiel na inú tému: aký je najlepší vysokoškolský odbor pre kariéru vo vydavateľstve?“


Pozorne počúvajte a zachovajte pokoj, keď respondent hovorí. Ukážte, že ste zaujatí a zaujímate sa o to, čo respondent hovorí, udržiavaním dobrého očného kontaktu a slovne reagujte na jeho hlavné body. Napriek tomu sa vyhnite tomu, aby ste vyzerali prekvapene alebo prezradili osobnú zaujatosť. Tento druh správania by mohol ovplyvniť respondenta, aby zmenil svoju odpoveď, čím by sa znížila objektivita rozhovoru.[11]

  • Napríklad aj keď účastník rozhovoru povie niečo prekvapivé, ako napr: „Myslím, že je dobré, že žaby umierajú!“ Vyhnite sa vyskakovaniu alebo výkrikom „Čo!?“


Prejavte citlivosť a pochopenie pre odpovede účastníka rozhovoru. V priebehu rozhovoru sa môžu objaviť citlivé alebo závažné témy, alebo subjekt môže povedať veci, ktoré sú pre neho významné. V týchto prípadoch prejavte vo výraze tváre a reči tela citlivosť a sympatie. Usmejte sa a prikývnite, aby ste dali najavo svoj záujem o to, čo respondent hovorí, alebo pokrúťte hlavou a zamračte sa, ak uvedie nepríjemnú štatistiku.[12]

  • Povedzte napríklad, že respondent hovorí: „O mestské plánovanie som sa začal zaujímať po tom, čo sa mi na zle navrhnutej križovatke zabil priateľ.“ Bolo by nevhodné povedať: „Tak čo?“ alebo „To je na nič.“ Namiesto toho povedzte niečo ako: „Je mi to ľúto, je to skutočná tragédia.“

  • Po skončení rozhovoru si zapíšte všetky záverečné poznámky. Po rozhovore si vyhraďte 5 minút na to, aby ste si zhromaždili myšlienky a urobili si prípadné doplňujúce poznámky k informáciám, o ktorých sa v rozhovore hovorilo. Napíšte si poznámku, ak napríklad respondent použil nejakú zvláštnu reč tela, ktorá by mohla vyjadrovať nepohodlie. Alebo si urobte niekoľko poznámok k úvodnému odseku, ktorý napíšete do rozhovoru.[13]

    • Toto by bol tiež vhodný čas na prelistovanie zvukového alebo video súboru, ktorý ste nahrali, a uistite sa, že je všetko jasné a počuteľné.
  • Odkazy